Od ničivej veternej kalamity v Tatrách uplynulo už 15 rokov. Víchrica, ktorá sa Tatrami prehnala 19. novembra 2004, zničila 12 600 hektárov lesa, z toho 8 737 hektárov na území v správe Štátnych lesov Tatranského národného parku (TANAP).
Vietor poškodil viac ako dva milióny metrov kubických drevnej hmoty, do konca roka 2005 sa lesníkom podarilo spracovať až 87,8 percenta kalamity.
„V rámci takzvanej umelej obnovy lesníci od kalamity vysadili doteraz približne osem miliónov sadeníc, pričom dve tretiny predstavovali ihličnany a tretinu tvorili listnáče,“ uviedla v pondelok koordinátorka vonkajšej komunikácie Štátnych lesov TANAPu Martina Petránová.
Pripomenula, že tam, kde to bolo možné, sa aktívnym manažmentom podarilo kalamitné plochy obnoviť a dnes už na nich rastie mladý, pestrý les, ktorý by mal v budúcnosti lepšie odolávať podobným extrémom počasia či prírodným katastrofám.
Základňa pre podkôrny hmyz
Práce na odstraňovaní následkov víchrice Alžbety lesníci definitívne ukončili v máji 2006. „Avšak na základe rozhodnutí orgánov štátnej správy ochrany prírody nielen v bezzásahových územiach, ale aj tam, kde kalamitu mohli spracovať, museli úplne bez zásahu alebo vo forme takzvanej biomasy ponechať v jednotlivých porastoch pätnásť až tridsať percent drevnej hmoty. Nespracovaná kalamita sa stala potravnou základňou pre podkôrny hmyz,“ skonštatovala Petránová.
Neštátni majitelia lesov by mohli dostať pomoc od vlády, financie majú zmierniť dopady kalamít
Ako ďalej informovala, do roku 2014 lykožrút zničil 1 273 218 metrov kubických drevnej hmoty, z toho 46 percent bolo v bezzásahových územiach bez možnosti následnej asanácie. V súčasnosti už počet stromov poškodených lykožrútom presiahol rozsah vetrovej kalamity z novembra 2004.
Druhovo pestrý les
Popri odstraňovaní následkov ničivej víchrice sa Štátne lesy TANAPu pustili aj do projektu rekonštrukcie, revitalizácie a obnovy zničených lesných ekosystémov. Jeho cieľom bolo vytvorenie stabilných lesov s prírode blízkou štruktúrou, ktorá by bola druhovo, vekovo i priestorovo pestrejšia ako štruktúra porastov pred kalamitou a zároveň schopných plniť spoločnosťou požadované funkcie.
Matečná odmieta návrh na dočasnú ťažobnú uzáveru v lesoch, za úbytok stromov vraj môže zmena klímy
„Na plochách, kde sme mohli kalamitu spracovať, už dnes evidujeme mladý, druhovo pestrý les, ktorý by mal v budúcnosti lepšie odolávať podobným extrémom počasia či prírodným katastrofám. Pri umelej obnove využívame prirodzené procesy, to znamená, že v zásade všetky prípravné dreviny ako jarabina, breza, vŕba či osika, ktoré sa na jednotlivých plochách vyskytujú, nechávame a dopĺňame len to, čo sa tam už nedokáže prirodzene obnoviť,“ uviedol riaditeľ Štátnych lesov TANAPu Maroš Petrík.
Prevencia pred eróziou pôdy
V rámci takzvanej umelej obnovy mali spomedzi sadeníc najväčšie zastúpenie tradične smrek, smrekovec, borovica a jedľa, nechýbali však ani javor, jaseň, jelša, buk, brest či jarabina.
„Porasty obnovujú predovšetkým v lokalitách, kde prirodzené zmladenie z rôznych príčin absentuje, či už pre nedostatok zdrojov semena, alebo nevhodnú genetickú štruktúru materskej populácie, prípadne došlo k jeho poškodeniu zverou. Sadenice však vysádzajú aj tam, kde je potrebné urýchlene stabilizovať porasty, napríklad z dôvodu prevencie pred eróziou pôdy,“ vysvetlila Petránová, podľa ktorej však využívajú výlučne dreviny, ktoré zodpovedajú prírodným podmienkam jednotlivých lokalít národného parku. O približne rovnako veľkú plochu, ako obnovili lesníci, sa vďaka prirodzenému zmladeniu postarala aj samotná príroda.
