BRATISLAVA 2. januára (WEBNOVINY) – Aj v roku 2013 vedci na celom svete uskutočnili množstvo zaujímavých objavov, výskumov a projektov. Agentúra SITA prináša prehľad tých najvýznamnejších:
Čína dobyla Mesiac
Štrnásteho decembra pristála na Mesiaci čínska vesmírna sonda Čchang-e 3, ktorá tam priviezla vozidlo Jü-tchu určené na výskum mesačného povrchu. Čína sa tak stala po USA a Sovietskom zväze treťou krajinou, ktorá na Mesiac dopravila svoju sondu.
Čchang-e 3 je zároveň prvou čínskou sondou, ktorá pristála na inom vesmírnom telese. Ešte v ten istý deň vozidlo Jü-tchu zišlo z pristávacej časti sondy a absolvovalo krátku jazdu. O deň neskôr poslalo prvé zábery z Mesiaca. Misia sondy Čchang-e 3 by mala trvať rok, zatiaľ čo vozidlo Jü-tchu bude mesačný povrch skúmať približne tri mesiace. Jeho úlohou bude hľadať prírodné zdroje, ktoré by sa v budúcnosti dali na Mesiaci ťažiť.
Na Marse našli vodu
Sonda Curiosity tento rok získala dôkazy o tom, že na Marse boli v minulosti podmienky vhodné pre život a tiež že pôda na tejto planéte obsahuje približne 1,5 až 3 percentá vody. Sonda najprv na jar pomocou prístrojov SAM a CheMin analyzovala vzorky skaly z oblasti Yellowknife Bay, pričom vedcom sa podarilo v týchto vzorkách objaviť síru, dusík, vodík, kyslík, fosfor a uhlík, čo sú všetko základné prvky potrebné pre život. Približne dvadsať percent zloženia týchto vzoriek tvoria ílové materiály, ktoré vznikli reakciou relatívne sladkej vody s vyvretými minerálmi ako napríklad olivín. Ten vo vzorkách taktiež objavili.
Na základe týchto zistení si odborníci myslia, že skúmaná oblasť bola v minulosti riečnym alebo jazerným dnom, ktoré poskytovalo vhodné podmienky pre život mikroorganizmov. Neskôr Curiosity odobrala vzorky pôdy z lokality Rocknest, ktorá sa nachádza v kráteri Gale. Následne tieto vzorky zohriala na teplotu 835 stupňov Celzia a analyzovala jednotlivé plyny. Hlavné zložky tvorili vodná para, oxid siričitý, kyslík a oxid uhličitý. Vedci sa preto domnievajú, že pôda na Marse obsahuje dostatok vody pre prípadné ľudské misie.
Americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) v novembri vyslal k Marsu sondu MAVEN (Mars Atmosphere and Volatile EvolutioN), ktorej úlohou je skúmať hornú vrstvu atmosféry Marsu. Vedci dúfajú, že vďaka tejto sonde sa im podarí potvrdiť teóriu, že Mars prišiel o väčšinu svojej atmosféry a tiež o tečúcu vodu v dôsledku pôsobenia slnečného vetra. Na obežnú dráhu Marsu by sa mala dostať 22. septembra 2014, pričom jej vzdialenosť od povrchu planéty sa bude pohybovať od 150 do 6220 kilometrov.
Herschelov teleskop skončil
Kontrolóri z Európskej vesmírnej agentúry (ESA) v júni definitívne odstavili Herschelov vesmírny ďalekohľad, ktorý koncom apríla po takmer štyroch rokoch ukončil svoju misiu. Stalo sa tak po tom, čo sa mu minulo tekuté hélium, ktoré ho ochladzovalo na prevádzkovú teplotu mínus 273 stupňov Celzia.
