Zoologická záhrada v Spišskej Novej Vsi, ktorá patrí medzi najmenšie na Slovensku, má za sebou takmer štyri desaťročia existencie. Ešte sto rokov dozadu sa na jej mieste nachádzal park, do ktorého chodili ľudia za oddychom. Dnes sem ročne prichádza viac ako stotisíc ľudí, aby si pozreli približne 500 zvierat a 130 druhov.
Vo vedení zoologickej záhrady sa už vystriedali tri generácie rodiny Dzurikovej. O jej histórii a zaujímavostiach porozprával pre agentúru SITA súčasný riaditeľ Karol Dzurik spolu so svojou mamou, zároveň bývalou riaditeľkou v jednej osobe Janou Dzurikovou. Jej svokor podľa jej slov pôvodne zoologickú záhradu neplánoval, chcel len skrášliť miestny park.
Zoologická záhrada v Spišskej Novej Vsi sa nachádza na mieste historického Madaras Parku, ktorý vznikol v roku 1909. Mesto Spišská Nová Ves vtedy ako jedno z významných uhorských miest nadviazalo na trend vznikajúcich parkov určených na relax a oddych. Ako teda vyzerala premena tohto miesta na domov pre v súčasnosti viac ako 130 druhov zvierat vrátane exotických?
Dzuriková: Mohlo by sa zdať, že názov Madaras Park je odvodený od mena rodiny, ktorá predala väčšinu územia parku, no nie je to tak. Zhodou okolností bol ich menovcom budapeštiansky umelec, maliar Viktor Madarász, ktorý navrhol, ako má vyzerať táto rekreačná oblasť a park pre obyvateľov mesta.
Bola tu tančiareň, jazero, v ktorom sa ľudia mohli kúpať, člnkovať, bola tu reštaurácia, či žandárska stanica. V 70-tych rokoch 20. storočia lokalitu premenovali na Sad Mládeže. Ten však začal pustnúť, pretože mesto nemalo niekoho stáleho, kto by sa oň staral. S nápadom zrevitalizovať už zdevastovaný park prišiel môj svokor Karol Dzurik.
V spolupráci s mestským podnikom služieb a mestom začali obnovovať lavičky, chodníky, a dávať to tu dohromady. Nápad zriadiť tam zoo sa u neho zrodil v roku 1985. O štyri roky neskôr vznikla rozpočtová organizácia Zoologická záhrada, ktorá patrila od roku 1992 pod mestské oddelenie kultúry, športu, vzdelávania a mládeže.
Ako vôbec vznikol nápad využiť toto miesto na zoo, namiesto klasického parku?
Dzuriková: Svokor pôvodne zoologickú záhradu neplánoval, chcel len skrášliť park. Keď sa však začalo s obnovou a prileteli sem prvé divé kačky, začal nad tým rozmýšľať. Zakúpil postupne prvé labute, prvého srnca a kozy, a ďalšie zvieratká. Napadlo mu, že by bolo pekné, ak by sa park zaplnil zvieratkami a vznikol zoopark.
V roku 1992 sme už získali štatút zoologickej záhrady. Keď svokor v roku 2000 odišiel do dôchodku, zoologickú prevzal jeho syn, môj manžel Karol Dzurik. Navrhol, aby rozpočtová organizácia zmenila právnu formu na príspevku organizáciu, čo veľmi uľahčilo chod zoologickej záhrady.
Ďalším významným bodom pre nás bolo rok 1994, keď bola naša zoo prijatá medzi členov Únie českých a slovenských zoologických záhrad.
Zoologická záhrada sa však postupne rozrastala aj v rámci plochy…
Dzuriková: Áno, v roku 2006 sa zoologická záhrada s vtedajšou rozlohou 6,5 hektára rozšírila o 1,5 hektára. V tom roku som po manželovi nastúpila do funkcie ako riaditeľka.
V roku 2008 sme postavili prvé chovné zariadenie pre tigra ussurijského i nové detské ihrisko. O rok na to sme rozšírili chovné zariadenie pre šimpanza, momentálne je v tomto zriadení orangutan bornejský Momo. Postupne sme rozširovali a modernizovali, čo sa dalo, a snažili sa zvieratkám prispôsobovať chovné zariadenia čo najviac ich prirodzenému biotopu. V roku 2015 sme pokračovali v trende otvorených výbehov a zriadili chovné zariadenie pre medvede.
