Slovenské potraviny si jednoznačne zaslúžia miesto aj na zahraničných trhoch. Iba necelá polovica (49 percent) zo slovenských výrobcov svoje potraviny aj naozaj vyváža. Naše výrobky sú pritom konkurencieschopné a podľa výrobcov by sa na iných trhoch dokázali presadiť. Problém však firmy vidia v nedostatku jazykovo zdatných pracovníkov, ale aj v nedostatočnej podpore štátu pri propagácii. Vyplýva to z Analýzy slovenského poľnohospodárstva spracovanej analytickou spoločnosťou CEEC Research v spolupráci so spoločnosťou Veletrhy Brno, a.s..
Export viazne
Takmer polovica opýtaných firiem exportuje svoje produkty do zahraničia (49 %), ale stále prevláda počet firiem, ktoré svoje výrobky predávajú iba na domácom trhu (51 %). Pritom viac ako polovica nedisponuje dostatočne jazykovo vybavenými pracovníkmi, ktorí sa špecializujú na export produktov (54 %). Tri štvrtiny opýtaných sa zhoduje na tom, že by štát mal vynaložiť finančné prostriedky na komunikáciu kvality slovenských potravín v zahraničí (76 %), iba necelá pätina je opačného názoru (17 %) a takmer desatina nemá voči tejto otázke žiadne stanovisko (7 %).
Dve tretiny spoločností sa zhodujú, že nemajú dostatok informácií o aktivitách štátu súvisiacich s podporou exportu (63 percent), iba štvrtina cíti, že má týchto informácií dostatok (26 percent) a desatina túto situáciu nevie posúdiť (11 percent). Michal Vacek, riaditeľ pre slovenský trh spoločnosti CEEC Research k nedostatku informácií o aktivitách vlády v súvislosti s exportom hovorí: „Je dôležité, aby vláda poskytovala poľnohospodárom dostatok informácií o svojich aktivitách v tomto ohľade. Bez týchto informácií sa poľnohospodári horšie pripravujú na budúce zmeny a nemajú dostatok podkladov, na základe ktorých môžu učiniť svoje rozhodnutia súvisiace s exportom.“
Vývoz ťahá Poľsko
Najviac svojich produktov vyvážajú opýtané spoločnosti do Poľska (57 percent). Potom do Maďarska (41 percent), Českej republiky (39 percent), Rakúska (37 percent) a Talianska (27 percent). Do iných štátov, než tu uvedených, potom vyváža viac ako polovica (53 percent), jedná sa napríklad o Anglicko, Izrael, Dánsko alebo Francúzsko. Deväť z opýtaných spoločností, ktoré svoje výrobky v súčasnej chvíli neexportujú, je názoru, že sú ich výrobky konkurencieschopné na zahraničných trhoch (88 percent), iba desatina tento názor nezdieľa (12 percent).
Z pohľadu potenciálneho exportu firmy uviedli, že najviac atraktívna je pre nich Česká republika (55 percent) spolu s Poľskom (43 percent). Ďalej je to Maďarsko (39 percent), Rakúsko (35 percent) a Taliansko (22 percent). Najmenej atraktívny je pre opýtaných export na Ukrajinu (16 percent).
Štát by mohol pomôcť viac
Podpora zo strany štátu je pre efektívne fungovanie exportu zásadná. Zaoberali sme sa teda aj otázkou, ako by mala podpora exportu zo strany štátu vyzerať. Imrich Šuba, riaditeľ kancelárie Slovenskej poľovníckej komory k podpore zo strany štátu dodáva : „Podpora by mala smerovať do vidieckych oblastí na udržanie hlavne produktívnych obyvateľov na vidieku. Akákoľvek úzko špecifikovaná dotácia len do určitých častí produkcie deformuje trh a benefity končia nie u prijímateľa.“ Spoločnosti by najviac uvítali zníženie byrokracie a administratívy v súvislosti so žiadosťou o podporu (8,9 bodov z 10) a zároveň aj zvýšenie rýchlosti pri vyplácaní podpory (8,8 bodov z 10). Ďalej by uvítali väčšiu prehľadnosť druhov
podpory a možností jej čerpania (8,4 bodov z 10), rovnako ako aj zjednodušenie a sprehľadnenie legislatívy a pravidiel pre žiadosti o získanie tejto podpory (8,2 bodov z 10). Dôležitá je aj vyššia ochota úradníkov komunikovať a zvýšenie ich transparentnosti (oboje zhodne 8,1 bodov z 10). Najmenším počtom bodov potom spoločnosti ohodnotili zvýšenie výšky podpory na export a toto ocenili na 7,5 bodov z možných 10.
Nadnárodných veľtrhov potravinárstva sa zúčastnilo, alebo sa plánuje zúčastniť 40 percent opýtaných spoločností. Najväčší záujem spoločnosti prejavili o veľtrh SALIMA v Brne, následne BIOFACH v Norimbergu a FRUIT LO GIST ICA v Berlíne a iné.