Herschelov teleskop, pomenovaný po britskom astronómovi Frederickovi Williamovi Herschelovi, bol určený na pozorovanie vesmírnych objektov v infračervenom svetle, na čo mu slúžilo primárne zrkadlo s priemerom 3,5 metra a sekundárne s priemerom 0,3 metra. Údaje z nich následne putovali do troch prístrojov, ktoré vedci navrhli špeciálne pre tento ďalekohľad. Hlavnými cieľmi misie teleskopu boli výskum tvorby galaxií v ranom vesmíre, chemického zloženia objektov ako sú kométy, exoplanéty alebo hnedí trpaslíci, atmosféry planét a medzihviezdnej hmoty.
V decembri potom ESA vypustila vesmírne observatórium Gaia, ktorého úlohou je vytvoriť trojrozmernú mapu najbližšieho okolia Zeme v galaxii Mliečna dráha. Mala by tak spresniť polohu približne miliardy hviezd, čo predstavuje asi jedno percento všetkých hviezd v Mliečnej dráhe. Pri 150 miliónoch najžiarivejších hviezd taktiež vypočíta ich radiálnu rýchlosť. Gaia by vďaka svojim citlivým prístrojom taktiež mala objaviť aj množstvo doteraz neznámych menších vesmírnych objektov.
Objavili najmenší mesiac Neptúna
Americký astronóm Mark R. Showalter zo SETI Institute objavil pomocou Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu štrnásty mesiac planéty Neptún. Priemer mesiaca, ktorý dostal označenie S/2004 N 1, je iba približne dvadsať kilometrov, a je tak najmenším známym mesiacom Neptúna.
S/2004 N 1 je natoľko malý, že ho nezaznamenala ani sonda Voyager 2, ktorá okolo tejto planéty letela v roku 1989. Showalter ho objavil pri analyzovaní snímok Neptúna z rokov 2004 až 2009, ktoré spravil spomínaný Hubblov teleskop. Mesiac obehne planétu raz za 22 hodín a 28,1 minúty.
Štvrtý a piaty mesiac trpasličej planéty Pluto pomenovali Kerberos a Styx. Rozhodla o tom Medzinárodná astronomická únia (IAU) na základe verejného hlasovania, v ktorom sa však tieto názvy umiestnili až na druhom a treťom mieste.
Najviac hlasov získal od verejnosti Vulcan, známy ako domovská planéta pána Spocka zo seriálu a filmov Star Trek. IAU však tento názov vetovala, nakoľko mytologicky nesúvisel s Plutom – vládcom podsvetia. Mesiace dovtedy známe ako P4 a P5 tak dostali mená podľa trojhlavého psa strážiaceho podsvetie a rieky oddeľujúcej svety živých a mŕtvych.
Našli zvláštny asteroid i najvzdialenejšiu galaxiu
Asteroid 1998 QE2, ktorý 31. mája preletel okolo Zeme vo vzdialenosti 5,8 milióna kilometrov, predstavuje doteraz neznámy typ vesmírneho telesa. Uviedli to astronómovia z observatória Arecibo v Portoriku, ktorí ho počas preletu okolo Zeme odfotografovali.
Asteroid 1998 QE2 meria v priemere 2,75 kilometra a má taktiež svoj vlastný mesiac s veľkosťou 750 metrov, ktorý ho obehne raz za 32 hodín. Asteroid, ktorý obletí Slnko raz za 3,8 roka, objavili v roku 1998 pomocou programu Lincoln Near Earth Asteroid Research (LINEAR). To, že ide o úplne nový typ asteroidu, sa však podarilo zistiť až tento rok, keď sa priblížil k Zemi.
Medzinárodný tím astronómov na čele so Stevenom Finkelsteinom z Texaskej univerzity v Austine objavil najvzdialenejšiu známu galaxiu, ktorej vek určili na 13,1 miliardy rokov, čo je iba 700 miliónov rokov po Veľkom tresku.
Galaxia s názvom z8_GND_5296 je momentálne od Zeme vzdialená už približne 30 miliárd svetelných rokov, keďže vesmír sa neustále rozpína. Vedci ju objavili pomocou Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu a následne jej existenciu potvrdili prostredníctvom Keckových teleskopov na vyhasnutej sopke Mauna Kea na Havajských ostrovoch. Vzdialenosť galaxie od Zeme vypočítali pomocou analýzy jej farby.