O rok na to pribudol most, ktorý spojil pavilón Aquaterra cez jazero s ostatným areálom. Významným medzníkom pre nás bol aj rok 2017, keď sme sa stali členom EARASA, to je Euroázijská asociácia zoologických záhrad.
Ako to vlastne funguje s rozširovaním zoo o ďalšie zvieratá, odkiaľ ich získavate?
Dzurik: Väčšinu zvierat máme z členských zoologických záhrad Únie českých a slovenských zoologických záhrad, respektíve zo spriatelených zoologických záhrad. Máme kontakty s poľskými, maďarskými i českými zoologickými záhradami.
Vzácne zvieratá totiž od súkromných chovateľov nemôžeme získavať, ani im dávať prírastky a podobne. Išlo by o obchodovanie so zvieratami, ktoré je zakázané. Takže, keď sa rozhodneme pre nejaké zvieratá, porozprávame sa s riaditeľmi zoologických záhrad alebo so zoológmi.
Samozrejme, úlohu tu zohráva aj koordinátor, ktorý určuje, či môžu dané zvieratá ísť do našej zoologickej záhrady a za akých podmienok, aby nedošlo ku kríženiu krvi a degenerácii prípadného ďalšieho vývoja týchto zvierat. Takže o tom nerozhodujeme len my, ale aj iné zoologické, a hlavne koordinátor.
Dzuriková: Výrazný skok v počte chovných zvierat sme zaznamenali v spomínanom roku 2006, keď bola zoologická záhrada rozšírená. Na novej ploche vznikli nové chovné zariadenia. Pribudla aj mini zoo, kde môžu detičky vojsť do ohrady a pohladkať alebo nakŕmiť zvieratká, fotiť sa s kozičkami, hladkať ich. Ďalší veľký nárast nastal až v roku 2012, keď sme získali pavilón Aquaterra. Máme tam množstvo sladkovodných i morských rýb, koraly, bezstavovce, plazy či opice. Z plazov spomeniem, že ako jediní chováme kajmana okuliarnatého.
Obrátim sa teraz na vás, pán Dzurik. Vy ste riaditeľom zoo od roku 2021, štafetu ste prebrali po svojej mame ako ďalšia generácia vašej rodiny. Aká bola vaša cesta k práci v zoologickej záhrade?
Dzurik: Tým, že túto zoologickú záhradu vlastne zakladal môj dedko, od malička som sa tu motal, chodieval som sem rád. Rovnako, ako aj dnes moje dcéry, ktoré sú tu takmer každý deň, tak aj ja som tu bol každý deň. Potom som začal študovať technický odbor a hoci mám aj v rámci vysokej školy vyštudovaný technický smer, stále ma to ťahalo sem.
Po ukončení vysokej školy som nastúpil na prax a po nej ma tu zamestnali. Na začiatku som pracoval ako technická pomoc a mal som na starosti prácu zoológa. Čiže v podstate vybavovanie dokladov a všetkých záležitostí, čo sa týka zvierat. Riešil som transporty zvierat, komunikáciu s veterinárom a podobne.
A potom, keď išla moja mamka do dôchodku, prihlásil som sa do výberového konania na riaditeľa, v ktorom som uspel a stal sa novým riaditeľom zoologickej záhrady. Keďže som už predtým poznal chod zoologickej záhrady, mal som to jednoduchšie.
Je práca v zoo náročná? Šéfujete nielen ľuďom, ale, povedané s nadhľadom, aj zvieratám…
Dzurik: Je to náročná práca, aj to riaditeľovanie, papierovačky, ale hlavne, čo sa týka práce ošetrovateľov. Nie je to len o tom, ako vidíte na fotkách, kde hladkajú zvieratá a prinášajú im krmivo. Je to ťažká práca. Zvieratám musia odpratávať hnoj, neporiadok po nich, upratovať výbehy, musia byť nápomocní pri ošetrovaní či transportoch zvierat. Veľa ľudí si myslí, že v zime je to práca v pohode, a ošetrovatelia si oddýchnu, ale opak je pravdou. V zime, okrem bežnej práce, ktorú robia v lete či na jar, im prácu komplikuje mráz, odpratávajú aj sneh, a keďže voda zamŕza, musia ju zvieratám meniť častejšie a podobne.
