BRATISLAVA 21. novembra (WEBNOVINY) – Pražské Letisko Václava Havla bude na počesť zosnulého štátnika a umelca, po ktorom je pomenované, zdobiť gobelín.
Poskladali sa naň hviezdy Peter Gabriel, Sting, Yoko Ono a hudobníci z kapely U2 Bono a The Edge.
Dielo, ktoré navrhol umelec Petr Sis, odhalia na ceremónii 9. decembra. Sisova ilustrácia bola vytvorená pre pamätné vydanie Hospodářských novin pri príležitostí úmrtia Václava Havla.
Vznik gobelínu inicioval zakladateľ organizácie Art for Amnesty Bill Shipsey. Náklady na vyhotovenie tejto pamiatky a odkazu Václava Havla sa vyšplhali na 1,5 milióna českých korún (v prepočte približne 59-tisíc eur).
Dielo veľké 5 x 4,25 metrov bude venované Nadácii Dagmar a Václava Havlových.
Obrazom: Život Václava Havla
Václav Havel
Bývalý český prezident, posledný prezident Československa, dramatik a režisér Václav Havel zomrel vo veku 75 rokov 18. decembra 2011. V rodinnom kruhu v jeho letnom sídle Hrádeček pri Trutnove podľahol dlhotrvajúcim zdravotným problémom. Svoju umeleckú kariéru začal v 60. rokoch 20. storočia, keď pôsobil v Divadle Na zábradlí, kde predstavil aj svoju hru Záhradní slavnost (1963).
Tá je považovaná za vôbec prvú českú absurdnú hru. Jeho ďalším dielom bola hra Vyrozumění (1965). V období Pražskej jari sa začal angažovať v politike a po invázii vojsk Varšavskej zmluvy sa stal jedným z najaktívnejších disidentov. Pre participáciu na Charte 77 ho odsúdili na päť rokov odňatia slobody. V 70. rokoch sa prezentoval ďalšími hrami ako Audience (1975), Vernisáž (1975) alebo Protest (1978).
Ešte pred pádom železnej opony napísal hru Largo desolato (1984). Po tom, ako opustil úrad českého prezidenta, vyšla v roku 2007 hra Odcházení, ktorú o niekoľko rokov neskôr spracoval ako scenárista a režisér do podoby celovečerného filmu. Rovnomenná snímka, ktorá mala premiéru v marci 2011, bola jeho prvým a zároveň posledným filmom.
Václav Havel sa okrem písania divadelných hier najmä v 60. rokoch prezentoval aj ako básnik a tiež ako esejista. Príkladom sú diela ako Dopis Gustávu Husákovi (1975), Moc bezmocných (1978), Dopisy Olze (1983) či Slovo o slovu (1989).
