Najlepší hokejista histórie, držiteľ mnohých rekordov NHL Wayne Gretzky, bude od utorka 26. januára šesťdesiatnikom. Rodák z Brantfordu v kanadskej provincii Ontario s nezabudnuteľným číslom 99 ukončil svoju kariéru 18. apríla 1999 a v NHL je držiteľom mnohých rekordov v základnej časti, v play-off či Zápasoch hviezd.
Je jediným hokejistom profiligy, ktorý v jednej sezóne prekonal hranicu 200 bodov, podarilo sa mu to dokonca štyrikrát. Štrnásťkrát v rade v NHL i v úvode kariéry vo WHA pokoril hranicu 100 bodov. Bodovo najúspešnejší bol v ročníku 1985/1986, v ktorom nazbieral 215 bodov (52+163). V sezóne 1981/82 zase s 92 gólmi utvoril historický strelecký rekord. V play-off je nezabudnuteľná jeho bilancia z roku 1985, keď mal na konte 17 gólov a 30 asistencií.
Kanadský športovec 20. storočia
Talentovaného potomka bieloruských prisťahovalcov si všimli v zámorí, keď mal jedenásť rokov. V trinástich už bol jednou z najväčších kanadských hokejových nádejí. Už vtedy vynikal rýchlosťou aj silou, ale aj inteligenciou a skvelým čítaním hry.
Nováčikovskú kartu Wayna Gretzkého možno vydražia za viac ako milión dolárov
Vedel sa postaviť v správnom čase na správne miesto. „Hráč ako Gretzky sa narodí len raz za desať rokov,“ povedal v roku 1979 pre Sports Illustrated vtedajší tréner Edmontonu Glen Sather. Kanadský športovec 20. storočia podpísal ako sedemnásťročný svoju prvú seniorskú profesionálnu zmluvu vo WHA na 1,75 milióna dolárov s tímom Indianapolis Racers. Do NHL v tom čase ešte nemohol, keďže elitná profiliga vtedy nedovoľovala podpisovať kontrakty s hráčmi mladšími ako 20 rokov.
Vzhľadom na finančné problémy ho Indianapolis už po ôsmich stretnutiach vymenil do Edmontonu, kde dohral sezónu. Oilers už v ďalšom roku hrali v NHL, kde sa naplno prejavil Gretzkého nesmierny talent. Hneď v prvej sezóne získal Hartovu trofej pre najužitočnejšieho hráča ligy a so 137 bodmi bol spolu s Marcelom Dionnem aj najproduktívnejším hráčom. Art Ross Trophy nezískal iba vinou nižšieho počtu strelených gólov. S 51 zásahmi sa stal najmladším hráčom histórie, ktorý prekonal hranicu 50 gólov, Calderovu trofej pre najlepšieho nováčika však vzhľadom na sezónu vo WHA nezískal. V ďalšom ročníku už prevzal prvýkrát aj Art Ross Trophy. Darilo sa tiež mladému tímu Oilers, ktorý začal dominovať lige. Jeho kapitán Gretzky dvíhal v rokoch 1984, 1985, 1987 a 1988 nad hlavu slávny Stanleyho pohár.
Deväťkrát víťazom Hartovej trofeje
Dve hodiny po zisku Stanleyho pohára v roku 1988 sa od otca dozvedel, že Oilers ho chcú vymeniť, keďže majiteľ klubu nutne potreboval financie. Gretzky veľmi nechcel opustiť Edmonton, ale napokon ho 9. augusta 1988 vymenili do Los Angeles. V Edmontone však na ikonu nezabudli, v prvom stretnutí v meste mu už ako hráčovi Kings pripravili fanúšikovia štvorminútové „standing ovation„.
Najlepším centrom modernej histórie NHL je slávny Gretzky, medzi elitou aj Šťastný a Mikita
Gretzky prejavil svoju extratriedu aj v novom pôsobisku. V roku 1993 dotiahol Kings do finále Stanleyho pohára, v ktorom však klub z Kalifornie prehral s Montrealom. V závere februára 1996 ho Los Angeles vymenilo do St. Louis, kde dohral ročník a následne ako voľný hráč v júli 2006 podpísal dvojročný kontrakt s New York Rangers, kde sa stretol s priateľom Markom Messierom. V Rangers v roku 1999 definitívne ukončil kariéru. Posledný zápas odohral 15. apríla 1999 proti Pittsburghu, ktorý vyhral gólom Jaromíra Jágra v predĺžení.
V NHL odohral celkovo 1487 stretnutí základnej časti, v ktorých nazbieral „nebotyčných“ 2857 bodov (894+1963). V play-off pridal ďalších 208 duelov s bilanciou 122 gólov a 260 prihrávok. Deväťkrát sa stal víťazom Hartovej trofeje pre najužitočnejšieho hráča NHL, desaťkrát získal Art Ross Trophy pre najproduktívnejšieho hráča základnej časti, dvakrát Conn Smythe Trophy pre najužitočnejšieho hráča play-off. Gretzky bol úspešný aj na medzinárodnom ľade. V roku 1978 získal s Kanadou bronz na majstrovstvách sveta juniorov, o štyri roky neskôr vo Fínsku so seniormi rovnaký kov. Bol ústrednou postavou kanadských výberov na Kanadskom pohári 1981 (2. miesto), 1984, 1987 a 1991 (1. miesto) aj Svetovom pohári 1996 (2. miesto).
V Sieni slávy aj dvorane IIHF
Smutný však bol po semifinálovej prehre s Českom po samostatných nájazdoch na zimných olympijských hrách 1998 v Nagane. „Javorové listy“ napokon zostali bez medaily, keď prehrali aj s Fínmi v zápase o bronz. Medzinárodná hokejová federácia (IIHF) rovnako ako NHL formálne vyradila jeho dres s číslom 99 zo zápasových kolekcií. Hneď po skončení kariéry 22. novembra 1999 ho uviedli do Siene slávy NHL, o rok neskôr aj do dvorany IIHF. V tom čase sa už množstvo tímov zaujímalo o jeho služby a ponúkali mu spolumajiteľský post.
V máji 2000 získal desaťpercentný podiel v Phoenixe, v auguste 2005 sa stal aj trénerom Coyotes. V súčasnosti už v tíme z Arizony nepôsobí, keďže po bankrote v roku 2009 má klub nového vlastníka. Z postu trénera a šéfa hokejových operácií odstúpil v septembri 2009. V roku 2002 ako výkonný riaditeľ kanadskej reprezentácie zostavil výber, ktorý získal zlato na ZOH v Salt Lake City. Rovnakú úlohu prijal aj o štyri roky neskôr v Turíne, kde však už nebol až taký úspešný. V roku 2003 sa výraznou mierou pričinil o pridelenie ZOH 2010 pre Vancouver, kde bol jedným z posledných bežcov štafety s olympijským ohňom. Od roku 2015 je spolumajiteľom klubu, v ktorom dosiahol nehynúcu slávu – Edmontonu Oilers.
