BRATISLAVA 28. októbra (WEBNOVINY) –
Odporúčame aj:
Myšlienka vytvorenia ČSR sa mohla premeniť na konkrétny politický program predovšetkým vďaka medzinárodnej i vnútornej situácii v Rakúsko-Uhorsku na začiatku minulého storočia.
Program česko-slovenskej štátnosti vypracoval už na začiatku 1. svetovej vojny Tomáš G. Masaryk. Myšlienku prezentoval v zahraničí prostredníctvom Československej národnej rady, ktorú založili vo februári 1916 v Paríži spolu s Milanom Rastislavom Štefánikom a Eduardom Benešom.
Rada sa stala vrcholným orgánom česko-slovenského zahraničného odboja. Jej prostredníctvom i pôsobením česko-slovenských zahraničných légií, ktoré mali takmer stotisícové vojsko a bojovali na strane Dohody, sa podarilo získať pre myšlienku vzniku nového štátu podporu dohodových mocností.
Pittsburská dohoda v zámorí uspela
Českí poslanci v ríšskom sneme už na prvom vojnovom zasadnutí v máji 1917 vyhlásili požiadavku obnovenia českej štátnosti a spojenia českých krajín a Slovenska. Slováci sa pre tento program rozhodli definitívne po porade vedenia Slovenskej národnej strany (SNS) v Turčianskom sv. Martine dňa 24. mája 1918.
Program česko-slovenskej štátnosti získal podporu i v USA. 30. mája 1918 podpísali predstavitelia českých a slovenských organizácií v USA s T. G. Masarykom Pittsburskú dohodu, ktorá schvaľovala spojenie Slovákov a Čechov v samostatnom štáte.
Dňa 3. septembra 1918 uznala vláda USA Československú národnú radu za československú vládu de facto a pripojila sa tak k predchádzajúcemu francúzskemu (29. júna 1918) a britskému (9. augusta 1918) diplomatickému uznaniu.
Takto potom 18. októbra 1918 podpísali vo Washingtone predstavitelia Československej národnej rady Tomáš G. Masaryk, Milan Rastislav Štefánik a Eduard Beneš Deklaráciu nezávislosti Československa, tzv. Washingtonskú deklaráciu, ktorá je základným dokumentom vzniku Československa.
Bola v nej vyhlásená československá samostatnosť a republikánska forma nového štátu a ďalšie zásady jeho demokratického usporiadania. Masaryk dokument oficiálne odovzdal americkej vláde.
Video: Unikátne zábery prvého prezidenta ČSR T. G. Masaryka
Boj vyvrcholil koncom októbra
Boj za spoločný štát Čechov a Slovákov vyvrcholil po vyhlásení kapitulácie Rakúska-Uhorska 28. októbra 1918 spontánnymi masovými demonštráciami pražského obyvateľstva.
Revolučný Národný výbor v Prahe prevzal moc a schválil zákon o vytvorení Československej republiky (ČSR).
Za Slovákov ho podpísal Vavro Šrobár. 30. októbra 1918 vznikla na zhromaždení v Turčianskom sv. Martine Slovenská národná rada, ktorá sa prijatím Deklarácie slovenského národa prihlásila k novému štátu – Československej republike. Martinská deklarácia žiadala právo na sebaurčenie Slovákov na základe ich úplnej nezávislosti a vyjadrila vôľu slovenského ľudu žiť v spoločnom štáte s českým národom.
Martinská deklarácia bola vyvrcholením slovenských národno-emancipačných snáh, prihlásila sa k idei československej jednoty, pričom bol termín československý národ vnímaný ako výraz vyššej nadnárodnoštátnej jednoty. Podpísali ju tajomník rady Karol A. Medvecký a predseda rady Matúš Dula.
Československá republika vznikla ako súčasť versaillského mierového systému a jej medzinárodná existencia a hranice boli potvrdené sústavou mierových zmlúv (Versaillská, Saintgermainská a Trianonská) v rokoch 1919 až 1920. Týmito zmluvami sa územie Slovenska po prvý raz právne vyčlenilo ako samostatný administratívny celok. Stabilita republiky úzko súvisela so stabilitou medzinárodnej situácie.
Keď sa dohodový francúzsko-britský blok začal oslabovať, Československo sa snažilo upevniť svoju bezpečnosť spoluprácou v strednej Európe a neskôr pokusom o vytvorenie systému kolektívnej bezpečnosti.
