Generálny tajomník Organizácie Spojených národov (OSN) a zástupcovia západných krajín v pondelok vyčítali ruskému ministrovi zahraničných vecí, ktorý predsedal zasadnutiu OSN, že Moskva útokom na Ukrajinu a okupovaním jej území porušuje Chartu OSN.
Globálna spolupráca
Šéf ruského rezortu diplomacie Sergej Lavrov reagoval obhajobou vojenskej akcie svojej krajiny a obvinil USA a ich spojencov z podkopávania globálnej diplomacie ako základu OSN, ktorá vznikla s cieľom zabrániť tretej svetovej vojne.
Generálny tajomník António Guterres označil spoluprácu medzi 193 členskými krajinami za „tlčúce srdce“ a „hlavnú víziu“ organizácie a varoval Bezpečnostnú radu, že globálna spolupráca je pod najväčším tlakom od vzniku OSN v roku 1945 na troskách po druhej svetovej vojne.
Viac o téme: Vojna na Ukrajine
Napätie medzi hlavnými mocnosťami je podľa neho historicky najvyššie a rovnako tak i riziko konfliktu „v dôsledku nešťastnej náhody alebo zlého odhadu“, pričom poukázal predovšetkým na vojnu na Ukrajine.
Kollár: Je dôležité zachovať jednotu EÚ. Je to jediný jazyk, ktorému Rusko rozumie
Zefektívnenie multilateralizmu
Generálny tajomník a veľvyslanci Spojených štátov, Veľkej Británie, Francúzska a ich spojencov poukázali na základnú zásadu Charty OSN, podľa ktorej musia všetky krajiny podporovať zvrchovanosť, územnú celistvosť a politickú nezávislosť každého národa, čo Rusko porušilo, keď 24. februára 2022 napadlo svojho menšieho suseda a nezákonne anektovalo niekoľko jeho regiónov.
Rusko zvolalo ministerské stretnutie o zefektívnení „multilateralizmu“ – spolupráce krajín – prostredníctvom obrany Charty OSN a označilo ho za vrchol svojho mesačného predsedníctva v Bezpečnostnej rade.
Americká veľvyslankyňa Linda Thomas-Greenfield označila Rusko za „pokryteckého zvolávateľa“ zasadnutia, ktorého „nezákonná, nevyprovokovaná a zbytočná“ vojna na Ukrajine „zasiahla srdce Charty OSN a všetko, čo je nám drahé“.
Utrpenie Ukrajiny
Britská veľvyslankyňa Barbara Woodward uviedla, že svet videl, čo preň „znamená ruská predstava multilateralizmu“ – pošliapanie Charty OSN a vojna, ktorá priniesla nepredstaviteľné utrpenie Ukrajine a je „nesmiernou katastrofou aj pre Rusko“.
Čína rešpektuje suverenitu bývalých sovietskych štátov. Krym bol ruský od začiatku, tvrdí diplomat
Dvadsaťsedemčlenná Európska únia (EÚ) označila snahu Ruska prezentovať sa ako obranca Charty OSN a multilateralizmu za „cynickú“ a uviedla, že Rusko „pohŕda“ nielen Chartou, ale aj rezolúciami Valného zhromaždenia OSN, ktoré požadujú stiahnutie ruských síl.
Lavrov však obhajoval to, čo Moskva nazýva „špeciálnou vojenskou operáciou“ a opakoval obvinenia, že Ukrajina propaguje „nacistické praktiky“, zakazuje ruský jazyk a kultúru a že Organizácia Severoatlantickej zmluvy (NATO) plánovala svoje rozšírenie na Ukrajinu.
Plány Západu
Zdôraznil tiež, že podľa neho „nejde len o Ukrajinu“, ale o akési plány Západu na ovplyvnenie ukrajinskej vlády v nádeji, že oslabí Rusko.
Útočil pritom na Spojené štáty, ktoré obviňoval z „agresívneho a nestabilného presadzovania hegemónie Washingtonu“, ostro kritizoval aktivity členov NATO v západnom Tichomorí, obvinil veľvyslanectvo USA v Moskve, že neumožnilo ruským novinárov, aby ho sprevádzali do New Yorku.
Zdôraznil, že multilateralizmus je kľúčovou súčasťou Charty OSN, a obvinil Spojené štáty a ich spojencov, že „ničia globalizáciu“ napriek tomu, že vyzdvihujú jej výhody.
Borrell je pobúrený z výrokov čínskeho veľvyslanca o bývalých sovietskych krajinách a Kryme
Západ podľa Lavrova presadzuje „poriadok založený na pravidlách“, ktorého pravidlá nikto nevidel a ktorý zamedzuje prístup k moderným technológiám a finančným službám, aby potrestal krajiny, s ktorými nesúhlasí.
„Nazývajme veci pravým menom. Nikto nedovolil, aby západná menšina hovorila v mene celého ľudstva,“ skonštatoval.
Zajtra to môže byť iná krajina
Thomas-Greenfield však Rade povedala, že konanie Ruska počas 14-mesačnej vojny ukazuje, že invázia na Ukrajinu nie je ojedinelým incidentom.
„Netýka sa to len Ukrajiny alebo Európy. Týka sa to nás všetkých. Pretože dnes je to Ukrajina, ale zajtra to môže byť iná krajina, ďalší malý národ, ktorý napadne jeho väčší sused,“ upozornila.
Počas zasadnutia vystúpilo asi 50 krajín a mnohé z nich poukázali na rastúcu konfrontáciu medzi členskými štátmi OSN.
Zdôraznili pritom, že je dôležité zachovať multilateralizmus, a to aj prostredníctvom reformy Bezpečnostnej rady, aby odrážala svet 21. storočia namiesto mocenskej štruktúry z obdobia po druhej svetovej vojne.