BRATISLAVA 27. septembra (WebNoviny.sk) – Mladí ľudia na Slovensku nedôverujú vláde, parlamentu ani politikom, svoj vplyv na politické dianie považujú za minimálny a až tretina z nich sa plánuje usadiť v zahraničí. Vyplýva to z prieskumu Rady mládeže Slovenska (RmS) v krajinách Visegrádskej štvorky.
Najväčšiu dôveru má prezident
Na Slovensku sa na ňom zúčastnilo 700 mladých vo veku od 15 do 24 rokov. „Mladých sme sa pýtali, ako sa cítia vo svojej krajine, aké majú predstavy o svojej budúcnosti, či majú vplyv na fungovanie spoločnosti a ako sa politicky angažujú,“ povedala v stredu novinárom Katarína Čavojská z RmS.
Aktualizované: Kaliňák odstúpiť, skutok sa deje aj Gašpar preč. Kričali tisíce ľudí na 3. protikorupčnom pochode
Prieskum zistil, že mladí Slováci najviac dôverujú prezidentovi (59 percent), asi polovica z nich dôveruje samosprávam a polícii. Súdom dôveruje 33 percent, parlamentu 21 percent a vláde 19 percent opýtaných.
Mládež vidí zmysel v iniciatívach mimo politického systému, 69 percent opýtaných dôveruje mládežníckym a študentským aktivitám. Až 43 percent je presvedčených, že nemajú vplyv na fungovanie štátu. „Je znepokojujúce, že mladí ľudia sa cítia vylúčení zo spoločnosti, necítia podporu ani záujem štátu,“ konštatovala Čavojská.
Mladí sa cítia frustrovaní, nevypočutí, vylúčení
Vyše 86 percent mladých podľa prieskumu o politike a verejnom dianí diskutuje, najmä s priateľmi a rodinou, ich aktívna účasť na verejnom živote je však nízka. Najviac mladých (24 percent) sa zúčastňuje na dobrovoľníckych aktivitách, len osem percent sa niekedy zúčastnilo na verejnom zhromaždení alebo demonštrácii.
Nízka je aj ich politická aktivita v online priestore. Asi štvrtina zdieľa články s politickým obsahom, web stránky politických strán však mladí Slováci navštevujú len minimálne.
„Mladí sa cítia frustrovaní, nevypočutí, vylúčení. Cítia, že politika ide mimo nich,“ zhrnula Čavojová. Dodala, že výsledkom týchto pocitov je pasivita, odchod z krajiny či v horšom prípade príklon k extrémizmu. Jedným z dôvodov je podľa nej rozpor medzi očakávaniami a tým, čo im tento štát ponúka. „Riešenie ich politickej frustrácie a alarmujúcej nedôvery vidíme jednoznačne v systematickom zapájaní mladých do politických rozhodnutí,“ uzavrela.
Prieskum uskutočnila RmS v spolupráci s Českou radou mládeže a maďarskou organizáciou Rubeus v dňoch 3. až 17. júla. Zúčastnilo sa na ňom asi 700 respondentov z každej krajiny V4. Prieskum koordinovala agentúra FOCUS a finančne ho podporil Visegrádsky fond.
