K zachovaniu diverzity a početnosti hmyzu môže tzv. mozaikovité kosenie. To spočíva v tom, že sa nekosí celý trávnik, ale jeho časť je vymedzená na prirodzený rast trávy.
V ideálnom prípade by sa daná časť nemala kosiť celý rok. Plocha totiž predstavuje pre hmyz útočisko, kde nachádza dostatok potravy a priestor pre nerušený vývoj.
Útočisko hmyzu
Nekosená plocha je vhodným úkrytom aj pre drobné cicavce, akými sú hlodavce či ježkovia. Nekosené plochy by sa mali v dlhších časových intervaloch striedať, aby na nich nedochádzalo k rastu náletových drevín. Na sociálnej sieti o tom informuje Zelená linka envirorezortu.
Za ideálny trávnik je často považovaná plocha kosená rovnomerne na výšku niekoľkých milimetrov, čo však prináša negatívne efekty.
Pri kosení totiž dochádza k bezprostrednému usmrteniu hmyzu. K ďalšej mortalite hmyzu dochádza pre obmedzenie dostupných potravových zdrojov.
Vyššia vlaha v mestách
Hmyz je hlavným zdrojom potravy pre viaceré druhy vtákov, ktoré rovnako môžu pre nedostatok dostupnej potravy zaznamenať úbytok.
„Vyššia tráva lepšie udržuje vlahu, ktorej je najmä v mestskom prostredí počas suchých letných mesiacov nedostatok. Lokálne zabraňuje prehrievaniu pôdy a zmierňuje prehrievanie ovzdušia,“ vysvetľuje Zelená linka.
V posledných desaťročiach dochádza k rapídnemu úbytku početnosti hmyzu, Jeho ochrana je preto v súčasnosti mimoriadne dôležitá.
„Hmyz je štrukturálnym a funkčným základom svetových ekosystémov. Zabezpečuje množstvo ekosystémových služieb, od ktorých závisí existencia väčšiny druhov vrátane človeka. Ide napríklad o opeľovanie rastlín, reguláciu škodcov, či indikáciu stavu životného prostredia,“ uzatvára Zelená linka.
