PRAHA 20. decembra (WEBNOVINY) –
Predbežný zoznam účastníkov pohrebu
* EURÓPSKA ÚNIA: Predseda Európskej komisie José Manuel Barroso a predseda Európskeho parlamentu Jerzy Buzek
* BELGICKO: Minister zahraničia Didier Reynders
*ESTÓNSKO: Prezident Toomas Hendrik Ilves
* FRANCÚZSKO: Prezident Nicolas Sarkozy
*GRUZÍNSKO: Prezident Michail Saakašvili
* HOLANDSKO: Korunný princ William Alexander a minister zahraničia Uriël Rosenthal
*IZRAEL: Prezident Šimon Peres
* LITVA: Prezidentka Dalia Grybauskaiteová a exprezident Vytautas Landsbergis
* LOTYŠSKO: Prezident Andris Berzinš
* MAĎARSKO: Prezident Pál Schmitt
* NEMECKO: Spolkový prezident Christian Wulff
* POĽSKO: Prezident Bronisław Komorowski a bývalý prezident Lech Wałęsa
* PORTUGALSKO: Minister zahraničia Paulo Sacadura Cabral Portas
* RAKÚSKO: Prezident Heinz Fischer
* RUSKO: Ombudsman Vladimir Lukin
* SLOVENSKO: Prezident Ivan Gašparovič, premiérka Iveta Radičová
* SLOVINSKO: Prezident Danilo Türk a exprezident Milan Kučan
* ŠVÉDSKO: Minister zahraničia Carl Bildt
* USA: Ministerka zahraničia Hillary Clintonová a bývalý prezident Bill Clinton
* VEĽKÁ BRITÁNIA: Predseda vlády David Cameron
Účasť francúzskeho prezidenta Nicolasa Sarkozyho potvrdil v utorok Elyzejský palác prostredníctvom sociálnej siete Twitter.
K americkej ministerke zahraničných vecí Hillary Clintonovej sa pripojí aj jej manžel, bývalý americký preziden Bill Clinton či nemecký prezident Christian Wulff .
Poľsko bude zastupovať bývalý prezident Lech Wałęsa a prezident Bronisław Komorowski.
Určite však na piatkovú poslednú rozlúčku s Havlom príde rakúsky prezident Heinz Fischer i dvaja najvyšší ústavní činitelia Slovenskej republiky – prezident Ivan Gašparovič a premiérka Iveta Radičová.
Havel zomrel v nedeľu v skorých ranných hodinách po dlhotrvajúcich zdravotných problémoch vo veku 75 rokov. Rakva s jeho pozostatkami bola od pondelka vystavená v Prahe, kam mu už prišli vzdať úctu tisíce ľudí. V stredu dopoludnia previezli telo prvého a posledného prezidenta Česko-slovenskej federatívnej republiky na Pražský hrad.
Rakva bude vystavená na Pražskom hrade do štvrtka. Po piatkovej smútočnej ceremónii si pozostatky Václava Havla prevezme rodina, ktorá sa s ním rozlúči na súkromnom obrade v krematóriu.
Letisko Václava Havla?
Pražské letisko by mohlo niesť meno Václava Havla, pripustil to premiér Petr Nečas. Podľa neho však bude kľúčové, aký postoj v tejto otázke zaujme Havlova rodina.
„Pán prezident Havel patrí medzi najvýraznejšie osobnosti českého politického a spoločenského života za posledných sto rokov,“ vyhlásil Nečas a úvahy o pomenovaní ruzyňského letiska po Havlovi označil za „možné“.
„Na druhej strane, zaujímať v tejto chvíli kategorické závery je veľmi predčasné. Musí sa napríklad vychádzať aj zo želania rodiny a pozostalých,“ dodal premiér.
S nápadom premenovať Letisko Praha na Letisko Václava Havla prišiel tento týždeň dokumentarista slovenského pôvodu Fero Fenič, ktorý už dlhší čas pôsobí v Čechách.
Ruskí lídri za Havlom nesmútia
Ruský prezident Dmitrij Medvedev v reakcii na pondelkovú smrť vodcu Kima Čong-ila oficiálne vyjadril Severnej Kórei a jej obyvateľom sústrasť, v prípade úmrtia Václava Havla to však neurobil. Reakcii na úmrtie českého exprezidenta sa vyhol aj premiér Vladimir Putin či minister zahraničných vecí Sergej Lavrov.
Tento fakt si všímajú viaceré ruské médiá. Desiatky Rusov si však napriek tomu podľa nezávislej rozhlasovej
stanice Echo Moskvy prišli uctiť jeho pamiatku na české veľvyslanectvo v Moskve, kde sa zapísali do kondolenčnej knihy. Podľa stanice prišli prevažne starší ľudia.
Kým pre svetové médiá bola správa o Havlovom úmrtí dominantnou, vo večerných správach ruskej štátnej televízie venovali oznámeniu o jeho smrti menej ako pol minúty, štátny denník Rossiskaja Gazeta jeho skonu venoval niekoľko riadkov bez vyjadrení domácich či svetových lídrov.
Podľa šéfredaktora časopisu Russia in Global Affairs Fjodora Lukjanova sa ruské „ticho zdá byť diplomatickým demaršom“. Česi však podľa ruských médií vnímajú správanie Kremľa za urážlivé a vysoko neúctivé, čo môže mať vážny dopad na rusko-české diplomatické vzťahy.
Tvrdý kritik Ruska
Havel bol aj po páde Sovietskeho zväzu tvrdým kritikom Ruska a jeho lídrov, predovšetkým Putina, s ktorým sa údajne odmietol v roku 2006 stretnúť počas jeho prítomnosti v Prahe. V lete 2011 sa údajne veľkou mierou postaral o to, aby ruský líder nezískal nemeckú cenu Quadriga, ktorej bol taktiež držiteľom, a pohrozil jej vrátením.
Havel krátko pred svojím nedeľňajším skonom stihol podrobiť kritike priebeh ruských parlamentných volieb zo začiatku decembra. Moskva ho aj preto považovala za rusofóba, ktorý nie je schopný svoju fóbiu prekonať.
Tento postoj pre portál pravda.ru potvrdil aj historik Vadim Trukačev, podľa ktorého „Havel vojde do histórie ako kontroverzná postava, ktorá bol symbolom demokracie a boja za slobodu, no nebola schopná prekonať svoju rusofóbiu a kategorické odmietanie komunizmu“.
