Produkcia slovenského poľnohospodárstva na hektár by sa do roku 2030 dala zvýšiť na priemer krajín EÚ, pokiaľ by sa podiel veľkovýrobcov voči malým, stredným a rodinným farmám upravil na 60 ku 40. Konštatovalo to v stredu hnutie Sme rodina. „Na Slovensku máme potenciál zvýšiť produkciu základných potravín a dosiahnuť sebestačnosť,“ uviedol tímlíder hnutia Sme rodina pre agropotravinárstvo a regionálny rozvoj Jaroslav Karahuta.
Nenahraditeľné pre vidiek
Hnutie Sme rodina tvrdí, že rodinné farmy sú pre svoje nefinančné funkcie, ochranu životného prostredia, vody, pôdy a biodiverzity nenahraditeľné pre vidiek. Aj preto sa zúčastnilo Stredoeurópskej konferencie rodinných fariem v juhočeskom Telči s názvom „Rodinné farmy – základ evropského zemědělství.“
Areál bývalej hodvábky v Senici chcú zmeniť na akvaponickú farmu, plánujú chovať ryby a pestovať zeleninu
Na konferencii sa zúčastnila česká europoslankyňa Veronika Vrecionová, ktorá je členkou výboru EP AGRI aj REGI, europoslanci Michaela Šojdrová a Alexandr Vondra, zástupcovia poľnohospodárskych mimovládnych organizácií z Rakúska, Maďarska, Poľska a Slovenska.
Veronika Vrecionová (ODS/ECR) pripomenula svoje štyri priority v rámci budúcej európskej agrárnej politiky: podpora malých a stredných fariem, obmedzovanie byrokracie, vyrovnanie platieb v rámci členských krajín EÚ a ekologizácia poľnohospodárstva.
Spoločné memorandum
Výsledkom dvojdňovej konferencie bolo spoločné memorandum, v ktorom účastníci konferencie deklarujú, že rodinné farmy majú zo svojej podstaty záujem na zachovaní životného prostredia a sú dôležité aj pre mnohé nefinančné prínosy pre spoločnosť.
Biofarmy na Slovensku pribúdajú, väčšina produkcie však smeruje za hranice
Systém musí byť zároveň otvorený pre mladých farmárov do 40 rokov, v rámci SPP EÚ (Spoločnej poľnohospodárskej politiky) je nutné jednoznačné zlepšenie a zacielenie priamych platieb na najohrozenejšie skupiny žiadateľov, teda najmä na menšie a stredné farmy a to, že na rodinné farmy veľmi zásadne dopadá rastúca byrokracia.
„Zdá sa, akoby sa poľnohospodári v Európe začali deliť, no rozdelenie na malých a veľkých neobstojí, rovnako ako by nebolo presné rozdelenie na dobrých a zlých. Najtrefnejšie snáď bude rozdelenie na tých, ktorým ide o peniaze a na tých, ktorí chcú naozaj hospodáriť na pôde a príjmy z podpôr pre nich nie sú prioritou. Aj keď práve táto odlišnosť je trpkým priznaním pravdy,“ uzavrel Jaroslav Karahuta.
