Mikroplasty ovplyvňujú kraby pustovníky pri výbere vhodnej ulity. Tvrdia to výskumníci v novej štúdii, ktorú publikovali v žurnále Biology Letters. „Bežné kraby pustovníky obyčajne hľadajú vždy lepšiu ulitu. V našej štúdii sme zistili, že keď sme im ponúkli lepšiu ulitu, väčšina krabov vystavených mikroplastom neurobila optimálne rozhodnutie,“ uviedol spoluautor výskumu Gareth Arnott z Queen’s University Belfast.
Mikroplasty končia v telách živočíchov
Mikroplasty, teda kúsky plastov veľké maximálne päť milimetrov, sa nachádzajú v hĺbkach oceánov a končia v telách rôznych živočíchov. Majú dopad aj na rast a rozmnožovanie niektorých zvierat.
Arnott a jeho kolegovia vložili 29 samíc kraba pustovníka do nádoby s morskou vodou, riasami a polyetylénovými guľôčkami s priemerom štyri milimetre a s podobnou koncentráciou, akú možno pozorovať vo voľnej prírode.
Ďalších 35 samíc vložili do podobnej nádoby, no bez guľôčok. Po piatich dňoch ich vypustili z nádob.
Predtým zvieratá vybrali z ich ulít a dali im nové, ktoré boli zámerne približne o polovicu menšie, ako by potrebovali.
Krabom dali na výber
Po dvoch hodinách v novej ulite vložili každého kraba do hlbokej misky s morskou vodou a tím im ponúkol novú ulitu, tentoraz ideálnu k ich hmotnosti.
Zistili, že 25 krabov, ktoré neboli vystavené mikroplastom, preskúmalo optimálne ulity a 21 z nich, teda 60 %, sa v nich aj udomácnilo.
Kraby, ktoré boli vo vode s guľôčkami, začali skúmať nové ulity o niečo neskôr, pričom celkovo sa ich k tomu odhodlalo desať kusov, z ktorých deväť, teda 31 %, sa aj presťahovalo.
Ovplyvňujú kognitívnu funkciu krabov
Vedci na základne výskumu zistili, že mikroplasty zrejme majú vplyv na kognitívnu funkciu krabov.
„Výber vhodnej ulity je príkladom kognitívneho procesu, počas ktorého zviera zozbiera informácie o ulite a rozhodne sa, ako tieto informácie použije,“ objasnil Arnott.
Vedci uviedli, že majú pred sebou ešte veľa práce. Chcú napríklad zistiť, či rôzne druhy plastov majú podobný vplyv na kraby.
Arnott dodal, že štúdia sa zamerala na zvieratá len v laboratórnych podmienkach a nie je jasné, či opísané zmeny správania možno pozorovať aj vo voľnej prírode.
„Naše zistenia naznačujú, že to môže mať dlhodobý dopad v prírode, no musíme na tom ešte popracovať,“ vyjadril sa.