Ktoré zvieratá sú možno najnáročnejšie, čo sa týka chovu a starostlivosti o ne?
Dzurik: Sú to najmä zvieratá, ktoré sú cudzokrajné, ktoré nie sú až tak zvyknuté na naše podnebie. Týmto zvieratkám musíme v zime kúriť a musia byť zazimované vo svojich vnútorných priestoroch. Potom sú to zvieratká, ktoré síce nie sú u nás prirodzené, ale na naše podmienky a podnebie si zvykli. No máme tu aj zvieratká, ktoré majú radi zimu, žijú u nás, čiže im neprekáža. Každé zviera má svoju kŕmnu dávku. Menej náročné je to napríklad v prípade kopytníkov, no potom sú tú zvieratá ako orangutan alebo ostatné primáty, ktorým musíme pripravovať aj osobitné dávky, variť, každý deň chystať.
Dzuriková: Dodala by som, že naša zoologická záhrada je iná oproti ďalším zoologickým záhradám. A to v tom, že naši ošetrovatelia si chystajú dávky na kŕmenie, jedálniček na celý týždeň, pripravujú krmivo či jedlo, kým v iných zoologických záhradách sú na to vyčlenení ľudia. Okrem toho robia aj záhradnícke a údržbárske práce. Takže všetká česť za to, že zoologická záhrada napreduje, patrí aj jej zamestnancom.
Ktoré zvieratá u vás sú najvzácnejšie, čím sa môžete pochváliť?
Dzurik: Najvzácnejšie sú vždy tie zvieratá, ktoré sú už v prírode buď úplne vyhynuté alebo sa ich počet vo voľnej prírode blíži k takému, že ich vyhliadka nie je veľmi pozitívna. Najvzácnejšie sú tie, ktoré sú zapísané v Červenej knihe ohrozených zvierat, chránené dohovorom Cites, chránené zákonom.
Koľko z vašich zvierat spadá do tejto kategórie?
Dzurik: Čo sa týka zvierat zapísaných v tejto knihe, momentálne sú tri zvieratá, no čo sa týka zvierat Cites, je to možno aj polovica zvierat. Dnes je už v podstate každé zviera vo voľnej prírode skoro ohrozené. V Červenej knihe ohrozených zvierat je zapísaný napríklad aj tiger ussurisjký, ktorého tu chováme. Prišiel k nám zo zoologickej záhrady zo Zlína. Prirodzené podmienky na život má na Sibíri, ale u nás sa táto šelma udomácnila a darí sa jej dobre. Aj tento tiger však prešiel k nám po konzultáciách a vyšetreniach, či odporučaní koordinátora.
Máte tu však aj zaujímavého orangutana, ktorý je u návštevníkov veľmi obľúbený…
Dzurik: Áno, volá sa Momo. Je to orangutan bornejský, narodil sa v zoo Palmyra vo Francúzsku. Odtiaľ prišiel do zoologickej záhrady v Bojniciach. Keďže sa im tam nejako nehodil do chovu, prišiel k nám. Robí radosť nám, návštevníkom a prekvapuje ich svojimi kúskami, je to veľmi inteligentný druh.
Obdobie zimných mesiacov využívate na oddych pre zvieratá, no zároveň býva jar aj obdobím nových prírastkov. Čím sa môžete pochváliť v tomto roku?
Dzurik: Tak ako každý rok, na jar sa rodia kozy kamerunské, ovce hortobágyske. Každý rok máme odchovy u surikát. Momentálne je ich v skupine dvanásť. Aj z tohto dôvodu sme pre ne pred rokom postavili nové chovné zariadenia. Je hlboké a môžu si v ňom prirodzene robiť svoje nory, je prepojené s vnútorným chovným zariadením.
Zrejme sa potešíte každému prírastku?
