Bratislava má svoju cirkulárnu mapu, ktorá je akýmsi návodom, ako s odpadom nakladať zodpovednejšie. Obsahuje zoznam miest v hlavnom meste, ktoré pomáhajú predchádzať vzniku odpadu, ako napríklad second handy, knižnice, komunitné kompostoviská, bezobalové obchody alebo zberné dvory. Jednotlivé miesta sú na mape očíslované a rozlíšené farbami pre väčšiu prehľadnosť. Mapa je k dispozícií na internetovej stránke Inštitútu cirkulárnej ekonomiky (Incies).
Zdroj materiálu a energie
Cieľom cirkulárnej ekonomiky (obehové hospodárstvo) je odpad nevytvárať, ale využívať ho ako zdroj materiálu alebo energie. Cirkulárna mapa Bratislavy je produktom podujatia „WhatCity? Mesto bez odpadu“, ktoré zorganizovalo občianske združenie Punkt a nezisková organizácia Incies 18.-19. októbra.
Problémy s medveďmi v Tatrách sa nedajú riešiť odstrelom, ochranári zdôrazňujú prevenciu
„Táto mapa má pomôcť všetkým zodpovedným obyvateľom a návštevníkom Bratislavy, ktorí sa chcú dozvedieť, kam sa stráca odpad, ktorý Bratislava denne vyprodukuje,“ uviedla Incies.
Míňame prírodné zdroje
Slovensko každoročne vyprodukuje viac ako 2 milióny ton komunálneho odpadu. Viac ako polovica z neho končí na skládkach. „Míňame prírodné zdroje, v mnohých prípadoch neobnoviteľné, aby sme vytvárali nové produkty, pričom spotreba exponenciálne rastie. Za tvorbu odpadu neprijímame zodpovednosť, náš vzťah s odpadom sa končí, keď ho vyhodíme do smetného koša. Zberová spoločnosť ho pravdepodobne odvezie na skládku alebo na miesto, kde sa spracováva. Aj keď zberné dvory, recyklačné linky, spaľovne či čistiarne odpadových vôd nevidíme, existujú,“ dodalo Incies.
Cirkulárna ekonomika je stratégiou udržateľného rozvoja, ktorá vytvára funkčné a zdravé vzťahy medzi prírodou a ľudskou spoločnosťou. Základné princípy sú založené na myšlienke, aby všetky produktové a materiálové toky mohli byť opätovne zapojené do svojho cyklu po ich použití, kde sa stanú opätovne zdrojmi pre nové produkty a služby. To znamená, že odpad ako taký už nebude viac existovať.
