Reťazce tvrdia, že výrobcovia majú ešte vyššie marže ako oni. Kto teda naozaj profituje zo zvyšujúcich sa cien? Pozreli sme sa na zisky obchodníkov.
Ministerstvo Pôdohospodárstva nedávno zverejnilo na sociálnej sieti obrázok, ktorý porovnáva nákupné a predajné ceny výrobkov. Napríklad obyčajný rožok predá výrobca reťazcu za 3,5 centa, reťazec ho predá za 7. Podobne je to s vajcami, olejom, či pivom. Na hydinových párkoch bola uvedená prirážka až 130 percent.
Ministerstvo tým chcelo poukázať na neprimerané zisky reťazcov a na potrebu zavedenia osobitného odvodu pre reťazce, ktorý je momentálne v parlamente.
„Dnes hovoríme, že k 30.6.2018 ceny potravín vzrástli v priemere o 5,4 percenta. Kto má ten výnos? Dodávatelia? Farmár?“ Poukázal na zisky reťazcov Milan Lapšanský z Ministerstva pôdohospodárstva v relácii Téma Dňa na TA3.
Marže nie sú zisky
Naozaj tieto peniaze idú reťazcom rovno „do vačku“? Oslovili sme Alianciu moderného obchodu (SAMO), ktorá združuje väčšinu maloobchodných reťazcov na Slovensku. Tabuľku ministerstva označuje za zavádzajúcu.
„Cenotvorba je zložitý proces, na ktorý vplýva množstvo vstupov. Okrem nákupnej ceny od výrobcu, dodávateľa, sú to ceny energií, ceny nafty, či zákonom stanovené zvyšovanie príplatkov pre zamestnancov, a zvyšujúce sa daňové zaťaženie je len jeden z faktorov, ktorý bude mať vplyv na cenotvorbu,“ uvádza Lenka Puzlíková, mediálna zástupkyňa Slovenskej aliancie moderného obchodu.
„Absolútne nesúhlasíme so zavádzaním ministerstva a poslancov ohľadom marží. Paradoxne, reťazce (združené v SAMO) majú nižšiu ziskovú aj prevádzkovú maržu ako slovenskí výrobcovia potravín. Preto nevidíme žiadny dôvod na zavedenie odvodu, ktorého cieľom má byť „spravodlivejšie“ rozdelenie obchodnej marže,“ dodáva.
Čistý zisk je niečo iné
Systém marží je pomerne komplikovaný. No na to, aby sme videli, ako v skutočnosti reťazce zarábajú, stačí jeden ukazovateľ. Tým je zisková marža. Teda čisté peniaze, ktoré obchodník zarobí predajom tovaru. Ale až po tom, čo odpočíta nevyhnutné náklady. Teda Platy zamestnancov, prevádzku priestorov, či napríklad dopravu.
Tabuľka nižšie uvádza ziskové marže najväčších slovenských obchodných reťazcov. Údaje pochádzajú z portálu Finstat a pochádzajú z verejne dostupných účtovných závierok za rok 2017.
Ziskové marže podľa Finstat, rok 2017
Lidl 9,6%
Tesco 6,5%
Billa 1,2%
Kaufland 4,6%
DM 1,8%
Terno RE -7,4%
Jednota od 0,2 až po 2,3%
Návrh na zavedenie 2,5-percentného odvodu obchodných reťazcov sa momentálne nachádza v parlamente v prvom čítaní. O jeho posunutí do druhého čítania by sa malo hlasovať budúci týždeň v utorok. Predkladatelia zo strany SNS už však avizovali, že sú pripravení niektoré zmeny do návrhu aplikovať. Naznačovali pri tom tiež, že nový odvod by sa nemusel týkať domácich obchodných sietí.
Iba dotácie nestačia
Podľa návrhu má ísť výnos z osobitného odvodu priamo na podporu slovenských výrobcov potravín. Je to však len jeden z problémov, ktorým domáci potravinári čelia. Podľa Slovenskej potravinárskej a poľnohospodárskej komory je dôležitá aj štátna podpora.
Štáty v zahraničí totiž často podporujú výrobcov potravín v oveľa vyššej miere. Môžu si tak dovoliť dať predajcom nižšie ceny a tak byť konkurencieschopnejší. Na Slovensku však žiadny zákon nerieši takzvané nekalé praktiky, ani samotnú výšku marží.
„V tejto súvislosti však musíme povedať, že návrh budúcoročného štátneho rozpočtu v agropotravinárstve reflektuje na finančne podhodnotený sektor a sľubuje zvýšenie zdrojov, to je pozitívna správa. Bez rovnoprávneho postavenia slovenských dodávateľov potravín v celom potravinovom reťazci, bez odstránenia nekalých obchodných praktík, vysokých marží na slovenské potraviny však nebude možné zlepšiť kondíciu agropotravináskeho sektora a zvýšiť aj podiel domácich potravín v obchodoch.“ uvádza Jana Holéciová, hovorkyňa SPPK.