Dzurik: Áno, je to tak, či ide o domáce zviera, kozu, ovcu. No najviac sa potešíme prírastku takých zvierat, ktorých je aj v iných zoologických záhradách málo alebo ide o vzácne zviera. V minulosti sme napríklad odchovali gibona bielorukého. Predminulý rok sme mali prírastok pumy americkej. Sme jediná zoologická záhrada v celom bývalom Československu, ktorá ešte chová pumy americké. Ide o vzácnosť. Vyliahli sa nám tiež nandu i emu. Liaheň nemáme, vyliahli sa tak a odchovali prirodzene, o to väčšia je to radosť, že sa to takto podarilo.
Máte za sebou niekoľko noviniek. Vlani ste otvorili reštauráciu, v tomto roku pribudla vyhliadková terasa pri jazere či nová guľôčková dráha, ale aj nová voliéra pre tukanov. V súčasnosti pracujete na výstavbe nového chovného zariadenia pre leva Lorda. Hoci vaša zoo nepatrí medzi najväčšie, z roka na rok sa môžete pochváliť stúpajúcou návštevnosťou. Na skvalitnení služieb musíte asi pracovať permanentne, je to tak?
Dzuriková: Keď vznikali zoologické záhrady, ako také, všetky chovné zariadenia boli maličké, aby v malom priestore videli návštevníci čo najviac zvierat. Úlohy zoologických záhrad neboli ako dnes, kedysi stačilo, že ľudia prišli, videli. Išlo iba o poznávaciu funkciu.
Dnes sa snažíme, aby pri poznávacej funkcii, a teda, že ľudia vidia zviera naživo, mali možnosť vidieť aj prostredie, v ktorom prirodzene žije, teda prispôsobovať tieto podmienky. Samozrejme, máme priestorové a finančné obmedzenia. No dali sme si záväzok, že každý rok budeme nejakým druhom zvierat výbehy zväčšovať, modernizovať, a čo najviac ich prispôsobovať ich prirodzenému prostrediu. To je dosť náročné, pretože v súčasnosti majú ľudia možnosti chodiť do rôznych zoologických záhrad, ktoré majú o mnoho inú finančnú hotovosť na vyžitie, a potom s nimi porovnávajú aj našu zoologickú záhradu.
Samozrejme, nie je to o tom, že každá zoologická záhrada musí byť rovnaká. Každá je niečím jedinečná. Naša je jedinečná napríklad aj tým, že je to zoologická záhrada, ktorá vznikla v lesoparku. Čiže zvieratá tu majú množstvo tieňa, cez celý areál tečie potok Holubnica, ktorý osviežuje tento vzduch.
Všetky zvieratá majú prirodzené napájanie aj pomocou tohto potoka a tiež pomocou veľkého jazera, ktoré tu máme. Je výborným biotopom pre vodné vtáctvo, korytnačky. Návštevníkom ponúkame množstvo iných aktivít, ktoré môžu vidieť, zažiť,a teda nielen si niečo prečítať o zvieratku. Chodia sem aj slepci, preto máme menovky zvierat aj v Braillovom písme. Poskytujeme aj zábavu menším, máme tu detské ihrisko, externé fitness centrum i lanový park Monkey Land. Okrem toho je tu cukráreň, bufet, stánok so zmrzlinou a reštaurácia.
Ľudia si u vás môžu ale zvieratká aj symbolicky adoptovať..
Dzuriková: Veľmi sa mi páčila myšlienka adopcie zvierat. Ešte ako riaditeľka som oslovila nejaké spoločnosti a podarilo sa mi v roku 2007 získať prvých osem adoptívnych rodičov.
Z nich spomeniem jedného, ide o Združenie rodičov a priateľov diabetických detí Spišiačik. Adoptovali si dikobraza pre jeho symboliku, a teda, že má na sebe toľko pichliačov, ktoré si diabetici musia pichať každý rok. Nielen, že si adoptovali tohto dikobraza, čo znamená, že prispievajú na krmivo, ale finančne nám pomohli aj s rozšírením jeho chovného zariadenia a tiež s tabuľkami pre nevidiace deti.
Okrem toho nám od roku 2007 chodia každoročne pomáhať s prípravou areálu pred začiatkom sezóny. Upratujú lístie, maľujú a podobne. Veľmi si to vážime, pretože ide o veľkú pomoc pre zoologickú záhradu i pekné gesto, ktoré ukazuje, že ľudia majú o zvieratká záujem.