Najväčší vulkán na zemi
Tím amerických geológov na čele s Williamom Sagerom z University of Houston objavil v severozápadnej časti Tichého oceánu podmorský vulkán, ktorý je pravdepodobne najväčšou samostatnou sopkou na Zemi. Sager s kolegami o tom informoval v časopise Nature Geoscience.
Vulkán dostal názov Masív Tamu a nachádza sa približne 1600 kilometrov východne od Japonska. Je vysoký 4460 metrov, pričom jeho vrchol sa nachádza v hĺbke 1980 metrov pod hladinou mora. Ide o vyhasnutý vulkán, ktorý vznikol približne pred 145 miliónmi rokov. Jeho základňa zaberá plochu 260-tisíc kilometrov štvorcových, čo je približne 52-krát viac než najväčšia aktívna sopka Mauna Loa na Havajských ostrovoch.
Supervulkán nachádzajúci sa pod Yellowstonským národným parkom je približne 2,5-krát väčší, než sa doteraz predpokladalo. Zistili to vedci z The University of Utah, ktorí mapovali rozmery magmatickej komory supervulkánu pomocou siete seizmometrov rozmiestnených v tomto národnom parku. Odborníci zistili, že komora dosahuje hĺbku dva až pätnásť kilometrov, dĺžku približne 90 kilometrov a šírku 30 kilometrov. Nachádza sa v nej odhadom 200 až 600 kubických kilometrov roztavenej horniny.
Najnižšia nameraná teplota klesla
Americkí vedci z National Snow and Ice Data Center (NSIDC) pomocou analýzy satelitných údajov zistili, že najnižšia zaznamenaná teplota na Zemi bola mínus 93,2 stupňa Celzia. Túto teplotu namerali satelity 10. augusta 2010 v Antarktíde, konkrétne na mieste so súradnicami 81,8 stupňa južnej zemepisnej šírky a 59,3 stupňa východnej zemepisnej dĺžky ležiacom v nadmorskej výške približne 3900 metrov nad morom. Doterajším rekordom bola teplota mínus 89,2 stupňa Celzia, ktorú namerali 21. júla 1983 na ruskej polárnej stanici Vostok.
Britskí a nemeckí odborníci objavili pod grónskym ľadovcom obrovský kaňon, ktorý pred štyrmi miliónmi rokov vytvorila rieka vlievajúca sa do Severného ľadového oceánu. Jeho dĺžka by mala dosahovať 800 kilometrov, zatiaľ čo hĺbka 800 metrov. Skrytý kaňon je tak väčší ako známy Veľký kaňon, ktorý sa nachádza v americkom štáte Arizona. Roklina sa tiahne zo stredu Grónska až k severnému pobrežiu, pričom ju zakrýva až tri kilometre hrubá vrstva ľadu. Podľa odborníkov kaňon plní dôležitú úlohu pri odvádzaní vody z rozpusteného ľadu.
Robot lieta ako hmyz
Americkí vedci z Harvardovej univerzity zostrojili najmenšieho lietajúceho robota, ktorý je veľký ako mucha a navyše má rovnaké letové schopnosti ako tento hmyz. Robot váži menej než gram a je vyrobený z uhlíkových vlákien. Hlavným cieľom výskumu, ktorí viedli Kevin Ma a Robert Wood, pritom nebolo zostrojiť lietajúceho robota, ale skôr detailnejšie pochopiť princípy letu hmyzu.
Robot dokáže mávnuť krídlami až 120-krát za sekundu, čo vedci dosiahli použitím špeciálneho piezoelektrického materiálu, ktorý sa vďaka elektrickému napätiu dokáže sťahovať a uvoľňovať podobne ako svaly. Ma a Wood tvrdia, že ich vynález by mohol nájsť využitie napríklad pri záchranných operáciách v zrútených budovách alebo pri opeľovaní poľnohospodárskych plodín.
