Bratislavský magistrát zverejnil mapu energetickej spotreby svojich budov. Na transparentnom portáli opendata.bratislava.sk sprístupnil dáta o tom, ako mestské organizácie dbajú na životné prostredie pri efektívnom spôsobe míňania energie. Mapa ukazuje, koľko vody, elektriny či plynu spotrebujú. Magistrát o tom informuje v tlačovej správe.
„Návštevníci nášho webu sa prehľadnou formou na mape Bratislavy dozvedia, aké energie daná budova využíva, aké sú jej priemerné náklady na tieto energie ročne, prípadne, či budova prešla nejakou významnejšou rekonštrukciou,“ hovorí primátor hlavného mesta Matúš Vallo.
Zoo vyjde mesto na štvrť milióna ročne
Ako vyplýva zo zverejnených údajov, najvyššie účty za energie, v priemere okolo 800-tisíc eur ročne, prichádzajú na Zimný štadión Ondreja Nepelu.
„Prevádzka krytej plavárne na Pasienkoch si ročne vyžiada zhruba 330-tisíc eur, kúrenie a elektrina pre bratislavskú ZOO vyjdú na približne štvrť milióna eur za rok. Šesťciferné sumy na vodu, plyn či elektrinu si vyžiadajú ročne aj kancelárske budovy samosprávy,“ uvádza magistrát a dodáva, že najnižšie náklady majú napríklad Múzeum hodín či Múzeum umeleckých remesiel, ale aj Múzeum zbraní v Michalskej veži či antická Gerulata v Rusovciach.
Aktuálne magistrát zverejnil kompletné údaje z rokov 2013 až 2017, ďalšie budú postupne pribúdať. „Grafy zobrazujú aj vývoj v čase, kde je možné sledovať mierny pokles spotreby už v minulých rokoch,“ doplnilo mesto.
Viac ako sto auditov mestských budov
„V priebehu roku 2019 sme vďaka spolupráci a grantu Európskej investičnej banky vypracovali viac ako sto auditov mestských budov, ktoré identifikujú potrebné opatrenia na zvýšenie energetickej efektívnosti každej z nich,“ uvádza mesto a dodáva, že audity sú podkladom pre vypracovanie súťažných podmienok na verejné obstarávania, ktoré sú potrebné pri realizácii odporúčaných opatrení. „Pripravujeme napríklad montáž fotovoltaických panelov, zatepľovanie budov či budovanie zelených striech,“ doplnil magistrát.
V súčasnosti sa dáta za spotrebu budov zbierajú manuálne. Radnica pracuje na tom, aby boli tieto údaje k dispozícii online. Mesto tak bude vedieť efektívnejšie plánovať prípadné opravy či rekonštrukcie, a následne aj odmerať dopad týchto zmien.
„Tieto údaje si nechceme nechávať len pre seba. Plánujeme ich zverejňovať aj vo forme otvorených údajov, tak, aby s nimi laická aj odborná verejnosť mohla pracovať,“ uzavrel vedúci oddelenia energetického manažmentu Roman Chovanec.