Od piatka funguje na Slovensku deväť národných parkov s vlastnou právnou subjektivitou, ktoré zároveň začínajú spravovať aj štátne pozemky na ich územiach. Stalo sa tak na základe novely zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorú schválili poslanci Národnej rady SR v decembri minulého roka. Lesníci a ochranári už viac nebudú fungovať samostatne, ale vrátili sa k integrovanému modelu správy jednotlivých území.
Podľa riaditeľa odboru správy národných parkov Ministerstva životného prostredia SR Mateja Dobšoviča bude spoločnou snahou v najbližších rokoch zlepšiť národné parky, ich vnímanie medzi verejnosťou a nastaviť fungovanie tak, aby podporovalo ich základné poslanie. Tým je podľa jeho slov ochrana prírody a krajiny, ale zároveň umožnenie ľuďom prírodu zažiť a vnímať. Povedal to v piatok počas brífingu v Tatranskej Lomnici.
Prevod sa dotkne 206 lesníkov
Cieľom spomínanej novely je reforma národných parkov, ktorých správa spadá od 1. apríla kompletne pod rezort životného prostredia. Správy začínajú spravovať štátne pozemky v národných parkoch a s tým súvisiaci hnuteľný i nehnuteľný majetok, lesníkov a ďalších zamestnancov, ktorí prešli v rámci delimitácie z organizácií v zriaďovateľskej a zakladateľskej pôsobnosti Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.
Tatranské národné parky prejdú pod novú Správu TANAPu, ktorá spadá pod gesciu ministerstva životného prostredia
Dohromady sa prevod dotkne takmer 90-tisíc hektárov lesných pozemkov a 206 lesníkov, z toho 134 lesníkov Štátnych lesov Tatranského národného parku (TANAP) a 72 lesníkov štátneho podniku Lesy SR a Lesopoľnohospodárskeho podniku Ulič. Podľa štátneho tajomníka rezortu životného prostredia Juraja Smatanu majú odteraz všetky národné parky právnu subjektivitu a svoje IČO.
Obrovský úspech ochrany prírody
„V týchto hodinách sa dokončuje proces prechodu majetkov, automaticky prechádzajú všetky majetky v piatom a štvrtom stupni ochrany prírody, v treťom stupni tie, kde už existuje zonácia,“ uviedol. Novelu označil za obrovský úspech ochrany prírody na Slovensku a v Európe. Podarilo sa tak podľa neho odstrániť anomáliu, keď proti sebe boli postavení lesníci a ochranári na pôde národného parku.
Osobitne poukázal na podľa neho nelogickú situáciu v TANAPe, v ktorom podľa neho boli tamojšie štátne lesy v minulosti častokrát v konkurenčnom nastavení voči správe národného parku.
Niektoré národné parky čaká zonácia
Práve 1. apríl sa podľa štátneho tajomníka ministerstva Michala Kiču zapíše do dejín lesníctva aj ochrany prírody na Slovensku. „Vytvorenie integrovanej správy území národných parkov je nevyhnutným predpokladom na pozdvihnutie socioekonomického rozvoja regiónov, ktoré môžu mať omnoho lepšie príjmy a omnoho lepšie predpoklady pre rozvoj práve vďaka prírode blízkemu turizmu,“ skonštatoval. Vyzdvihol Vysoké Tatry, ktoré sú v tomto smere podľa jeho slov špecifické.
Približne až 1,6 miliardy ľudí je závislých od lesov, náš envirorezort ich chce zdravšie a dostupnejšie
„Je kľúčové zachovať prírodný ráz, zabraňovať nekontrolovateľnému developmentu do budúcna,“ dodal. Zároveň pripomenul, že niektoré národné parky ešte čaká zonácia, tú už ale budú pripravovať spoločne ochranári aj lesníci.
Nasleduje najťažší dlhodobý proces
Štátne lesy tak ako príspevková organizácia Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR končia. Podľa generálneho riaditeľa Štátnej ochrany prírody SR Dušana Karasku sa síce v rámci zmeny v súvislosti s novelou podarilo zrealizovať prvé dve etapy, teda legislatívnu a prípravnú, nasleduje najťažší dlhodobý proces.
Za ten označil vlastnú realizáciu a vlastnú ochranu prírody a využitie národných parkov ako potenciálu pre rozvoj trvalo udržateľného cestovného ruchu. Výhodou podľa neho je, že do novozriadených národných parkov prechádza zo Štátnej ochrany prírody SR celkovo 160 pracovníkov, v prípade najstaršieho TANAPu to bude 33 pracovníkov. Ako poznamenal, jeden organický celok by mohol lepšie spravovať národné parky, tak ako je to v okolitých krajinách.
