V posledných rokoch sa slovenskí lesníci museli vysporiadať s viacerými prekážkami. Trápilo ich sucho či premnoženie lykožrúta. Rok 2020 nebol podľa predsedu ÚNIE regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska Milana Ovseníka o nič lepší. Naopak, ako povedal v rozhovore pre portál NášVidiek.sk, aj pre koronakrízu a slabú štátnu podporu pre lesy, bol úplnou katastrofou.
Ako hodnotíte lesnícky rok 2020?
Z pozície 15-tisíc fyzických a právnických osôb, ktoré sa starajú o lesy alebo vykonávajú lesnícke činnosti pre približne 3 000 urbárov, združujúcich cez milión občanov SR vlastniacich drobné podiely v súkromných lesoch na vidieku, tvoriacich viac ako 50 % všetkých lesov Slovenska, bol rok 2020 katastrofou.
Čo bolo hlavným dôvodom?
Po trojročnom výraznom suchu, ktoré napádalo najmä ihličnaté lesy, pokračovaní výrazného rastu ročných teplôt, ktoré prajú škodcom v lesoch a úmornom vypätí obhospodarovateľov lesov ako tak bojovať s lykožrútovým morom na ochranu ešte živých, zelených stromov, bol rok 2020 zásadne skomplikovaný nezmyselnou legislatívnou úpravou zákona o lesoch a ochrane prírody z konca roku 2019. Navyše, po tom všetkom prišiel v tomto roku zásadný moment – pandémia COVID-19.
Katastrofa nastala aj po voľbách, ktoré mali znamenať pozitívnu zmenu. Je pre nás obrovským sklamaním agresívna politika envirorezortu pod vedením Jána Budaja proti agrorezortu pod vedením jeho straníckeho kolegu Jána Mičovského. Úplný prepadák vlády, ktorá sa zaviazala počas svojho vládnutia „vždy hovoriť pravdu a čestne konať“.
Budaj tlačí na agrorezort, pred Radou Európy v Bruseli treba obhajovať enviromentálne ciele
Boli v končiacom sa roku aj nejaké pozitíva?
Rok 2020 priniesol nasledovné pozitíva z pohľadu ÚNIE regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska ako reprezentanta súkromných lesov. Po prvé aktivizáciu totálne rozdrobeného vlastníctva súkromných lesov, kedy ľudia boli donútení vyjsť už do ulíc za dôstojnejšie životné a pracovné podmienky ľudí starajúcich sa o lesy.
Za druhé ľudí, ktorí organizujú petíciu Za záchranu lesného bohatstva Mor ho!, iniciatívy miestneho obyvateľstva v chránených územiach a spustenie petície Za udržateľné prírodné parky. A pozitívne je aj nadviazanie partnerstiev v rámci memoránd o spolupráci, napríklad za zdravú krajinu, či spojili sme sa pre vodu aj s ochranárskymi organizáciami.
Už ste naznačili, že s Jánom Mičovským ako ministrom pôdohospodárstva nie ste spokojný. Keby ste ho mali porovnať s jeho predchodkyňou Gabrielou Matečnou, riadi rezort lepšie alebo horšie ?
Ján Mičovský ako lesník bol nádejou na pokračovanie pozitívneho partnerského prístupu, ktorý sa nastolil za predchádzajúceho vedenia ministerstva pôdohospodárstva k zástupcom neštátnych vlastníkov lesov. Mičovský bol nádejou aj pre pokračovanie porozumenia rezortu pre svoju súčasť – lesné hospodárstvo, ktoré zabezpečuje starostlivosť o 60% celkovej pôdy krajiny.
Pre nás však zostane kľúčovým momentom rok 2017 za vedenia agrorezortu ministerkou Matečnou. Po rok a pol trvajúcej diskusii prijalo ministerstvo vyhlášku o poskytovaní podpory v lesnom hospodárstve na plnenie mimoprodukčných funkcií lesov. Slovensko bolo asi lídrom v takejto oblasti podpory – jednoduchá, jasná, pravidelná platba na lesnú plochu za to, že odborným hospodárením v lesoch sa zabezpečujú aj ekosystémové služby, ktoré užíva celá spoločnosť bezplatne. Bola to podoba priamej podpory pre farmárov.
Nemecko posiela majiteľom lesov aj pre COVID-19 stovky miliónov eur, Slováci sa podobnej pomoci nedočkajú
Boli ale zabezpečené zdroje na túto podporu?
Bohužiaľ, Slovensko pod obrovským tlakom negatívneho vnímania hospodárenia v lesoch nedokázalo v dostatočnej miere zabezpečiť finančné zdroje na túto podporu, ktorá by bola jednoznačne zachránila mnohé subjekty pred ekonomickou katastrofou. Pretože za 100 % služieb štát ročne vyplácal 25 až 35 % oprávneného nároku. Teda niečo medzi 5 až 10 eurami na hektár. Sami uznáte, že takto sa nedá zabezpečiť konkurencieschopnosť.