Hodnoteniu stavu a procesom v lesných ekosystémoch po prírodných disturbanciách bola venovaná aj medzinárodná vedecká konferencia, ktorá sa koncom októbra uskutočnila v Múzeu TANAPu v Tatranskej Lomnici.
Víchrica v Tatrách – rok 2004
Prudká víchrica, ktorá sa pred 15 rokmi 19. novembra 2004 prehnala cez Vysoké a Nízke Tatry, spôsobila obrovské materiálne škody a vyžiadala si dve ľudské obete.
Vietor, ktorý mal charakter orkánu, vtedy v nárazoch dosahoval rýchlosť až 200 kilometrov za hodinu a trval približne od 15:30 do 20:00. Veterná smršť odnášala strechy, stromy, konáre či dopravné značky aj desiatky, stovky metrov. Vo Vysokých Tatrách, ktoré sa práve pripravovali na otvorenie zimnej sezóny, doslova zmizol les.
Nasledujúce ráno prinieslo miestnym obyvateľom aj návštevníkom pohľad na panorámu Tatier, akú dovtedy nevideli – kalamitnú spúšť značného rozsahu. Pováľaný a zdevastovaný lesný porast odhalil dokonca všetky okolité tatranské osady, ktoré dovtedy zakrýval hustý les.
Polámané stromy v oblasti od Štrbského Plesa po Tatranskú Kotlinu zatarasili všetky cesty, poškodili elektrické a trolejové vedenie. Cestná i železničná doprava bola prerušená. Vo Vysokých Tatrách večer vyhlásili mimoriadnu situáciu. Na niektorých úsekoch ciest bolo množstvo padnutých stromov a prekážky miestami dosahovali až šesťmetrovú výšku. Husté sneženie a silný mráz komplikovali záchranné práce aj odstraňovanie následkov. Mnohé časti Tatier ostali odrezané od okolitého sveta. Záchranári zasahovali aj v sanatóriách a hoteloch v postihnutých oblastiach.
Vo Vysokých Tatrách vtedy zahynul vodič auta, na ktorého padol strom. V Nízkych Tatrách si víchrica vyžiadala ďalší ľudský život, z horského svahu tam pravdepodobne strhla českého turistu. Mimoriadnu situáciu vo Vysokých Tatrách odvolali až 2. decembra.
Ničivý živel vyvolala tlaková níž prechádzajúca cez územie Slovenska. Priniesla vtedy príliv arktického vzduchu, ktorý bol sprevádzaný silným vetrom . Okrem Vysokých a Nízkych Tatier vyčíňal víchor aj na území Hornej Oravy, Horehroní a čiastočne aj v Slovenskom raji i Kysuciach.
Na pomoc postihnutým Vysokým Tatrám vznikali mnohé peňažné zbierky na obnovu zničeného lesa a zalesňovanie. Z fondu solidarity poskytol vtedy Slovensku finančnú pomoc aj Európsky parlament. Celkové hmotné škody, ktoré novembrová ničivá víchrica spôsobila, sa neskôr vyčíslili na takmer 290 miliónov eur.
Víchrica priniesla aj doteraz pretrvávajúci spor medzi štátnymi organizáciami, lesníkmi a ochranárskymi združeniami o to, ako postupovať pri odstraňovaní jej následkov v najprísnejšie chránenom území Tatranského národného parku (TANAP). Lesníci a majitelia lesov naliehali na to, že kalamitné drevo je potrebné vyťažiť, aby sa nerozšíril lykožrút, predišlo by sa možným požiarom a drevo sa mohlo ešte zhodnotiť.
Ochranári trvali na bezzásahovom prístupe. Les podľa nich mal v tejto časti prírodného parku ostať v nedotknutom stave a príroda by sa s následkami živlu prirodzene vyrovnala sama.
