Spolu s otepľovaním sa prebúdzajú k väčšej aktivite aj kliešte. Na Slovensku ich je šesť druhov, avšak epidemiologicky najvýznamnejším druhom pre človeka je kliešť obyčajný, ktorý začína byť aktívny pri teplotách pôdy v rozmedzí päť až sedem stupňov Celzia. Najviac aktívnych kliešťov býva v apríli a máji.
„V teplých, suchých mesiacoch sa kliešte ukryjú a potom znova väčší počet kliešťov číha na jeseň,“ priblížili pracovníci Parazitologického ústavu Slovenskej akadémie vied Michal Stanko, Bronislava Víchová a Dana Zubriková.
Najviac kliešťov obyčajných striehne v nížinách a kotlinách, do nadmorských výšok zhruba 1600 až 1800 metrov nad morom. Platí pritom rovnica, že čím vyššia poloha, tým je početnosť kliešťov nižšia.
Rozhodujúcim faktorom je mikroklíma, ale tiež množstvo hostiteľov ako sú hlodavce, vtáky, poľovná zver či psy.
Kliešte majú radi vlhko a teplo
Kliešte obyčajné sa zvyčajne nachádzajú vo vysokej tráve na okrajoch chodníkov, na okrajoch lesa a na hrabanke v lese. V strede lúky vo vysokej tráve ich nenájdete.
Dospelé kliešte vedia vyliezť do výšky 1,5 metra, avšak keďže vysoká vlhkosť a vegetácia sú pre ne kľúčové faktory, zvyčajne sa pohybujú v blízkosti zeme alebo nižších kríkov
Kliešte majú tri vývojové štádiá – larvy, nymfy a dospelé kliešte. Larvy a nymfy sú také malé, že si ich človek nemusí všimnúť. Početnosť kliešťov sa mení z roka na rok a aj z mesiaca na mesiac, pretože v nepriaznivom období, ktorým je pre ne sucho a mráz, zaliezajú do vrchnej vrstvy pôdy.
Podstatne vyšší počet kliešťov ako napríklad v homogénnom dubovom lese nazbierame okolo chodníkov lesnej zveri či turistických chodníkov. Tu sa koncentrujú a striehnu na hostiteľov.
V košických parkoch sa kliešťom páči
„Počas minulých rokov v parkoch Košíc a priľahlých rekreačných lesoch bola početnosť od zhruba 20 kliešťov do 400 exemplárov za hodinu zberov. Podobné rozpätia možno očakávať v iných nížinných a kotlinách Slovenska,“ upozorňujú odborníci z Parazitologického ústavu SAV.
Kliešť obyčajný cicia krv z hlodavcov, drobných zemných cicavcov, vtákov, poľovnej zveri, ale aj domácich zvierat.
„Keď sa kliešť pricicia na psa, nemá už dôvod sťahovať sa na človeka. Na psoch cicajú často aj kliešte rodu Dermacentor, ktoré sú významnými prenášačmi babézií spôsobujúcich u psov babeziózu, ktorá môže byť život ohrozujúca pre psa, nie však pre ľudí,“ dodali.
Ako ochrana pred kliešťami je najlepšie dlhé oblečenie a použitie repelentu. Po návrate z prírody si treba dôkladne prezrieť telo.
„Kliešť sa najčastejšie prisaje do vlasatej časti hlavy, do slabín a podpazušia, za uši, do podkolennej jamky a na intímne miesta,“ upozorňuje Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR.
Ako správne vybrať prisatého kliešťa?
Kliešťa najlepšie vyberieme špeciálnou pinzetou, ktorá sa dá kúpiť v lekárni. Pinzetou chytíme kliešťa čo najbližšie k pokožke a kývaním do strán ho uvoľníme a vyberieme z pokožky. Pozor na príliš prudké pohyby, aby sa nepretrhol.
„Nekvapkajte na neho olej, vtedy sa začne dusiť a vyvráti natrávenú krv späť do rany. Treba vybrať celé telo kliešťa aj s hlavičkou. Ak sa nepodarí odstrániť kliešťa celého, vyhľadajte zdravotnícku pomoc. Po vybratí miesto prisatia hneď vydezinfikujte. Ak nie je poruke dezinfekčný prostriedok z lekárne (lieh, jódová tinktúra), použite prípravok s obsahom alkoholu,“ radí ÚVZ.
