Maďarský spravodajský portál Mandiner v uplynulých mesiacoch viackrát navštívil Zakarpatskú oblasť na Ukrajine, ktorá je jedným z regiónov najviac postihnutých násilnými odvodmi. Exkluzívny dokument informuje o brutalite ukrajinských vojenských náborárov, ktorí chodia po dedinách, unášajú a zastrašujú ľudí. Zároveň odkrýva prekvitanie korupcie a umlčanie kritikov v čase vojny.
Prostredníctvom rozhovorov s desiatkami ľudí, z ktorých väčšina bola ochotná rozprávať len anonymne a v utajení, získali maďarskí reportéri autentické správy a šokujúce informácie o každodennom živote tamojšieho obyvateľstva, ktorý je plný teroru a neuveriteľného strachu.
Násilné odvody na Ukrajine: Individuálne excesy jednotlivcov alebo vedomá vládna politika? - VIDEO
Hlavným námetom dokumentárneho filmu sa stal nedávny tragický prípad v Zakarpatskej oblasti na západe Ukrajiny, kde ukrajinskí vojenskí náborári surovo zbili tam žijúceho Maďara – Józsefa Sebestyéna, ktorý odmietol nastúpiť na povinnú vojenskú službu. 45-ročný muž a otec dvoch detí neskôr v nemocnici podľahol zraneniam. Nejde však o ojedinelý prípad, čo potvrdili aj obyvatelia Zakarpatskej Ukrajiny, ktorí vystúpili v dokumente.
„Smrť Józsefa Sebestyéna je bohužiaľ jeden z mnohých prípadov. To, že ide o jedného z našich maďarských krajanov je o to väčšia tragédia, a ešte koľko utajených prípadov existuje,“ vyslovil ľútosť jeden z mužov, ktorý v dokumente vypovedal o tragickej situácii na Ukrajine.
Odkiaľ sa len dá, berú ľudí
„Odkedy vypukla vojna na Ukrajine, priam od prvého dňa sa uskutočňujú násilné odvody. Na Ukrajine sa to označuje výrazom ‚poľovačka na ľudí‘. Zoberú ťa z obchodu, zoberú ťa z benzínovej pumpy, zoberú ťa z autoumyvárne – odkiaľ sa to len dá, berú ľudí,“ hovorí jeden z ukrajinských respondentov.
Maďarskí reportéri zdôraznili, že všetky ich zakarpatské zdroje potvrdili, že násilné odvody sú na Ukrajine každodennou súčasťou života obyvateľov, tak ako aj strach a smrť. Že prípad Józsefa Sebestyénya z Berehova nie je vôbec ojedinelým. „Nie je to len ojedinelý prípad. Celá Ukrajina je plná Józsefov Sebestyénov,“ vyhlásil jeden z mužov.
V dokumente vystúpila aj staršia žena, ktorá porozprávala o tom, ako jeho syna odviedli na front. „Aj môj syn odišiel…bez nejakého skrývania sa…Akonáhle prišlo povolanie, prišli po neho, on už sa na druhý deň pobalil a hneď aj odišiel. Ale nemysleli sme si, že odíde a už sa nikdy nevráti,“ rozprávala so žiaľom.
Mainstreamová tlač a proukrajinské médiá túto situáciu bagatelizujú, zatiaľ čo kritické hlasy sú umlčiavané cenzúrou. „Samozrejme ukrajinské médiá a propaganda o prípadoch násilných odvodov neinformujú, respektíve o brutalite, ktorá je s nimi spojená. Jednoducho sami Maďari to vidia, že to robí ukrajinský štát. Nie ruskí vojaci alebo ruské orgány prichádzajú ku nám, ale Ukrajinci,“ vypovedal jeden z mužov.
Únosy ľudí, násilie a brutalita TCK
Respondenti sa zmienili aj o príslušníkoch odvodových komisií tzv. TCK. Ide o ukrajinský orgán vojenskej správy zodpovedný za správu vojenských registrov obyvateľstva a vykonávanie mobilizácie obyvateľstva.
„Tieto akcie sa takmer v každom prípade dejú násilím. Prebieha to väčšinou tak, že 4-5 ľudí oblečených do vojenskej uniformy, niekedy za sprievodu policajtov, chytia vytypovaného mladého alebo staršieho muža na ulici a natlačia ho do dodávky. Toto je každodennou záležitosťou na Zakarpatskej Ukrajine,“ hovorí jeden z mužov.
„Za uplynulé obdobie sa únoscovia pokúsili, a aj sa im podarilo uniesť mojich priateľov, známych, blízkych príbuzných. Volajú ich u nás únoscovia. Mimochodom na Zakarpatskej Ukrajine ich ľudia označujú len jednoducho Gestapo. Respektíve zvykli pri nich spomínať aj výraz KGB,“ prezradil ďalší z respondentov.
V dokumente vypovedali anonymne aj ženy, ktoré pochádzajú zo Zakarpatskej Ukrajiny, ale dočasne žijú na území Maďarska. „Odkiaľ ja pochádzam, aj tam sa diali násilné odvody. V zásade cestou z práce domov, alebo keď je niekto na ceste na návštevu k iným, ho zobrali. Viem aj konkrétny príklad. Dotyčná osoba išla domov z práce a brigáda vojenských náborárov zastavila jeho auto. V podstate ani jeho rodičia, ani rodina nevedela, kde ho zobrali. Niekoľko dní ani nevedeli, kde sa nachádza. Následne prišla správa, že ho zobrali priamo na front,“ uviedla detaily žena.
