Slovensko dosiahlo v roku 2023 mieru recyklácie komunálneho odpadu 51,3 %, čo predstavuje nárast o 1,2 percentuálneho bodu oproti predchádzajúcemu roku.
Ambiciózny cieľ
Aj keď sa Slovensko v oblasti recyklácie podľa Zväzu odpadového priemyslu (ZOP) výrazne posunulo, dosiahnutie cieľa 55 % úrovne recyklácie k 31. decembru 2025 považuje za ambiciózny cieľ.
Správca zálohového systému vyhlásil na Slovensku Deň zálohovania, má pripomínať význam recyklácie
„Každý percentuálny zisk sa bude dosahovať ťažšie a ťažšie. Potvrdzujú to aj skúsenosti zo západnej Európy, kde mnohé vyspelé krajiny po dosiahnutí 50 – 60 % hranice rastú veľmi pomalým tempom,“ uviedol generálny riaditeľ ZOP Ján Chovanec s tým, že recyklácia je jedna z dvoch kľúčových národných a európskych výziev pre udržateľný rozvoj.
Druhou výzvou naďalej zostáva nahradenie skládkovania inými technologickými formami na spracovanie nerecyklovateľného odpadu.
Nárast recyklácie odpadov
ZOP zaznamenal pozitívne vplyvy celoslovenskej recyklácie až po spustení rozšírenej zodpovednosti výrobcov v roku 2016, keď úroveň recyklácie komunálneho odpadu bola iba na úrovni 23 %.
Zber a spracovanie kuchynského bioodpadu sa na Slovensku zlepšili, náklady sú však vysoké
„Veľmi dobré výsledky Slovensko dlhodobo dosahuje v recyklácii obalových odpadov. Už v roku 2022 sme splnili ciele stanovené európskou legislatívou pre rok 2025. Dnes dosahujeme ciele recyklovať minimálne 65 % hmotnosti všetkých odpadov z obalov. Miera recyklácie odpadov z obalov narástla zo 45,21 % v roku 2005 na 72,19 % už v roku 2022. Keď toto percento hlbšie analyzujeme, tak plníme všetky ciele pre jednotlivé druhy obalových odpadov – sklo, plasty, papier, kovy a drevo,“ objasnil viceprezident zväzu Michal Sebíň.
ZOP konštatoval, že sa tiež výrazne zvýšil zber a recyklácia elektroodpadu, ktorého sa v roku 2023 vyzbieralo v prepočte 10,2 kilogramu na obyvateľa. Darilo sa aj zberu pri prenosných batériách a akumulátoroch s podielom 45 %.
Recyklácia textilného odpadu
Podľa Sebíňa tak dnes Slovensko v tejto oblasti plní stanovené európske recyklačné ciele v predstihu. Novou výzvou zostáva recyklácia textilného odpadu, ktorá by mala byť podľa Chovanca pod gesciou rozšírenej zodpovednosti výrobcov.
Zber kuchynského odpadu funguje, ale je drahý a zle nastavený, upozorňuje zväz
„Pridanou hodnotou je to, že už existuje funkčná logistika a skúsenosti, na ktoré sa dá spoľahnúť. Predpokladáme, že bez zaradenia textilu pod rozšírenú zodpovednosť výrobcov sa tak náročnú úlohu, ako je rozbehnúť triedenie a recykláciu textilného odpadu, naštartovať nepodarí,“ uzavrel Chovanec.
