Nová vyhláška pre Úrad na kontrolu sieťových odvetví (ÚRSO), ktorá má upraviť podmienky spracovania drevnej štiepky ako biopaliva, dostala reálnejšie kontúry. ÚRSO prijal pripomienky ochranárov zo združenia VLK. Združenie už roky upozorňuje na „biomasaker“. Podľa ochranárov totiž spracovatelia používajú na výrobu energie aj drevo zdravých stromov, a nie odpad z priemyslu, ako tvrdia.
Teplo je z odpadu, tvrdia výrobcovia
Zväz slovenských výrobcov tepla však tvrdí, že ochranári aj poslanci SaS ktorí sa na tvorbe nového predpisu podieľajú, jednoducho klamú.
„Na výrobu elektriny z kombinovanej výroby sa minú približne 3% z celkovej ťažby dreva na Slovensku. Navyše, drvivú väčšinu z toho tvorí drevná štiepka z odpadového dreva. Kvalitné hrubé drevo končí v drevospracujúcom, nábytkárskom, celulózo-papierenskom priemysle v zahraničí,“ uvádza predseda zväzu Stanislav Janiš.
„Klamali a klamú, že ťažba dreva sa zdvojnásobila. V skutočnosti ťažba dreva od roku 2009, kedy bol prijatý zákon o podpore obnoviteľných zdrojov energie a kombinovanej výroby nestúpla, dokonca v niektorých rokoch klesala,“ dodáva Janiš.
Lepšia kontrola
„Ak si (VLK a poslanci, pozn. red.) myslia, že svojím súčasným konaním docielia úpravu objemu ťažby v lesoch, tak sa mýlia, lebo drevo, ktoré sa nevyužíva v kombinovanej výrobe, tvorí 97% z celkového objemu ťažby. Ak chcú skutočne pomôcť slovenským lesom, tak by sa mali venovať práve tomu, čo sa deje s ostatnými 97% vyťaženého dreva,“ vysvetľuje Janiš.
Ochranári však tvrdia, že kontrola je slabá a vďaka tomu sa štiepkuje aj drevo, ktoré nemá v takomto závode čo hľadať. Združenie VLK v hromadnej pripomienke vyhlášky pre ÚRSO pripomínajú, že väčšina dreva na výrobu dotovanej štiepky je nejasného pôvodu. Drevo na tieto účely má pritom pochádzať len z odpadu drevospracujúceho priemyslu, alebo tzv. energetických porastov.
„Je to v rozpore s doterajšími skúsenosťami pri kontrolách kvality spaľovaného dreva, kde sa preukázalo, že len 16 % spĺňa zákonné normy. Podľa zistení VLK-a táto prax pokračuje aj po zmene zákona! Preto navrhujeme doplniť text tak, aby subjekt s právom kontrolovať dodržiavanie predmetnej vyhlášky mohol reálne skontrolovať, či drevná biomasa deklarovaná ako pochádzajúca z energetických porastov naozaj pochádza z energetických porastov, a z konkrétne ktorých. Pri odpade z drevospracujúceho priemyslu, aby bolo reálne možné skontrolovať, z ktorej prevádzky a z akého technologického procesu,“ vysvetľuje Vlk v hromadnej pripomienke.
Predseda lesoochranárskeho združenia Juraj Lukáč pre Denník N v rozhovore uviedol, že z celkového vyťaženého množstva 9 až 10 miliónov kubíkov dreva sa na energetické účely spália asi štyri milióny kubíkov dreva. Zhruba jeden a pol milióna kubíkov sa zároveň aj donedávna dotoval.
Bude to horšie?
Výrobcovia tepla s pripomienkami ochranárov nesúhlasia. Dokonca si myslia, že sa situácia ešte zhorší.
„SaS touto svojou politikou už dnes dosahuje to, že nie len drevo, ale aj štiepka je vyvážaná mimo Slovenska, stačí si zájsť napríklad na železničnú stanicu do Petržalky. Z tejto slovenskej štiepky sa v zahraničí vyrobí zelená energia. Daný štát si touto slovenskou štiepkou plní ciele záväzkov podielu OZE voči Európskej únii a Slovensku za neplnenie cieľov hrozia sankcie,“ vysvetľuje šéf Zväzu slovenských výrobcov tepla.
„Radi by sme zdôraznili, že doplatok na výrobu elektriny z biomasy, ktorý spomína pán poslanec Galek (SaS), je 42 mil. eur/rok a doplatok na výrobu elektriny zo slnka je 218 mil. eur/rok. Doplatok je 5-násobne vyšší, pričom fotovoltické zariadenia vyrobia len polovicu energie oproti zariadeniam kombinovanej výroby elektriny a tepla z biomasy. Považujeme za vhodné spýtať sa pána Galeka, prečo sa teda nezaoberá dotáciami na fotovoltiku,“ doplnil Stanislav Janiš.