Najstarší dôkaz rakoviny kostí
David Frayer z The University of Kansas spolu s kolegami zistil, že rakovinu kostí mali už aj neandertálci (Homo neanderthalensis) žijúci pred 120-tisíc rokmi. Dokazuje to fosilizované rebro nájdené neďaleko chorvátskeho mesta Krapina, na ktorom objavili znaky kostného nádoru. Ide o vôbec najstarší známy dôkaz o takomto nádore u ľudí. Doteraz najstaršie zachované pozostatky rakoviny kostí mali iba 1000 až 4000 rokov a identifikovali ich u starovekých Egypťanov.
Čínski vedci z Poľnohospodárskej univerzity v Nankingu našli v krvi pandy veľkej (Ailuropoda melanoleuca) látku s veľmi účinnými antibiotickými vlastnosťami. Ide o peptid katelicidín-AM, ktorý tím pod vedením Siuwena Jana objavil počas sekvenovania pandieho genómu. Táto látka dokáže zabiť baktérie a iné mikróby za menej než hodinu, pričom štandardné antibiotiká na to potrebujú viac než šesť hodín.
Americkí odborníci z Kalifornskej univerzity v San Diegu zas popísali nový typ antibiotika, ktoré extrahovali z baktérií rodu Streptomyces žijúcich v sedimentoch na dne Tichého oceánu. Látka, ktorú nazvali anthracimycín, má jedinečnú štruktúru a dokáže zabíjať nebezpečné baktérie ako sú napríklad Bacillus anthracis spôsobujúci anthrax alebo meticilín-rezistentný zlatý stafylokok (MRSA).
Slepým myšiam vrátili zrak
Britským vedcom z Oxfordskej univerzity sa podarilo prinavrátiť zrak úplne slepým myšiam. Dokázali to pomocou fotoreceptorových buniek, ktoré myšiam injekčne aplikovali do očí. Vlani takýmto spôsobom odborníci z Inštitútu oftalmológie na University College London umožnili šeroslepým myšiam videnie v slabom svetle.
Vedci na čele s Robertom MacLarenom v najnovšej štúdii tvrdia, že podobným spôsobom by sa dali liečiť rôzne degeneratívne poruchy zraku aj u ľudí. MacLaren a jeho kolegovia použili vo svojej štúdii myši, ktoré nemali na sietnici žiadne svetlocitlivé zrakové bunky – tyčinky ani čapíky. Nedokázali tak rozlíšiť ani svetlo a tmu. Vedci im preto tieto bunky do očí implantovali, pričom do dvoch týždňov boli ich sietnice funkčné.
V laboratóriu vytvorili hamburger i ucho
Na spravodajskej konferencii v Londýne zjedli v auguste prvý hamburger vytvorený v laboratóriu. Vedci z Maastrichtskej univerzity v Holandsku pri jeho výrobe použili bunky z kravského mäsa, ktoré premenili na kúsky svaloviny a spojili ich do mäsovej placky.
Hamburger pred zrakmi novinárov ochutnali odborníci na jedlo Hanni Ruetzler a Josh Schonwald. „Očakávala som, že štruktúra bude jemnejšia, je cítiť intenzívnu chuť. Má to blízko k mäsu, ale nie je také šťavnaté. Konzistencia je skvelá, je to pre mňa mäso, nerozpadá sa,“ ohodnotila hamburger Ruetzler. „V ústach máte pocit ako pri mäse. Chýba mi tuk, je chudé, ale keď zahryznete, máte pocit akoby to bol hamburger. Odlišná však bola chuť,“ doplnil svoje postrehy Schonwald.
Americkým vedcom z Massachusetts General Hospital v Bostone sa podarilo zo živočíšneho tkaniva umelo vytvoriť ucho podobné ľudskému. Pri výskume použili živé tkanivo kráv a oviec, ktoré pestovali na pružnom drôtenom ráme v tvare ľudského ucha. Rám s tkanivom následne implantovali na krysu, ktorej imunitný systém nastavili tak, aby ucho mohlo rásť.
Zatínanie pastí pre lepšiu pamäť
Psychológovia z Montclair State University v americkom štáte New Jersey zistili, že zatínanie pästí dokáže zlepšiť pamäťové schopnosti. Zatiaľ čo zatínanie pravej ruky na 90 sekúnd podľa nich pomáha pri tvorbe pamäte, rovnaký úkon pri ľavej rukej zas zlepšuje vyvolávanie spomienok.
