Na úvod pripomeniem, že obchodné reťazce nie sú sväté. Je to biznis, ktorý chce zarábať. No aj tak nie je fér obúvať sa do nich na základe nezmyselných pravidiel, ktoré si štát vymyslel z brucha.
Pripomeňme si, čo sa udialo v pondelok. Milan Lapšanský z ministerstva pôdohospodárstva vyčítal „reťazcu s najnižším podielom slovenských potravín“ fakt, že v letáku uvádza slovenské výrobky bez zľavy. Jeho argumentom pritom bolo, že predsa všetky letáky uvádzajú aktuálne akcie a zľavy.
Zasiahnutý reťazec Lidl hneď zagágal, že aj keď výrobky v letáku sú, nie sú uvedené ako akciové, ani ako v zľave. Technicky majú pravdu obaja- skutočne sme zvyknutí na to, že o aktuálnych zľavách sa informujeme v letáku. No pravda je aj to, že reťazce uvádzajú v letáku aj výrobky, ktoré nie sú zlacnené a ani sa tak netvária.
Na tomto mieste by som pánovi Lapšanskému pripomenula zákon, ktorý platí od jari a ukadá reťazcom uvádzať vo svojich letákoch 50 percent slovenských potravín. To je obzvlášť ťažké, keď reťazec ponúka všetky možné potraviny, vrátane tých, ktoré sa na Slovensku ani nevyrábajú, či nepestujú. No a teraz si predstavte, že na každý tento výrobok by musel dať reťazec ešte aj zľavu, a to každý mesiac, či týždeň, podľa frekvencie akciového letáka.
Dalo by sa to vyriešiť viacerými spôsobmi. Napríklad ako Kaufland, ktorý síce slovenské výrobky v letáku uvádza, no nepíše k nim ceny. Kvóta je splnená, aj keď to asi nie je to, čo si ministerstvo predstavovalo. Spomínaný Lidl sa rozhodol ceny uvádzať, čím naozaj môže u niektorých ľudí vzniknúť dojem, že ide o akciu. Pripomeňme si však ešte raz, že pri výrobkoch nie je uvedená ani výška zľavy, dokonca ani to, že ide o zľavu. Jednoducho výrobok a jeho cena, nič viac.
Má to však ešte jedno, veľmi nepekné riešenie. Obchod jednoducho cenu navýši a v letáku uvedie tú pôvodnú. Teraz však už môže predstierať, že ide o akciu. Navyše, ak sa reťazec rozhodne výrobok ešte viac zlacnieť, zľava bude veľmi lákavá. Aj keď falošná.
Zase sme teda svedkami zasahovania štátu do vecí, v ktorých narobí viac škody, než úžitku. Štát má nechať reťazce konkurovať si navzájom a dozrieť, že tak aj robia. Všetko ostatné je na nich a na ich zákazníkoch. Už dávno totiž neplatí, že nič iné na výber nemáme a že si nevieme vybrať. Slovenský spotrebiteľ nie je taký hlúpy, ako si ľudia z ministerstva myslia.