Dzurik: Myslím, že najviac adopcií sme mali práve počas obdobia „korony“, keď bolo otázne, ako bude zoologická záhrada fungovať, či vôbec bude mať príjem zo vstupného alebo ostane zatvorená. Vtedy sme vyšli s výzvou k adopcii, symbolickej. Ľudia nám takýmto spôsobom pomohli hlavne finančne. Peniaze sme mohli využiť na nákup krmiva, keďže sme nemali vlastný príjem. V súčasnosti mávame sedem adopcií za rok.
Ďalšou zaťažkávajúcou skúškou bol pre vás, zrejme, aj tento rok. Hoci ste avizovali otvorenie zoo od 1. apríla, nakoniec ste tak urobili takmer s mesačným oneskorením, keď váš zámer zmarilo rozhodnutie Štátnej veterinárnej a potravinovej správy v súvislosti s preventívnymi opatreniami pred šírením ochorenia slintačky a krívačky. Ako ste vtedy celú situáciu vnímali, prišli rovnaké obavy ako v čase pandémie?
Dzurik: Celá situácia okolo slintačky a krívačky nás nemilo prekvapila. Týždeň pred plánovaným otvorením sme sa dozvedeli, že 1. apríla určite zoo neotvoríme, a však nevedeli sme ani dátum, kedy to bude možné. Trošku nám to pripomínalo pandémiu Covid, ale teraz boli prognózy ešte horšie a hrozilo, že ak by sa vírus šíril ďalej, otvoríme možno až v auguste, čo by bol pre nás existenčný problém. Našťastie sme boli zatvorení „iba“ jeden mesiac.
Ako to vyzerá s návštevnosťou v súčasnosti? Pokiaľ viem, vlani ste ju mali rekordnú, keď k vám zavítalo 139-tisíc návštevníkov. Padne ďalší rekord?
Dzurik: Minulý rok sme zaznamenali rekordnú návštevnosť v histórii zoo, a to 139 672 návštevníkov. Tento rok bude veľmi ťažké dobehnúť stratu za apríl, keď bola zoologická záhrada zatvorená. Ale mesiac jún bol veľmi dobrý a aj júl sa pekne rozbehol. Napriek tomu máme zatiaľ o 10-tisíc návštevníkov menej ako minulý rok.
Aj napriek spomínanej priazni zo strany návštevníkov, sú aj takí ľudia, ktorí sa zoologickým záhradám vyhýbajú. Prekážajú im zvieratá v klietkach, tvrdia, že je to nehumánne, kritizujú, okrem iného, minimalistické priestory či výbehy. Čo hovoríte na tento názor a ako vnímate poslanie zoologických záhrad vo všeobecnosti?
Dzurik: Mnoho druhov zvierat už vo voľnej prírode úplne vyhynulo a nebyť zoologických záhrad, na svete by už vôbec neboli. Zoologické záhrady plnia veľmi dôležitú edukačnú činnosť a môžu tak priamo pôsobiť na verejnosť, aby pochopila dôležitosť zoologických záhrad a ako veľmi človek zasahuje negatívnym spôsobom do prírody. Každá zoologická záhrada sa snaží prispôsobovať chovné zariadenia čo najviac k prirodzenému biotopu jednotlivých druhov zvierat. Samozrejme, že voľnosť ako vo voľnej prírode sa dosiahnuť nedá, ale o to viac sa zvieratá majú v zoologických záhradách lepšie, nehrozí im nebezpečie, majú stálu, kvalitnú potravu, dožívajú sa dlhšie veku.
V duchu týchto spomínaných snáh, aké sú plány vašej zoologickej záhrady do blízkej budúcnosti? Čím možno ešte plánujete prekvapiť či potešiť jej obyvateľov a možno i samotných návštevníkov?
Dzurik: Momentálne ukončujeme výstavbu nového chovného zariadenia pre leva, v najbližšej zime už bude exotické vtáctvo v novom zimovisku. Návštevníci môžu využiť novú vyhliadkovú terasu nad jazerom a zažiť tak ešte krajšie pohľady na scenériu zoologickej záhrady. A môžu sa zahrať na novej drevenej atrakcii s názvom Guľôčkový svet.