Zatínanie pästí pravdepodobne aktivuje určité oblasti mozgu, ktoré sú zodpovedné za pamäť. Predchádzajúce výskumy dokázali, že zatínanie pravej ruky aktivuje ľavú hemisféru mozgu a zatínanie ľavej zas pravú hemisféru. Pri pamäťových procesoch sa využívajú obe polovice mozgu, ľavá na ukladanie informácií a pravá na ich vyvolávanie.
Indovia prišli do Austrálie
Archeológovia zo Slovinskej akadémie vied a umení objavili v dažďovom pralese vo východnom Mexiku staroveké mayské mesto. Tím vedený Ivanom Šprajcom nazval mesto Chactun, čo znamená Červená skala či Veľká skala. Vedci tam objavili asi 15 pyramíd, z ktorých najvyššia dosahuje približne 22,86 metra, ihriská, námestia a veľké, z kameňa vytesané monumenty.
Vedci z Max-Planck-Institut für evolutionäre Anthropologie v Lipsku analýzou DNA zistili, že do Austrálie pred 4000 až 5000 rokmi dorazila migračná vlna ľudí z Indie. Tí so sebou pravdepodobne doniesli aj dingov a malé kamenné nástroje známe ako mikrolity.
Odborníci na čele s Markom Stonekingom sa rozhodli porovnať DNA pôvodných obyvateľov Austrálie s ľuďmi z Novej Guiney, juhovýchodnej Ázie a Indie, pričom sa zameriavali na takzvané genetické markery, pomocou ktorých dokážu určiť príbuznosť. Zistili, že obyvatelia Austrálie a Novej Guiney zdieľajú niektoré časti DNA, ktorých pôvod siaha do obdobia pred 35-tisíc až 45-tisíc rokmi. V tom čase boli Austrália a Nová Guinea spojené do jedného kontinentu zvaného Sahul. Okrem toho však tiež odhalili genetickú príbuznosť pôvodných obyvateľov Austrálie s Indmi.
Mamuty nevyhubil človek
Medzinárodný tím vedcov sekvenoval genómy 201 druhov jednobunkových organizmov, aby tak získal detailnejšie poznatky o ich úlohe v životnom prostredí. Medzi skúmanými mikróbmi bol napríklad druh žijúci v jednej bani v Južnej Dakote, ďalej druh z termálnych prameňov Great Boiling Spring v Nevade alebo mikroorganizmy žijúce v oceánoch. Analýzou ich DNA odborníci taktiež zistili, že niektoré z mikróbov sú natoľko odlišné od ostatných, že sa nedajú zaradiť do žiadnej z existujúcich taxonomických skupín. Museli preto pre ne vytvoriť 29 nových skupín.
Kanadskí odborníci zistili, že geneticky modifikované lososy atlantické (Salmo salar) sa dokážu krížiť so pstruhmi obyčajnými (Salmo trutta). Tieto krížence následne zdedia po lososoch gény, vďaka ktorým dokážu rýchlejšie rásť a v prípade úniku do voľnej prírody by mohli predstavovať hrozbu pre divé populácie. Predstavitelia spoločnosti AquaBounty Technologies, ktorá tieto geneticky modifikované lososy vytvorila, však tvrdia, že toto riziko je zanedbateľné, nakoľko nimi produkované ryby sú všetko sterilné samice.
Love Dalén zo Švédskeho prírodovedného múzea v Štokholme s kolegami prostredníctvom genetickej analýzy dokázal, že hlavným faktorom vyhynutia mamutov srstnatých (Mammuthus primigenius) boli klimatické zmeny, a nie lov zo strany pravekých ľudí. Vedci zistili, že mamuty takmer vyhynuli už pred 120-tisíc rokmi, keď došlo ku krátkodobému otepleniu Zeme. Vtedy sa ich počty znížili z niekoľkých miliónov iba na niekoľko sto tisíc jedincov. Keď však začala ďalšia ľadová doba, počty mamutov sa znova zvýšili. Odhalili taktiež i, že zmenšovanie populácie, ktoré nakoniec viedlo k úplnému vyhynutiu, sa začalo už pred 20-tisíc rokmi, a nie pred 14-tisíc rokmi pri nasledujúcom otepľovaní, ako si odborníci doteraz mysleli.
