BRATISLAVA 21. mája (WEBNOVINY) – V Bruseli sa uplynulý týždeň uskutočnilo medzinárodné podujatie pod záštitou Európskej komisie s názvom European Youth Week (EYW, 15.-21. mája). Na témy týkajúce sa mládeže diskutovali mladí z rôznych kútov Európy. Hlavným bodom programu európskeho týždňa mládeže bolo vyvrcholenie štruktúrovaného dialógu medzi zástupcami EÚ a mladými vyslancami menovanými národnými agentúrami, ktoré sa zapojili do programu EÚ s názvom Youth in Action (Mládež v akcii). Dialóg, v rámci ktorého sa mladí reprezentanti stretli postupne v troch európskych mestách a diskutovali na rozličné témy, trval celkovo 18-mesiacov. Okrem iného bolo v centre záujmu aj to, ako je potrebné zviditeľniť existenciu projektu a dostať do povedomia samotné odporúčania, ktoré z neho vzišli.
EYW sa zúčastnili aj zástupcovia Slovenska. Reprezentantmi boli Martin Kubiš a Veronika Meniarová. Dvadsaťštyriročná študentka z neziskovej organizácie AIESEC je podľa vlastných slov so samotným projektom spokojná, vidí však priestor pre zlepšovanie. „Myšlienka samotného štruktúrovaného dialógu je dobrá, problémy podľa mňa nastávajú na národnej úrovni. Na európskej úrovni sa prijmú odporúčania, ale potom tieto preberajú národné agentúry a je ťažké ich uviesť do praxe v každej krajine na rovnakej úrovni,“povedala pre portál WEBNOVINY.sk Meniarová. Treba brať do úvahy rozdielny jazyk, zvyky, rôzne úrovne a metódy komunikácie.
Ďalším problémom, prečo je v európskej spoločnosti problematické realizovať odporúčania prijaté na európskej úrovni, je malý záujme národných médií. Podľa slovenskej delegátky, prvým krokom by malo byť zapojenie médií do procesu oboznamovania spoločnosti s projektmi a spolupráca s nimi. Práve prostredníctvom hlavných komunikačných kanálov by sa spoločnosť , najmä mladí ľudia, mali dozvedieť základné informácie o aktuálnych projektoch a možnostiach, ktoré by boli „odrazovým mostíkom“ pre už konkrétne ponuky. „Napríklad médiá na Slovensku informujú predovšetkým o nehodách, katastrofách, ekonomickej kríze či okrajových veciach. Neinformuje sa takmer vôbec o tom, čo dobré sa spravilo, aké majú mladí možnosti, napríklad, že sa môžu stať dobrovoľníkmi v cudzej krajine alebo tam s finančnou podporou študovať,“ vysvetlila Meniarová.
Na otázku dostatočného „propagovania“ samotného štruktúrovaného dialógu a jeho viditeľnosti mala za úlohu diskutovať aj jedna zo skupín účastníkov, ktorej súčasťou bola aj zástupkyňa Slovenska. „Počas seminára sme vytvorili päť odporúčaní, ale žiadne konkrétnejšie kroky. Pre jednotlivé krajiny to však bude určite nápomocné,“ dodala.
Prvé odporúčanie sa týkalo zapojenia štruktúrovaného dialógu do sociálnych sietí, akými sú Facebook či MySpace. Druhým bolo vytvorenie jasného organizačného plánu každej národnej agentúry. Po tretie, Európsky riadiaci výbor pre mládež by mal v dotazníkoch pre potreby prieskumu používať jazyk blízky mládeži. Diskutujúci sa tiež zhodli na tom, že výbor by mal vytvárať viac videí a animácií na jednoduchšie vysvetlenie podstaty štruktúrovaného dialógu, hlavným cieľom je vysvetliť, čo to je, prečo sa koná, akými témami sa zaoberá a podobne. Posledným, piatym odporúčaním, bolo vytvorenie väčšieho množstva komunikačných kanálov špecializovaných podľa skupín recipientov na základe veku, záľub či vzdelania.
Podľa študentky, ktorá sa na znení odporúčaní adresovaných Európskej komisii podieľala, považuje za najdôležitejšie definovať komunikačnú stratégiu na internej aj externej úrovni, čo znamená komunikáciu medzi účastníkmi navzájom a komunikáciu účastníkov s okolím. Napriek tomu, že sociálne siete patria v súčasnosti medzi najpopulárnejšie mediálne kanáli, Meniarová ich nepovažuje za najdôležitejšie. „Ja sama mám Facebook a som tam tiež členkou rôznych fanklubov, ale nemyslím si, že by to mohlo mať veľký vplyv na ľudí. Ľudia sú už presýtený podobnými stránkami, nevenujú im takú veľkú pozornosť ako predtým, selektujú,“ vysvetlila.
Štruktúrovaný dialóg, v rámci ktorého sa počas 18 mesiacov uskutočnili diskusie v Španielsku, Holandsku a Maďarsku, splnil svoje poslanie. Napriek tomu stále ostáva priestor pre zlepšovanie na oboch úrovniach, európskej aj národnej.