Bývalé vedenie Lesopoľnohospodárskeho majetku Ulič (LPM Ulič) dôrazne odmieta obvinenia o nekalých praktikách v podniku, ktoré mali spôsobiť miliónové škody. Uviedlo to v stanovisku pre portál nasvidiek.sk bývalé vedenie štátneho podniku.
O situácii vo firme informoval ešte 5. júna minister pôdohospodárstva SR Ján Mičovský a poverený riaditeľ podniku Mário Perinaj. „Bývalé vedenie nemá žiadnu vedomosť o týchto praktikách, veľmi dôrazne tieto obvinenia odmieta,“ uviedol vo štvrtok bývalý výrobný námestník LPM Ulič Marek Vlasák.
Účtovné závierky pre LPM Ulič overuje podľa bývalého vedenia už dlhé roky nezávislý audítor. „Nakoniec účtovná závierka bola schválená dozornou radou podniku, ako aj samotným ministerstvom. V prípade takejto trojstupňovej kontroly nie je priestor na žiadnu manipuláciu,“ pokračoval Vlasák.
Rezervy na súdne spory sa nikdy nevytvárali
K obvineniam z nevytvárania rezerv na súdne a advokátske trovy bývalé vedenie uviedlo, že LPM Ulič rezervy na sanovanie nákladov prípadných prehratých súdnych sporov nevytváral nikdy v histórii trvania týchto súdnych sporov.
„Nejde tak o zlyhanie predchádzajúceho vedenia. Ide o staré súdne spory v horizonte niekoľkých rokov, cca 20 ročné, ktoré ešte stále prebiehajú, výsledky ešte nie sú známe a ťažko sa odhaduje odmena advokáta protistrany, lebo my nemáme vedomosť, či si účtuje hodinovú, tarifnú alebo podielovú odmenu. Z toho dôvodu vyhlásenia Mária Perinaja o okamžitom zaplatení 400 tisíc eur možno považovať za unáhlené a predčasné,“ doplnil Vlasák.
V minulosti bola podľa bývalého vedenia tvorená iba rezerva na nevyfakturované dodávky, kde sa počítala aj odmena advokáta LPM Ulič.
Agrorezort vyhlásil výberové konanie na nového šéfa štátneho podniku LPM Ulič
„Napríklad od začiatku jedného sporu v r. 2004 do roku 2017 bola vytvorená táto rezerva vo výške 160 tisíc eur, ale v skutočnosti bolo vyplatené našej advokátke v r. 2019 vyše 350 tisíc eur ako odmena za 15 rokov zastupovania na súde. Je preto smutné, že táto naša právna zástupkyňa teraz tvrdí, že sme mali vytvoriť ku koncu roka 2019 rezervu vo výške 469 tisíc eur, ktorá by pokryla náklady, ak by sme prehrali prebiehajúce súdne spory, v ktorých nás zastupuje,“ ozrejmil Vlasák.
Perinaj podľa bývalého vedenia vykresľuje najpesimistickejší možný scenár, ktorý vzhľadom na prebiehajúce súdne spory nie je pravdepodobný.
„Navyše, jeho vyjadrenia o tom, že ak bude musieť podnik tieto záväzky uhradiť, nebude mať na výplaty, sú zavádzaním. Úmyselne zamlčuje skutočnosť, že ku 30. aprílu 2020, teda pri jeho nástupe do podniku, bola výška pohľadávok z obchodného styku za predané drevo a mlieko okolo 1 milión eur, čo kompletne pokrýva spomínanú nevytvorenú rezervu a k tomu aj 3 kompletné výplaty. Tieto peniaze postupne prichádzajú na účet LPM Ulič a podnik z nich momentálne aj funguje,“ doplnil Vlasák.
Ťažba na súkromných pozemkoch a kauza Bosákov les
K obvineniam z ťaženia na súkromných parcelách bývalé vedenie LPM Ulič uviedlo, keďže z medializovaných obvinení nie je zrejmé, o aký problém ťaženia na súkromných parcelách vlastne má ísť, možno predpokladať, že ide o súdny spor tzv. „Bosákov les“, lesné pozemky o výmere 840 hektárov v katastrálnom území Pčoliné.
„Tento súdny spor o určenie vlastníctva lesných pozemkov medzi Slovenskou republikou a Helenou Bosákovou prebiehal od roku 2000. V roku 2018 LPM Ulič, š.p. súdny spor vyhral a na základe rozsudku Okresného súdu Humenné 5C/69/2010 zo dňa 22.3.2018, právoplatný dňa 13.4.2018, LPM Ulič tieto pozemky zapísal do katastra nehnuteľností na svoje LV č. 1211 v k.u. Pčoliné. Tieto údaje sú verejne prístupné na katastrálnom portáli SR a aplikácií ZBGIS,“ vysvetlil Vlasák.
Sopková klame a zavádza
Dňa 20. júla 2018 bola na LPM Ulič doručená podľa bývalého vedenia „cenová ponuka“ Poľovníckej spoločnosti ROVEŇ bez dátumu podpísania a neurčitej ponuky 7 až 10 €/ha. Dňa 12. decembra 2018 bolo zvolané zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri KOLODNÍK, zverejnené verejnou vyhláškou vo všetkých dotknutých obciach.
