V súčasnosti sa polemizuje nad tým, ktoré autá s akým pohonom viac zaťažujú životné prostredie, vytvárajú väčší smog v mestách a zároveň poškodzujú ľudské zdravie.
Vášnivý autičkár a známy motorista Drahomír Piok, priblížil súčasné trendy v automobilovom segmente, rozdiely v legislatíve EÚ a USA a vyvrátil viaceré fámy o spaľovacích motoroch.
Iný kraj, iný mrav
Na pohľad rovnaké auto, vyrobené na tej istej linke, sa líši od trhu, kam smeruje. Autá jazdiace po Európskej únii (EÚ) podliehajú prísnym európskym smerniciam. Tie kladú veľký dôraz na ochranu ľudského zdravia a životného prostredia.
Na rozdiel od amerického trhu, ktorý sa „prehnanou“ ochranou nenechá vyrušovať a nevyžaduje viaceré dôležité súčiastky, ktoré majú chrániť ľudské pľúca, ovzdušie či životné prostredie. Hlavne nech je silný zvuk a okamžitá akcelerácia pri zošliapnutí plynového pedálu.
„Benzínové auto vyrobené v EÚ, ktoré smeruje na americký trh, nemá zabudovaný napríklad filter pevných častíc. Tým pádom má auto o niečo vyšší výkon, lepší zvuk a pripadá mi, že má aj väčšiu dušu. Tie isté vozidlá určené na európsky trh, ho musia mať zabudovaný,“ uviedol známy motorista.
Povinnosť jazdiť s filtrom pevných častíc nariaďuje európska vyhláška. „Pri spaľovaní vznikajú častice, ktoré naše pľúca nevedia odfiltrovať. Škodliviny na pľúcach ostávajú, preto majú dieslové motory túto povinnosť. Dokonca už aj každý benzínový motor, ktorý ide dnes do výroby, musí mať filter pevných častíc umiestnený priamo vo výfukovom potrubí. Inak hrozí, že vozidlo neprejde STK ani emisnou kontrolou,“ vysvetľuje motorista.
Zároveň upozorňuje, že pre porušenie nariadenia hrozia vysoké pokuty či odobratie poznávacích značiek. „Myslím si, že by sa to malo oveľa viac kontrolovať. Najmä staršie dieslové autá. Tie sú oveľa škodlivejšie, ako nové. Tie sú úplne niekde inde,“ konštatuje Piok.
Benzín vs. Diesel
Súčasný trend v doprave sa výrazne mení a prioritou sa čoraz viac stáva ochrana planéty. V súčasnosti jednoznačne prevláda záujem o benzínové vozidlá. Dôvodov je viacero, vstupné náklady na kúpu sú nižšie, servis vozidla lacnejší a motor je odolnejší a sofistikovanejší, ktorý zvláda časté zapínanie a vypínanie motora.
„Dnes je trh viac naklonený benzínovým autám ako dieslovým modelom. A to aj napriek tomu, že nové modely dieslových áut majú v porovnaní s benzínovými vďaka nižšej spotrebe aj nižšiu produkciu CO2,“ vysvetľuje motorista.
Dodáva, že viac pozornosti by sa malo venovať oxidu dusíka (NOX), ktorý je škodlivý pre ľudské zdravie. CO2 sú škodlivé pre životné prostredie.
Organizácia Euro NCAP najnovšie zverejnila hodnotenie nového Mercedes C220d. Toto vozidlo so spaľovacím motorom ako prvé získalo v rámci indexu čistoty vzduchu maximálny počet bodov, podobne ako elektromobily.
Výskumný tím Euro NCAP navyše upozornil, že počas merania nebrali do úvahy zaťaženie životného prostredia počas jeho výroby. Predpokladajú, že ak by sa prihliadalo aj na uhlíkovú stopu počas výroby, tento Mercedes by bol lepší ako akýkoľvek elektromobil.
Piok si myslí, že aj napriek tomu sa budú protežovať alternatívne druhy pohonov a elektrifikácia v doprave.
„Elektromobil nie je tá najlepšia cesta. Určite má svoje výhody. Je perfektný do mesta, na zníženie emisií v centrách, ak máte na streche solárne panely a prístup k zelenej energií. Je však veľmi dôležité, ako prebieha samotná výroba,“ hovorí motorista.
„Nemyslím si, že elektrické autá by mali byť všade a mali úplne vytláčať autá so spaľovacím motorom. Musí to prísť postupne. Hon na moderný diesel považujem za hon na čarodejnice. Tie autá nie sú zlé a neprodukujú toľko emisií. Sú pod intenzívnym dohľadom (najmä po kauze DieselGate vo Volkswagene). Výborným kompromisom môže byť napríklad hybridné vozidlo, ktoré v meste využíva elektrický motor, mimo mesta spaľovací motor. Alebo vodík. Táto technológia je však ešte oproti elektromobilom trochu pozadu,“ povedal Piok.
Bezemisné zóny v mestách
Vo viacerých európskych metropolách zavádzajú bezemisné zóny. Cieľom je zlepšiť kvalitu vzduchu na miestach, kde je veľká koncentrácia vozidiel a ľudí.
„Nemá to vplyv na zlepšenie celosvetovej klímy. Bezemisné zóny ale majú pozitívny vplyv na ľudí pohybujúcich sa v mestách. Na konkrétnych miestach jednoznačne dýchajú čistejší vzduch, ako pred zavedením týchto zón. Považujem to za logický krok. Treba to postupne zavádzať aj v slovenských reáliách, ale s dôrazom na to, že na rozdiel od Nemecka, je sociálna situácia Slovákov iná. Nemôžeme si len tak zo dňa na deň vymeniť staré auto za nové,“ konštatuje motorista.
Zároveň sa domnieva, že ak by kompetentné orgány plánované kroky dobre odkomunikovali s dôrazom na zlepšenie kvality života, ľudia by opatrenie možno ešte aj privítali. „Celý ten nápad nie je zlý. Musí byť však veľmi dobre odkomunikovaný a pripravený. Nie ho zavádzať zo dňa na deň,“ dodáva Piok.
Ako sa zmení doprava do roku 2050
V akom pomere budú na slovenských cestách jazdiť autá so spaľovacím motorom v porovnaní s elektromobilmi či inými eko variantami, si motorista dnes netrúfa odhadnúť. Domnieva sa, že v roku 2050 bude elektromobilov veľmi veľa. Tiež verí, že tu bude aj veľké množstvo vozidiel na iné alternatívne pohony.
„Myslím si, že o 30 rokov bude doprava vyzerať úplne inak ako dnes. Bude sa viac preferovať hromadná doprava. Možno sa niekde úplne uzatvorí vstup autám do mesta. Doprava sa veľmi rozdelí, pretože veľa mladých ľudí už netúži mať vlastné auto. Preto si myslím, že by mal sme mali klásť dôraz na verejnú dopravu v mestách, aby bola efektívna, rýchla a pohodlná. Aby ľudia radi využívali MHD nie preto, že musia, ale preto že chcú,“ uzavrel Piok.