Dezinfikovať treba aj pinzetu a povrchy, na ktoré dopadla tekutina z poškodeného tela nacicaného kliešťa a po skončení si poriadne umyť ruky. Kliešť sa po odstránení nikdy nesmie mliaždiť prstami.
Úrad verejného zdravotníctva odporúča hodiť ho do WC misy a ihneď spláchnuť, alebo vyhodiť ho do koša v uzavretej nádobe alebo vrecúšku, prípadne kliešťa dôsledne znehybniť lepiacou páskou a takto vyhodiť do koša.
„Odporúčame tiež poznačiť si pre istotu dátum a pravdepodobnú lokalitu, kde ste mohli kliešťa chytiť. Ak ste ho mohli mať na tele už zopár dní, poznačte si aj túto informáciu. Tieto informácie môžu byť užitočné pre vášho lekára v prípade, že sa u vás neskôr objavia príznaky, ktoré sú obvyklé v prípade infekcií prenášaných kliešťami,“ odporúča ÚVZ.
Nasledujúci mesiac treba venovať pozornosť príznakom, ako je väčšie začervenanie v mieste odstráneného kliešťa, horúčka, bolesť svalov, bolesť hlavy či opuch a bolesť kĺbov.
Kliešte prenášajú nebezpečné ochorenia
Kliešť obyčajný prenáša mnohých pôvodcov ochorení, napríklad boreliózy, kliešťovej encefalitídy, anaplazmózy, babeziózy, bartonelózy, riketsiózy. Lymská borelióza je multisystémové ochorenie, klinické príznaky sú preto rôznorodé.
Medzi hlavné patrí postihnutie kože, pohybového systému, neurologické prejavy a môže dôjsť aj k postihnutiu srdca a očí. Typickým príznakom včasnej lokalizovanej infekcie je ohraničený erytém (začervenanie kože) s centrálnym vyblednutím, ktorý sa a koži prejaví približne od tretieho do tridsiateho dňa v mieste prichytenia kliešťa a postupne sa zväčšuje.
V tomto štádiu ochorenia môže dôjsť k bolestiam svalov, kĺbov, únave a bolestiam hlavy. V chronickom štádiu dochádza aj k postihnutiu kĺbov, nervov alebo kože.
Zdrojom kliešťovej encefalitídy je prisatie infikovaného kliešťa obyčajného, alebo požitie infikovaného nepasterizovaného mlieka a mliečnych výrobkov.
„Približne u 70 percent ľudí ochorenie prebieha bezpríznakovo. Pri symptomatických prejavoch ochorenia je inkubačná doba od prisatia infikovaného kliešťa sedem až 14 dní, v prípade požitia infikovaných nepasterizovaných mliečnych výrobkov je táto doba tri – štyri dni,“ priblížili vedci z Parazitologického ústavu SAV.
Ochorenie často prebieha dvojfázovo. Počas viremickej fázy, ktorá trvá zhruba päť dní, sa môže vyskytnúť horúčka, únava, bolesť hlavy a nevoľnosť. Po prvej fáze ochorenia nastupuje sedemdňový bezpríznakový interval. V druhej fáze ochorenia, ktorá sa vyskytuje približne u 50 percent nakazených, je postihnutý nervový systém a vyskytuje sa meningitída, meningoencefalitída či myelitída.
Kde si dať pozor na kliešťovú encefalitídu?
Prípady kliešťovej encefalitídy boli do Epidemiologického informačného systému hlásené v priebehu celého roka s výnimkou januára a februára.
„Najviac ochorení bolo evidovaných v júni a v júli. V roku 2024 ochorenia hlásili zo všetkých krajov Slovenska. Najviac prípadov, podobne ako v predchádzajúcich rokoch, bolo z Banskobystrického a Žilinského kraja,“ informoval Úrad verejného zdravotníctva.
Celkovo bolo vlani hlásených 176 prípadov kliešťovej encefalitídy, pričom možno hovoriť o vzostupnom trende za posledných 20 rokov. Proti kliešťovej encefalitíde existuje aj možnosť dobrovoľného očkovania.
V roku 2024 sa na Slovensku proti tomuto ochoreniu zaočkovalo viac ako 14 000 poistencov Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Prípadov lymskej boreliózy bolo zaevidovaných 2 420, najviac v Trenčianskom a Trnavskom kraji.
