Pristátie na moste
Medzinárodné letisko Madeira neďaleko portugalského mesta Funchal prvýkrát otvorili v roku 1964. Letisko sa pýšilo dvomi 1600 metrov dlhými pristávacími dráhami, ktoré však aj tým najskúsenejším pilotom svojou dĺžkou prinášali kropaje potu na čelo. Vysoké hory obklopujúce letisko spôsobovali, že piloti museli lietadlo pred pristávaním vždy prudko zvrtnúť. Okrem toho sa teplý vietor vanúci od oceánu práve na tomto mieste stretáva s chladnejším a suchším horským vzduchom, ktorý sa často postaral o nepríjemné turbulencie.
V novembri 1977 sa krátka pristávacia dráha stala svedkom tragickej leteckej havárie. Boening 727 letiaci z Bruselu sa počas silnej búrky so silným vetrom a slabou viditeľnosťou snažil pristáť na letisku v Madeire, no pristávacej dráhy sa dotkol až 600 metrov za hraničnou čiarou. Už aj tak krátku pristávaciu dráhu si tak skrátil takmer o tretinu a lietadlo sa zošmyklo do oceánu. Nehoda si vyžiadala 131 životov.
Osem rokov po incidente sa vláda rozhodla predĺžiť pristávaciu dráhu aspoň o 200 metrov. Vzhľadom na polohu letiska musela byť dráha postavená nad oceánom, a tak inžinieri problém vyriešili pridaním 180 betónových pilierov vo výške 70 metrov. V roku 2000 dráhu ešte predĺžili stavbou ďalších pilierov. Dnes sa letisko na Madeire môže pochváliť jedinečnou dráhou, ktorá imituje dlhý most nad oceánom. V roku 2004 si prímorská pristávacia dráha na pilieroch vyslúžila ocenenie IABSE za výnimočnú stavbu roka.
Dva v jednom – keď sa pristávacia dráha križuje s hlavnou cestou
Letisko Gibraltár alebo North Front Airport sa rozprestiera na juhu Pyrenejského poloostrova neďaleko hraníc so Španielskom. Gibraltár patrí k zámorským územiam Spojeného kráľovstva s vlastnou samosprávou a jeho rozloha patrí skôr k tým trpasličím. Väčšinu z plochy 6,5 km², na ktorej sa Gibraltár nachádza, zaberajú hory a zvlnený terén.
Kvôli nedostatku rovnej plochy sa preto pristávacia dráha miestneho letiska križuje s jednou z najrušnejších ciest s názvom Winston Churchill Avenue, ktorá smeruje k španielskym hraniciam. V čase, keď sa lietadlo blíži k pristávacej dráhe, cestu uzavrú jednoduché zátarasy podobné tým železničným. Vodiči sa na zdržanie zväčša nesťažujú. Týždenne letisko obslúži len asi 30 letov, ktoré zväčša smerujú do alebo z Veľkej Británie.
Z lietadla rovno do mora
Jedno z letísk, ktoré si udržiava prvenstvo v množstve rozvíreného prachu a piesku sa nachádza na škótskom ostrove Barra, ktorý patrí do súostrovia Hebridy. Letisko v skutočnosti tvorí piesočné pobrežie a je jediným svojho druhu, kde lietadlá pristávajú na voľne prístupnej pláži. To však iba v prípade, že ani jednu z troch pristávacích dráh nepohltia vlny morského prílivu.
Pristávacie dráhy na pláži ohraničujú drevené stožiare, ktoré slúžia aj ako navigácia pri pristávaní. Všetky lety z ostrova aj na ostrov sú podriadené pohybom mora. Ak aj napriek výpočtom pristávaciu dráhu pokrýva morská voda, čas odletu sa musí presunúť. Cestujúci vtedy môžu čakať v provizórnej hale veľkosti autobusu. V prípade núdzového pristátia v slabej viditeľnosti pláž ohraničia reflexnými páskami a osvetlia pomocou automobilov.
Letisko je otvorené aj pre verejnosť a je obľúbeným miesto na zbieranie lastúr. Nápisy v jeho blízkosti ľudí varujú, aby sa od neho v čase príletov a odletov a zvíreného piesku nezdržiavali. Letisko funguje od roku 1936 a zamestnáva stálych pracovníkov. Ich náplň práce sa od bežného letiskového personálu líši len v jednom – občas musia pomôcť delfínom a tuleňom uviaznutým v zátoke dostať sa naspäť do vody.
www.amusingplanet.com