Najstarší primát a najväčší vtákopysk
Medzinárodný tím vedcov popísal nový druh pravekého primáta, ktorý žil pred 55 miliónmi rokov na území dnešnej Číny. Ide o momentálne najstaršieho známeho primáta na svete a pravdepodobne zároveň aj posledného spoločného predka všetkých primátov z podradu celistvonosoblížne (Haplorhini). Tvor dostal pomenovanie Archicebus achilles, pričom ho zaradili do samostatnej čeľade Archicebidae. Tento objav okrem toho podporuje teóriu, že primáty majú pôvod v Ázii, a nie v Afrike, ako sa dlho predpokladalo.
Tím paleontológov z Kolumbijskej univerzity a University of New South Wales objavil na nálezisku Riversleigh na severozápade štátu Queensland fosílne pozostatky doteraz neznámeho druhu vtákopyska, ktorý dorastal pravdepodobne až do dĺžky jedného metra. Bol tak vôbec najväčším známym vtákopyskom na svete. Nový druh dostal vedecké pomenovanie Obdurodon tharalkooschild a žil pred piatimi až pätnástimi miliónmi rokov. Vedci na čele s Rebeccou Pian z Kolumbijskej univerzity ho popísali len na základe jediného zubu, podľa ktorého odhadli celkovú veľkosť dospelého jedinca.
Tím amerických a čínskych paleontológov objavil na juhozápade Tibetu fosílne pozostatky najstaršieho známeho druhu veľkej mačkovitej šelmy (podčeľaď Pantherinae). Nový druh dostal vedecké pomenovanie Panthera blytheae a žil pred 4,1 až 5,95 milióna rokmi. Tento objav tak podporuje teóriu, že veľké mačkovité šelmy majú pôvod v strednej Ázii, a nie v Afrike.
Objavili nové druhy pravekých stvorení
Britskí vedci z University of Southampton sa rozhodli pomenovať nový druh pterosaura po deväťročnej Daisy Morris, ktorá v roku 2009 objavila fosílie tohto prehistorického lietajúceho jaštera na ostrove Wight. Pterosaurus dostal vedecké pomenovanie Vectidraco daisymorrisae, pričom ide nielen o nový druh, ale aj rod. Vectidraco znamená v preklade drak z ostrova Wight.
David Evans a jeho kolegovia z University of Toronto popísali nový rod a druh hrubohlavého dinosaura, ktorého nazvali Acrotholus audeti. Ten žil pred približne 85 miliónmi rokov, a je tak najstarším známym zástupcom čeľade Pachycephalosauridae zo Severnej Ameriky a pravdepodobne aj na celom svete.
Americkí paleontológovia na čele s Jasonom Headom z University of Nebraska-Lincoln popísali nový druh pravekého bylinožravého jaštera, ktorého pomenovali po zosnulom frontmanovi kapely The Doors Jimovi Morrisonovi. Plaz, ktorý dostal vedecké meno Barbaturex morrisoni, žil pred 36 až 40 miliónmi rokov na území dnešného Mjanmarska, dorastal do dĺžky 180 centimetrov a vážil približne 27 kilogramov. Išlo tak o najväčšieho známeho bylinožravého jaštera, aký kedy žil.
Sladkovodná seychelská korytnačka druhu Pelusios seychellensis, ktorú v roku 2003 vyhlásili za vyhynutú, v skutočnosti nikdy neexistovala. Zistil to tím nemeckých a rakúskych vedcov na základe analýzy DNA, ktorá potvrdila, že v skutočnosti ide o bežný druh Pelusios castaneus. Ten žije na západnom pobreží Afriky od Senegalu až po Angolu.