Nuž a politická sila presadiť väčší balík finančnej pomoci pre hynúce lesy a upadajúce lesné hospodárstvo, ktoré aj za našej účasti naplánoval na pôde rezortu pán Mičovský, nedokázal presadiť na pôde rezortu financií a vlády. Bohužiaľ, aj pre agresívny prístup envirorezortu a negatívne stanoviská ministra Budaja ako tribúna nežnej revolúcie na adresu obhospodarovateľov lesov. Toto je najväčšie sklamanie.
Čo hovoríte na neustále zmeny na poste či už generálneho alebo obchodného riaditeľa v štátnom podniku Lesy SR? Aký vplyv môžu mať na slovenské lesníctvo?
Nie je to dobrý signál a potvrdzuje sa opodstatnenosť našej základnej požiadavky pre správu lesov vo vlastníctve štátu. Správca nesmie byť politicky ovládaný. Súčasne potvrdzuje naše výhrady a upozornenia. Akákoľvek zmena, ktorá sa udeje v štátnom podniku, vzhľadom na jeho dominanciu na trhu s akoukoľvek komoditou obchodovateľnou na trhu, významne ovplyvňuje aj nás – neštátny sektor.
Ak je pozitívna cenotvorba dreva, prejavuje sa to aj u nás. Ak je negatívna, tak isto sa to prejaví. A to isté platí aj o celkovom obraze na lesné hospodárstvo. Lesy SR by mali byť výkladnou skriňou, vzorom pre všetkých ostatných. Lebo ich obraz sa odzrkadľuje aj na vnímaní všetkých ostatných.
Vedenie štátnych lesov zmenilo organizačnú štruktúru, noví riaditelia majú dôveru Mičovského
Môžete uviesť príklad?
Toto vnímanie potvrdzujú aj mnohé vyjadrenia ministra Budaja na adresu lesníkov, ktorých začal spájať s podvodníkmi. A dnes nie je ničím výnimočným v rôznych diskusiách na verejnosti, na spoločenských podujatiach či v rodinách pri téme lesného hospodárstva počuť prevládajúce názory – to sú podvodníci, čo kradnú. S potešením vnímame aspoň aktivity v susednom Česku v štátnom podniku, možno sa niečo uchytí aj u nás. Držíme prsty novému vedeniu. Bytostne potrebujeme stabilizáciu tohto štátneho podniku.
Ako vnímate štátnu podporu za rok 2020 pre lesníctvo?
Hotová katastrofa. Podpora mimoprodukčných funkcií lesov bola vyplatená len vo výške 25 % oprávnených nárokov. Sľubované navýšenie v Programe rozvoja vidieka na obnovu lesov z 3 miliónov na 8 miliónov sa pre dramatické problémy Pôdohospodárskej platobnej agentúry nepodarilo tento rok zadministrovať a hrozí, že reálne peniaze pritečú do sektoru až v roku 2022. Vtedy už pre mnohé subjekty môže byť neskoro.
Taktiež žalostne vyzerá podpora prírode blízkeho hospodárenia z dielne envirorezortu, masívne informačne podporená v roku 2018 videoklipom koňa Peja za 200-tisíc eur. Po neuveriteľných administratívnych peripetiách sa možno v roku 2021 konečne dočkajú obhospodarovatelia prvej tranže finančnej podpory, ktorá je však ešte stále otázna. Pripomínam, že z operačného programu začatého v roku 2015.
Vtáčia chrípka, bitky na poliach či kauza Dobytkár. Čo otriaslo slovenským agrosektorom v roku 2020? I. časť
Ako hodnotíte finančné kompenzácie škôd pre lesníkov v roku 2020?
Ďalšia hotová katastrofa. Kompenzácie po vzore napríklad Čiech a Nemecka rezort nedokázal na vláde presadiť. Náhrada majetkovej ujmy z titulu zákazu brania dreva z bezzásahových území vyplácaná ministerstvom vnútra od marca meškala a v auguste bolo po 60-dňovej splatnosti nároku priznaného rozhodnutím v správnom konaní viac ako 60 nárokov o celkovej výške presahujúcej 1,5 milióna eur.
Navyše prvá pomoc z titulu pandémie COVID-19 sektor úspešne obchádzala. A to napriek tomu, že masívnej pomoci sa dočkali poskytovatelia služieb v cestovnom ruchu, mimochodom väčšinou zameranom na využívanie prírodného potenciálu krajiny, teda lesov. Vláda tiež sanuje potreby umelcov a kreatívcov, no pre ľudí starajúcich sa o naše prírodné bohatstvo, o naše druhé pľúca, kde sa tvorí zdravie a voda, nenašla ani cent.
Čo želáte slovenským lesom v roku 2021?
Zdravie pre zelenšie lesy Slovenska, ktoré prinesú zdravie pre všetkých ľudí dobrej vôle. A silu pre ľudí, ktorí sa o ne starajú. Lebo sú našimi druhými pľúcami, teraz tak ťažko skúšanými. Tiež, aby nás toto nešťastie posilnilo a začali sme sa k lesom správať zodpovedne. A nakoniec, aby sa v štátnom rozpočte už nikdy pre lesného hospodárstvo, ktoré sa stará o lesné bohatstvo Slovenska pre všetkých občanov SR, neobjavila nula. Lebo nič nie je za zadarmo.
