BRATISLAVA 23. apríla (WEBNOVINY) – Prezident Ivan Gašparovič by nemal pri vracaní zákonov suplovať druhú komoru parlamentu. Myslí si to poslanec za SDKÚ-DS Peter Miššík. Hlave štátu na rokovaní ústavnoprávneho výboru vyčítal, že novelu vysokoškolského zákona odmietol ako celok bez právneho zdôvodnenia a akýchkoľvek legislatívnych výhrad. Prezident podľa Miššíka zároveň zasahuje do zákonodarnej iniciatívy parlamentu, napríklad tým, že vlastenecký zákon vrátil s jedinou námietkou, aby sa posunula účinnosť zákona.
Poslanec za SDKÚ-DS zdôraznil, že ak bude v parlamente aj v ďalšom volebnom období, navrhne odobrať hlave štátu možnosť vrátiť zákon bez zdôvodnenia. Podľa slovenskej ústavy prezident môže vetovať zákon, len ak k nemu vznesie konkrétne pripomienky. Vrátiť právnu normu na opätovné prerokovanie národnej rade bez zdôvodnenia mu však umožňuje rokovací poriadok. A práve toto ustanovenie chce Miššík vypustiť. Rovnako žiadal, aby Gašparovič prišiel poslancom osobne vysvetliť dôvody veta, ak ich predtým legislatívne neobjasnil.
S Miššíkovým názorom súhlasili aj koaliční poslanci. Šéf ústavnoprávneho výboru, autor vysokoškolskej novely Mojmír Mamojka zo Smeru-SD konštatoval, že ak za právnu normu zahlasuje 112 poslancov naprieč celým politickým spektrom, prezident by si mal veľmi dobre rozmyslieť dôvody, prečo zákon vráti parlamentu. Nad tým, že Gašparovič vetoval novelu vysokoškolského zákona bez pripomienok sa počudovala aj podpredsedníčka výboru Katarína Tóthová z ĽS-HZDS. Prezidentovo vysvetlenie podľa nej síce bolo dlhšie ako samotný zákon, ale chýbali v ňom akékoľvek konkrétne výhrady a legislatívne odôvodnenia.
Riaditeľka odboru legislatívy prezidentskej kancelárie Mária Dreninová argumentovala, že zákon nehovorí o formalizácii pripomienok do konkrétneho legislatívneho znenia.
Ústavný právnik Radoslav Procházka sa domnieva, že spôsob, akým hlava štátu uplatňuje právo veta, je v súlade so zákonom a demokratickými princípmi a nezasahuje do zvrchovanosti Národnej rady SR. Procházka nevidí naliehavú potrebu právnej úpravy vo vzťahoch medzi parlamentom a prezidentom, ak vráti zákon bez zdôvodnenia, poslanci ho môžu opätovne schváliť. Podľa neho ide o tradíciu a vzťah, ktorý sa prirodzene postupne cizeluje. Prípadný vznik druhej komory parlamentu pripadá do úvahy spolu s komplexnou úpravou volebného systému, naznačil Procházka. Vzhľadom na vysokú mieru decentralizácie a najmä na to, ako je Slovensko malé, si ale myslí, že druhá komora by nesplnila svoj účel.
SITA