Desať členských krajín Európskej únie zo strednej a východnej Európy, vrátane Slovenska, sa vo štvrtok vo Vysokých Tatrách podpísalo pod iniciatívu BIOEAST. Ide o spoluprácu v oblasti biohospodárstva so zameraním na poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo a rybné hospodárstvo. Smerovať má k udržateľnému rastu týchto odvetví najmä pomocou výskumu a inovácií.
„Táto iniciatíva je jednou z odpovedí na to, kam má smerovať agrorezort. Je dôležité povedať, že táto iniciatíva smeruje k udržateľnému hospodárstvu vo všetkých sektoroch, ktoré máme. Táto téma zároveň spája všetky krajiny, ktoré sú podpísané pod spoločný dokument, aby sme iniciatívne a spoločne žiadali o finančné prostriedky z Európskej únie, ktoré sa budú na tento BIOEAST sústreďovať,“ uviedla vo štvrtok na tlačovej konferencii po skončení stretnutia ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Gabriela Matečná. Podľa nej by malo ísť o prostriedky z oblasti vedy, výskumu a inovácií.
Prijatá deklarácia krajín Iniciatívy BIOEAST zdôrazňuje dôležitosť biohospodárstva, čo sa týka zabezpečenia kvality a bezpečnosti potravín a trvalo udržateľného hospodárenia s prírodnými zdrojmi a odpadom. Sústreďuje sa na postupný prechod z fosílneho hospodárstva na hospodárstvo založené na obehu, zmierňovaní a prispôsobovaní sa zmene klímy. Nezabúda ani na vytváranie pracovných miest, ako aj na zachovanie konkurencieschopnosti EÚ. V tomto zmysle je podľa iniciatívy nevyhnutné pomôcť lepšej participácii krajín strednej a východnej Európy na výskumných a inovačných projektoch EÚ, a tým aj zvýšeniu financovania tejto oblasti.
„Odvetvia prvovýroby, ako je poľnohospodárstvo, lesníctvo a sladkovodná akvakultúra, potrebujú modernizáciu, a preto je dôležité venovať pozornosť aj využívaniu inovačných technológií a digitalizácií,“ vyhlásili ministri v podpísanej deklarácii. Zdôraznili, že v dôsledku nízkej industrializácii vidieckych oblastí a poľnohospodárstva s nízkymi zdrojmi energie v poslednom desaťročí je ešte stále možné zachovať environmentálne vhodné hospodárenie a využívanie prírodných zdrojov v regióne strednej a východnej Európy, a to aj v oblasti obnoviteľných zdrojov energie. „Regionálna prírodná kapacita má obrovský potenciál ukladania uhlíka v biomase, čo by mohlo pomôcť zmierniť emisie skleníkových plynov a uľahčiť prispôsobenie sa zmene klímy,“ uvádza sa v dokumente. V rámci rokovania ministri odsúhlasili aj rozšírenie Iniciatívy o členstvo Srbska a schválili riadiacu štruktúru BIOEAST.
Na stretnutí nechýbala ani téma ochrany lesov. „Nie náhodou sme zvolili miesto rokovania vo Vysokých Tatrách. Tento región je výnimočný nielen svojou očarujúcou krásou, ale je tiež dlhodobo skúšaný prírodnými katastrofami a kalamitami. Dôvodom sú aj klimatické zmeny, na ktoré musí sektor poľnohospodárstva a lesníctva reagovať,“ uviedla ministerka s tým, že práve budúci rok v októbri chce rezort organizovať konferenciu venovanú ochrane lesa a jeho adaptácii na zmenu klímy. Pôjde o konferenciu ministrov o ochrane lesov v Európe s názvom Forest Europe. Zúčastniť by sa na nej mali ministri zodpovední za lesníctvo zo 46 európskych krajín.
Na stretnutí vo Vysokých Tatrách sa zišli ministri poľnohospodárstva Visegrádskej skupiny (Slovensko, Česká republika, Maďarsko, Poľsko), Bulharska, Chorvátska, Rumunska a Slovinska. Po prvýkrát bolo v rámci slovenského predsedníctva V4 rozšírené aj o účasť zástupcov rezortov pobaltských krajín – Litvy, Lotyšska a Estónska. Pozvanie na zasadnutie prijal aj francúzsky minister poľnohospodárstva a potravinárstva Didier Guillaume, s ktorým v stredu 8. mája ministerka Matečná podpísala program spolupráce v oblasti poľnohospodárstva a rozvoja vidieka.
