Rada poľnohospodárskych a potravinárskych samospráv SR (RPPS) zásadne nesúhlasí s návrhom nového zákona o poľovníctve, ktorý schválila vláda a posunula na rokovanie Národnej rade SR. Chce listom osloviť poslancov NR SR a rokovať s nimi o možnej legislatívnej úprave. „V takomto znení zákon ako celok nemôže byť prijatý, pretože výrazne poškodí podnikateľské prostredie,“ uviedla v pondelok RPPS.
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (MPRV) v reakcii na vyjadrenia RPPS uviedlo, že pri tvorbe zákona spolupracovalo so všetkými zúčastnenými stranami, ktoré mali rôznorodé predstavy. „Agrorezort vypočul argumenty poľnohospodárov, lesníkov i poľovníkov a navrhuje prijateľný kompromis zameraný na prevenciu predchádzania škôd,“ reagoval Daniel Hrežík z odboru komunikácie MPRV.
Poľnohospodári očakávali od nového zákona o poľovníctve najmä riešenie škôd spôsobených poľovnou zverou na poľných kultúrach. „Tieto škody sa každoročne zvyšujú. Sú spôsobované na celom území Slovenska vzhľadom na neobmedzenú migráciu zveri, aj cezhraničnú. Poľnohospodár často nevlastní pôdu, platí nájom, ale úrodu mu zničí zver. Naproti tomu vlastník poľovného revíru svoj značný nájom dostane bez obmedzenia,“ ozrejmila hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK), ktorá je členom RPPS, Jana Holéciová.
Podľa monitoringu SPPK za rok 2018 dosiahli škody 19,8 mil. eur, pričom hlásenie podali iba členovia SPPK. Skutočné škody na poľných kultúrach v rámci celého Slovenska sú tak podľa komory oveľa vyššie. K najviac postihnutým regiónom patrí Prievidza, Pezinok, Veľký Krtíš, Levice, Krupina, Lučenec, Rimavská Sobota a Košice – okolie. Straty na úrode však majú poľnohospodári vo všetkých krajoch. Nárast počtu vysokej zveri, hlavne jeleňov, danielov a muflónov, je od roku 2000 podľa SPPK dvojnásobný. Prejavuje sa to aj takmer 10 % zastúpením dopravných nehôd spôsobených zverou na ich celkovom počte.
„Vládou schválený zákon nerieši základný problém vzniku škôd na poľných kultúrach spôsobených premnoženou zverou, konzervuje súčasný stav a ukladá ešte ďalšie povinnosti užívateľom poľovných pozemkov, teda pestovateľom, ktoré ich neprimerane aj finančne zaťažujú. V návrhu zákona o poľovníctve žiadame o možnosť zohľadnenia tzv. objektívnej zodpovednosti, ako aj ďalších, podľa poľnohospodárov dôležitých pripomienok. V prípade neakceptovania požiadaviek poľnohospodárov požadujeme zastavenie ďalšieho legislatívneho procesu,“ reagoval podpredseda SPPK Miroslav Štefček.
Výhrady k zákonu o poľovníctve má aj Agrárna komora Slovenska. „V novom zákone autor nezapracoval dôležité detaily, čo bude v konečnom dôsledku poškodzovať poľnohospodárov. V jednom paragrafe zákon priznáva, že zver spôsobuje škody na viniči, ovocí alebo ovocných drevinách. Nutné je ale doplniť skutočnosť, že spôsobuje obrovské škody aj na zelenine,“ uviedla predsedníčka komory Helena Patasiová. V ďalšom bode tohto paragrafu poľovný revír zodpovedá za škodu spôsobenú zverou, ktorej jarné kmeňové stavy sú o viac ako 10 % vyššie, ako sú normované kmeňové stavy. Toto obmedzenie nemyslí podľa RPPS napríklad na obrovské stáda diviakov z rôznych revírov, ktoré dokážu spôsobiť výrazné škody na poľnohospodárskej kultúre, preto je nutné ho vypustiť.
“Pre poľnohospodárov je mimoriadne dôležité, aby s novým zákonom získali istotu, že škody spôsobené zverou nebudú musieť vymáhať na súde. Žiaľ, to zákon nerieši. Slovenský poľnohospodár sa po prijatí takto schváleného zákona bude musieť naďalej spoliehať na odškodnenie prostredníctvom zdĺhavých a finančne nákladných súdnych procesov, navyše s neistým koncom,“ uzavrela hovorkyňa SPPK Jana Holéciová.
Radu poľnohospodárskych a potravinárskych samospráv SR tvorí päť najreprezentatívnejších organizácií v agropotravinárskom sektore Slovenska: Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora, Agrárna komora Slovenska, Potravinárska komora Slovenska, Zväz poľnohospodárskych družstiev a obchodných spoločností a Združenie vlastníkov pôdy a agropodnikateľov Slovenska.
Agentúra SITA oslovila so žiadosťou o reakciu ministerstvo pôdohospodárstva SR.