Škody viac ako milión eur, nové vedenie štátneho podniku Ulič odhalilo šokujúce praktiky toho predchádzajúceho
„Horeuvedená poľovnícka spoločnosť sa zhromaždenia vlastníkov nezúčastnila, cenovú ponuku na zhromaždení nepredniesla a ani žiadnym spôsobom s LPM Ulič, alebo ostatnými vlastníkmi o cenovej ponuke nekomunikovala. Pri hlasovaní o výške náhrady za užívanie poľovného revíru bola nadpolovičnou väčšinou vlastníkov poľovných pozemkov odsúhlasená najvyššia cenová ponuka. LPM Ulič, š.p. akceptoval najvyššiu cenovú ponuku prítomných zástupcov vlastníkov poľovných pozemkov. Treba zdôrazniť, že LPM Ulič nebol majoritným vlastníkom, ktorý by v hlasovaní mohol revír priklepnúť sám sebe alebo ho dávať do nájmu. Vlastnícky podiel poľovných pozemkov LPM v tomto revíri je 38 %, čo stačí na zvolanie zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov, no nestačí na to, aby LPM mohol prehlasovať ostatných vlastníkov poľovných pozemkov,“ konštatoval Vlasák.
Navyše, výslednú zmluvu podľa bývalého vedenia nepodpisoval zástupca LPM, ale zvolený zástupca majiteľov poľovných pozemkov. „V súvislosti s neprítomnosťou zástupcov s najvyššou ponukou pani Sopková klame a zavádza, nikomu nebolo bránené, aby sa daného zhromaždenia zúčastnil. Ide o starú „kauzu“, ktorú riešili aj médiá.,“ dodal Vlasák.
Stanovisko k harvestorom
Stav, ktorý bývalé vedenie LPM zdedilo, bol, že LPM Ulič dlhodobo (niekoľko rokov) nespracovával v dostatočnom rozsahu prebierky do 50. rokov. Výsledkom bolo, že ku koncu platnosti PSL zostávalo spracovať vysoký objem, ktorý už nebolo možné reálne za predpokladu použitia koní spracovať.
„Z jednoduchého dôvodu, na taký vysoký podiel ťažby bolo nereálne zohnať toľko ťažných zvierat a obslužného personálu. Tvrdenia o tom, že vedenie podniku takto ľudí z regiónu pripravilo o prácu je úplný nezmysel. Nielen v danom regióne, ale dokonca v rámci celého Slovenska je problém s nedostatkom ťažných koní a s obslužným personálom, čo potvrdzuje aj nedávna snaha a správny postup pána ministra Mičovského, ktorý chce túto profesiu zatraktívniť a vrátiť späť do lesov,“ ozrejmil Vlasák.
Výpovede boli podané už dávnejšie
V čase príchodu predchádzajúceho vedenia na LPM Ulič už boli výpovede dotknutých zamestnancov podľa bývalého vedenia podané.
„Tieto boli naviazané na organizačné zmeny, ktoré boli už vykonané pred príchodom nášho vedenia. Aby sa eliminovali prípadné ďalšie riziká do budúcnosti, pristúpilo vedenie aj na mimosúdne vyrovnanie v spomínanej výške cca 150 tisíc eur. Dotknutí zamestnanci toto riešenie prijali, výšku finančného vyrovnania akceptovali a tým vedenie LPM považovalo tento problém za vyriešený a uzatvorený. V prípade že má nové vedenie iný názor, nech podnikne právne kroky, aby dotknuté osoby vrátili peňažné prostriedky a obnoví súdne konanie,“ doplnil Vlasák.
Celý pokus o kriminalizáciu predchádzajúceho vedenia vychádza podľa neho zo snáh presunúť lesné pozemky pod gesciu MŽP SR, teda Správu Národného parku Poloniny. Následne sa na 50 %, resp. 75 %, výmery pozemkov NP zavedie bezzásah, čo by znamenalo likvidáciu štátneho podniku ako takého a prišlo by o prácu približne 200 ľudí.
„Rozumieme, že ak má Mário Perinaj túto úlohu splniť bez rizika z toho, že budú na neho ukazovať ako na toho, kto pomáhal zlikvidovať LPM Ulič, musí zákonite ukázať prstom na niekoho iného. Prečo nie práve na bývalé vedenie? Je komické, že do úlohy potenciálneho záchrancu LPM sa stavia práve Mário Perinaj, ktorý ešte z pozície riaditeľa NP Poloniny svojimi rozhodnutiami všemožne komplikoval fungovanie podniku. Jeho úlohe spasiteľa, ktorý tak veľmi chcel, ale nemohol, lebo predchádzajúce vedenie, ľudia z regiónu nikdy neuverili. Preto aj s pomocou médií vytvára celospoločenský negatívny obraz o predchádzajúcom vedení,“ uzavrelo bývalé vedenie vo svojom stanovisku.