Samit Putina so Zelenským nebude skoro, vyhlásil Kremeľ
„Bol aj taký mladý muž, ktorého náborári chytili v nedeľu na ceste do kostola a takmer priamo pred kostolom. Ďalej, viem aj o takom mužovi, ktorý sa pobil s vojenskými náborármi a policajtmi, pretože jednoducho nechcel, aby ho odviedli na front, lebo sa mu doma práve narodilo dieťa, ktoré potrebuje otca,“ vypovedal ďalší z oslovených mužov.
„Na Ukrajine sa dejú aj také veci, že daného muža odvedú a až následne mu pošlú povolací rozkaz,“ šokoval informáciou jeden z respondentov. Nie je preto náhoda, že muži sa v strachu skrývajú pred náborármi, pretože koho raz odvedú, vo väčšine prípadov ho čaká tragický osud.
V dokumente sa exkluzívne vyjadril aj bývalý vojak, ktorému kvôli nedostatočnej výstroji museli amputovať priehlavok chodidiel. „Začalo sa to najskôr tým, že 3. decembra ma chytili a ma hneď aj odviedli. Ty si pre nich len kus mäsa, ktorý ide do mlynčeka na mäso,“ povedal bývalý vojak Imre, ktorého ešte aj s amputovanými chodidlami sa pokúsilo TCK opätovne naverbovať na front.
„Bolo veľa takýchto prípadov. Odvliekli chorých ľudí z miest a obcí na Zakarpatskej Ukrajine a darmo hovorili, že nie sú na to zdravotne spôsobilí a majú byť oslobodení od vojenskej služby. Vojenská lekárska komisia TCK má totiž prikázané, že ktokoľvek tam príde alebo kohokoľvek tam privezú, musia ho označiť za zdravotne spôsobilého na vojenskú službu,“ vypovedal iný muž.
„Samozrejme si vybudovali aj svoju sieť donášačov a tých, ktorí bonznú osobu podliehajúcu brannej povinnosti, že kde sa skrýva; tých náborári nezoberú na front. Zároveň od istého času musia aj ukrajinskí lekári oznámiť pre TCK, ak ošetrujú pacienta podliehajúceho brannej povinnosti,“ šokoval informáciami jeden z respondentov.
Korupčná sieť
Obyvatelia Zakarpatskej oblasti hovorili aj o tom, ako je všetko na Ukrajine popretkávané korupciou. Príslušníci TCK sa podľa výpovedí ľudí snažia zo svojich obetí vyžmýkať toľko peňazí, koľko sa len dá.
Vladyslavovi podrezali hrdlo a hodili ho do jamy, zázrakom prežil
„Aj v rámci mojej blízkej rodiny sa udiali podobné prípady, kedy môjho príbuzného vytiahli náborári na hlavnej ceste z auta a následne za neho žiadali peniaze, a až potom ho boli ochotní pustiť domov. Keď unesú ľudí, tak si ho najprv obzrú a zisťujú, či má peniaze. Ak je dotyčný majetnejší, tak mu povedia, že môže teraz odísť a že ho odnesú nateraz domov, ak im dá 1 000 alebo 4 000 dolárov. Niekde je táto cena 10-tisíc dolárov alebo aj 20-tisíc dolárov. Následne dostaneš voľný lístok, s ktorým môžeš opustiť Ukrajinu, za predpokladu, že ťa prepustia na hranici, lebo samozrejme aj tým treba zaplatiť. Tieto peniaze potom rozdajú aj svojim vedúcim, nadriadeným až do najvyšších kruhov, a to až po konečnú cieľovú stanicu, ktorou je Kyjev,“ prezradil v dokumente jeden z mužov.
Cenzúra a umlčanie iných názorov
Ľudia sa boja rozprávať o tom, čo sa na Ukrajine reálne deje, pretože každý, kto povie také veci, ktoré nezodpovedajú ukrajinskej propagande, môže byť odvedený, zbitý alebo dokonca aj zatvorený do väzenia.
„Ak o týchto veciach človek začne rozprávať na Ukrajine, tak príde po neho ‚čierna Volga‘ – ako sa to nazývalo za starých dobrých čias, a zoberie ho so sebou,“hovorí jeden z mužov.
„Ak človek napíše hoci len na internete v rámci komentu niečo negatívne alebo len pošle smajlíka na nejaký príspevok, tak mu už klopú na dvere ukrajinské orgány, že toto by nemal robiť. Alebo ak to nie sú priamo ukrajinské orgány, nájdu si daných ľudí iným spôsobom, aby ich upozornili na tieto veci,“ pokračovala jedna žena. Ľudia majú preto strach a aj v rámci telefonických rozhovorov vyberajú slová, ktoré tam používajú, lebo sa obávajú, že ich odpočúvajú.
Medzi obyvateľmi panuje všeobecný strach, nechcú o situácii na Ukrajine rozprávať, lebo sa boja retorzií. V dokumente vystupujú muži a ženy v utajení, lebo sa obávajú toho, že ich niekto spozná a následne sa ocitnú v nebezpečenstve oni ako aj ich rodinní príbuzní.
„Počuli sme aj o takých ľuďoch, ktorých zobrali pre príspevok na sociálnej sieti, alebo pre komentár a zbili ho, a následne ho len tak hodili do dvora. No a stalo sa aj to, že zatvorili maďarských dôchodcov na Ukrajine do väzenia len pre nejaký príspevok, komentár alebo lajkovanie na sociálnej sieti,“ odznieva v závere prvej časti dokumentárneho filmu.
