Školský rok sa rozbehol naplno a rodičia opäť každé ráno pripravujú svojim deťom občerstvenie na vyučovanie. Pre mnohých je to spôsob, ako zabezpečiť, že dieťa dostane výživnú a vyváženú stravu. Len málokto si však uvedomuje, že s každou desiatou vzniká aj množstvo zbytočného odpadu.
Mikroténové vrecúška, jednorazové fólie, alobal, plastové príbory či nápoje so slamkou sú síce praktické, no po použití končia v odpade a často netriedené. Udržať si ekologický prístup pri balení desiat je výzvou, ktorú môžu zvládnuť celé rodiny.
Udržateľnosť ako súčasť bežného života
Podľa odborníkov je dôležité, aby sa deti naučili vnímať udržateľnosť ako súčasť bežného života. Kľúčom sú alternatívy, ktoré nielen šetria prírodu, ale z dlhodobého hľadiska aj rodinný rozpočet. Navyše, Európska únia zavádza postupne do praxe novú smernicu o obaloch a obalových odpadoch známu ako PPWR. Tá výrazne ovplyvní využívanie jednorazových obalov v celej Európe.
„Zázračný zálohomat“ navštívi materské školy v desiatich rôznych mestách Slovenska - VIDEO
Zmeny sa začínajú už pri nákupe potravín. Podľa špecialistu na cirkulárne obaly Martina Němca budú obchody čoraz častejšie ponúkať alternatívne obaly, ako je napríklad lepenka.
„Pre bežného občana to znamená, že sa bude stretávať s lepšie recyklovateľnými obalmi a väčším množstvom opakovane použiteľných riešení už v obchode. Na každom z nových obalov bude navyše jasne uvedené, ako ho správne vytriediť. Cirkulárne obaly tak nebudú už dobrovoľným príspevkom ku dekarbonizácii, ale normou,“ vysvetľuje Němec.
Na čo dbať pri nákupe?
Pri nákupe surovín na desiatu odporúča voliť plody so svojím prirodzeným obalom, ako sú jablká, hrušky či orechy, ktoré netreba baliť do ďalších vreciek. Uprednostňovať by sme mali lokálne a sezónne ovocie a zeleninu, ktoré majú kratší transport a zanechávajú nižšiu uhlíkovú stopu.
Pečivo si možno odniesť z predajne v papierovom obale, ktorý sa dá jednoducho vytriediť. Namiesto plastových fliaš či džúsov v tetrapakoch sú vhodnejšie termosky alebo opakovane použiteľné fľaše zo skla či materiálov bez škodlivých BPA látok.
Samotné desiaty môžu deti nosiť v praktických boxoch s priehradkami, ktoré zabránia miešaniu jedla. Tie sú dostupné aj s detskými motívmi a možno ich umývať v umývačke riadu. K občerstveniu možno pribaliť aj bambusový alebo drevený príbor. „Dostupné sú aj nerezovo-sklenené nádoby, silikónové vrecká či textilné obaly. Populárne sú čoraz viac aj voskované obrúsky a kompostovateľné materiály,“ dopĺňa Němec.
Postupné zmeny
Rodičia môžu urobiť zmeny postupne a zapojiť do toho aj deti. Stačí si doma nastaviť týždennú výzvu bez plastových vreciek, dovoliť školákom vybrať si vlastný box a spolu s nimi pripravovať obsah desiaty. Večer si môžu spolu prejsť, čo im najviac chutilo a ako naložili s obalmi.
S jedlom vyhadzujeme zbytočne aj peniaze a zaťažujeme životné prostredie. Čo radia odborníci?
Investícia do ekologických riešení je síce spočiatku vyššia, ale v konečnom dôsledku sa vyplatí. Každý krok smerom k udržateľnosti má zmysel – najmä keď ide o budúcnosť ďalších generácií.
Zníženie množstva obalového odpadu
Cieľom smernice PPWR je znížiť množstvo obalového odpadu, podporiť recykláciu a opätovné využívanie materiálov. Súčasťou širšieho zámeru je aj príspevok k dekarbonizácii európskeho hospodárstva. Hoci bola prijatá vo februári 2025, jej zavádzanie prebieha postupne. Významným míľnikom bude rok 2030, kedy budú musieť členské štáty znížiť obalový odpad o päť percent.
Cieľ sa týka predovšetkým jednorazových plastových fliaš, kovových obalov a skla. Slovensko si však podľa odborníkov vedie dobre už teraz. „Je to vďaka zálohovému systému, ktorý je sám o sebe súčasťou novej regulácie. Na Slovensku funguje veľmi efektívne. Už teraz je zrejmé, že sme sa zbavili veľkej časti plastového odpadu. Zálohovanie PET fliaš a plechoviek zaradilo Slovensko medzi najúspešnejšie krajiny v Európe,“ dodáva Martin Němec zo spoločnosti DS Smith, ktorá v Martine vyrába udržateľné obalové riešenia z lepenky.
