Za úbytok lesov na Slovensku môže zmena klímy. Veľké množstvo porastov, najmä smrekových, totiž nedokáže odolávať náporu veterných smrští, sucha či nevídanému rozmachu škodlivých činiteľov.
Vo vyhlásení to v piatok konštatovala ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná, ktorá takto reagovala na návrh Lesoochranárskeho zoskupenia Vlk na dočasnú ťažobnú uzáveru v lesoch.
Kresťanskí demokrati (KDH) v tejto súvislosti oznámili, že pripravia analýzu takéhoto zásadného opatrenia. Matečná zdôraznila, že v snahe zabrániť ešte väčšej škode, lesníci majú zákonnú povinnosť odstrániť kalamitu do šiestich mesiacov, aby nákaza nenapádala aj zdravé stromy.
„Ak nebudeme robiť nič, škody budú omnoho väčšie. To je v príkrom rozpore s tým, čo navrhuje KDH. Nerobiť nič znamená, že naše lesy budú ubúdať ešte väčším tempom. Potrebujeme sadiť, nie sedieť so založenými rukami,“ vyhlásila v stanovisku, ktoré poskytol hovorca agrorezortu Michal Feik.
Lykožrút sa šíri mimoriadne agresívne
Matečná ubezpečila, že lesníci robia, čo je v ich silách, aby boli na Slovensku zdravé lesy. Drevo z kalamitných porastov neodstraňujú pre zisk, ale aby zabránili šíreniu nákazy. „Pretože v súčasných klimatických podmienkach sa lykožrút šíri mimoriadne agresívne a napáda aj zdravé stromy. Tie potom vysychajú a trvá to dlhé desaťročia, kým na ich mieste vyrastie nový les,“ vysvetlila ministerka.
Ako príklad uviedla Vysoké Tatry, kde plocha zničená lykožrútom je už taká veľká, ako plocha, ktorú zasiahla veterná smršť v roku 2004. Na mieste, kde lesníci vyrúbu stromy, najneskôr na druhý rok zasadia nové stromčeky.
Sú za výrubmi lesov len peniaze? Trh diktuje smiešne ceny dreva, náklady rastú
Len počas tohtoročnej jari vysadili štátni lesníci 12 miliónov nových stromov. Pozitívnym príkladom, ako možno sanovať následky kalamity, je Horehronie, konkrétne Osrblie, kde veterná kalamita v roku 1996 zasiahla veľkú časť lesov.
„Po spracovaní následkov kalamity naši lesníci na holinách vysadili takmer deväť miliónov sadeníc nových stromčekov rôznych druhov drevín. Dnes na týchto plochách nájdeme krásny a zdravý zmiešaný les a holé plochy si pripomíname už len na fotografiách,” uzavrela Matečná.
Situácia si vyžaduje extrémne riešenie
Náčelník Lesoochranárskeho zoskupenia Vlk Juraj Lukáč v piatok povedal, že situácia v našich lesoch je extrémne zlá a preto si vyžaduje extrémne riešenie. „Vyhlásiť dočasnú uzáveru na ťažbu dreva v našich lesoch, aby sa získal čas na zavedenie systémového poriadku, čo sa týka ťažby, kontroly a aj predaja dreva,“ povedal.
Podľa neho ministerstvo pôdohospodárstva tvrdí, že všetko v našich lesoch je v poriadku a rozloha lesov vzrastá. „Satelity, ktoré sú mimo dosahu ministerstva pôdohospodárstva, však podľa neho ukazujú krutú pravdu, že za 10 rokov zmizlo na Slovensku 700 kilometrov štvorcových lesa, čo je približne rozloha Nízkych Tatier,“ povedal s tým, že les rúbeme rýchlejšie ako lesy prirastajú.
Skupina lesníkov žiada zásadnú zmenu lesného hospodárenia a navrhli vznik nového úradu
Preto chce, aby sa urobila inventarizácia skladových zásob. Líder KDH Alojz Hlina považuje úbytok lesov a klimatické zmeny za vážny problém. „Ľadovce sa topia a na Slovensku sa stromy intenzívne ťažia,“ povedal Hlina. Preto jeho strana odborne zhodnotí návrh ťažobnej uzávery.
V najbližších týždňoch bude zbierať odborné stanoviská a vyhodnocovať, na aký časový úsek by bolo vhodné uzáveru zrealizovať. „Možno sa riešenie združenia Vlk môže zdať radikálne, my sme pripravení urobiť analýzu tohto opatrenia, aké socio-ekonomické dopady to bude mať,“ vyhlásil.
