Prezraďte niečo o vašej rodine.
Pochádzam z veľmi zaujímavej rodiny, ktorá spôsobila, že som taký tolerantný. Môj dedo bol komunista, predseda Jednotného roľníckeho družstva, babka naopak bola pobožná katolíčka a dokázali existovať v akomsi harmonickom súznení napriek tomu, že obidvaja v podstate predstavovali absolútne rozdielne svety. Videl som, že aj takéto rozdielne svety dokážu existovať vedľa seba a dokážu sa ľúbiť, dokážu sa k sebe pekne správať a vtedy som si uvedomil, že je to celé len o vzťahoch medzi ľuďmi a pokiaľ dokážeme byť tolerantní jeden k druhému, pokiaľ dokážeme vypočuť jeden druhého, tak dokážeme existovať vedľa seba s rozdielnymi názormi na život, s rozdielnymi ideológiami a takto to môže fungovať.
Ako ste začínali s podnikaním?
Začiatky boli extrémne ťažké, pretože som začínal začiatkom 90. rokov, nemal som žiadne peniaze, kapitál na rozbeh firmy. Kúpili sme dva použité počítače z Viedne, aj tie sme kúpili tak, že som musel predať prvé auto, na ktoré som si zarobil brigádami a za prvými klientmi som potom chodil električkou. Trvalo to sedemnásť rokov, kým sa mi podarilo vybudovať z firmy, ktorá začínala na Zelenej Lúke v garáži, jednotku na trhu.
Tým, že sme začínali iba dvaja s kamarátom, tak sme si všetko robili sami. Bol som si zároveň šéfom, bol som si sekretárkou, bol som si účtovníčkou, bol som si asistentkou, v prípade, že bolo treba upratať, tak som si bol upratovačkou, to znamená, že som si naozaj prešiel tým vývojom od úplného začiatku, ako sa hovorí od piky a nie je mi cudzia žiadna manuálna práca, pretože som v podstate z tej manuálnej práce vzišiel. Dnes, keď niekto príde za mnou a povie mi, že to, čo po ňom chcem, sa nedá, tak ja mu ukážem, že sa to dá.
Prečo ste sa rozhodli vymeniť úspešnú firmu za život politika?
Podarilo sa nám vybudovať najväčšiu reklamnú a mediálnu spoločnosť, trvalo nám to celých sedemnásť rokov, ale som mimoriadne hrdý na to, že sa nám to podarilo bez akýchkoľvek úverov, bez pomoci zo strany štátu, bez nejakých subvencií, bez štátnych zákaziek. Jediný krát sme sa pokúsili zúčastniť sa takejto štátnej zákazky a boli sme konfrontovaní s korupciou, kedy po nás sprostredkovane požadovali úplatok.
My sme sa rozhodli, že sa jednoducho na tom nebudeme zúčastňovať, žiadny úplatok sme nedali, samozrejme tender sme prehrali a to ma priviedlo k presvedčeniu, že to tak jednoducho nesmie fungovať. Neexistuje, aby ľudia, ktorí sú šikovní, ktorí sú schopní, ktorí sa dokážu presadiť svojou vlastnou prácou, aby títo ľudia boli v spoločnosti odstrkovaní nabok, aby vyhrávali tí, ktorí majú konexie, tí, ktorí majú známosti a tí, ktorí sa poznajú s politikmi alebo tí, ktorí dajú úplatok. Takto to jednoducho nemôže v tejto spoločnosti fungovať.
Čo bolo vašou najväčšou motiváciou pre vstup do politiky?
Ja to robím aj kvôli svojim deťom, robím to kvôli tomu, aby moje deti a deti mojich detí chceli zostať žiť v tejto krajine, v ktorej som sa narodil, v ktorej som žil a nechcem, aby odtiaľto odchádzali nielen moje deti, ale aby odtiaľto odchádzali ani iné deti. Bol som týždeň dozadu na strednej škole vo Zvolene a položil som deckám otázku, koľko z nich chce po škole odísť do zahraničia.
Zdvihla sa polovica rúk. Podľa mňa to je veľmi smutné. Veľmi smutné, pokiaľ budú zo Slovenska odchádzať mladí ľudia, pretože tu získali vzdelanie, tu získali skúsenosti, my sme do nich investovali ako krajina a títo ľudia nám jednoducho odídu… Kiežby sa vrátili naspäť, získali by nejaké skúsenosti… Ale mám obavu, že mnoho z nich sa ani naspäť nechce vrátiť. A keď som sa pýtal na dôvody, prečo vlastne nechcú ísť naspäť, tak povedali, že sú to chýbajúce pracovné príležitosti a zlá atmosféra v spoločnosti.
Jeden z dôvodov, prečo som chcel ísť do politiky – aby som ľuďom pomohol pri napĺňaní ich vlastných snov. Kiež by každý človek mohol prežiť taký úspešný a šťastný život, aký som prežil ja.
Naučil vás biznis niečo, čo ste neskôr využili alebo využívate aj v politike?
Biznis ma veľa vecí naučil. Na veľa vecí sa nedá v politike pripraviť, politika je iná ako biznis, tak isto politická strana je združenie ľudí, ktorí zdieľajú rovnaké hodnoty, je to na dobrovoľnom princípe. Politickú stranu jednoducho neviete riadiť ako firmu, jednoducho to tak nefunguje.
V čom je podľa vás najväčší rozdiel medzi podnikaním a politikou?
Asi vo fair play. Podnikanie je férová vec, fair play je základná hodnota v podnikaní. Keby ste nepodnikali poctivo, tak veľmi rýchlo skončíte, pretože informácia o tom, že ste nepoctivý podnikateľ sa veľmi rýchlo rozšíri. V politike to tak nie je a mám pocit, že tu sa dokonca fair play nenosí a nepoctivosť je považovaná v politike za výhodu a to považujem za choré.
V čom sa podľa vás líšite od iných politikov?
Ten rozdiel medzi mnou a inými politikmi spočíva v tom, že ja politiku nepotrebujem. Ja sa nepotrebujem živiť politikou, ja sa uživím aj v biznise a živil som sa naozaj veľmi úspešne v biznise. A problém je, že tí politici, ktorí tam sú, nevedia robiť nič iné, vedia robiť len politiku a ich jediným cieľom je, aby sa v tej politike udržali.
Druhá vec je, že na rozdiel od nich ja som finančne nezávislý, ja jednoducho nevisím nikomu na šnúrke z nohavíc, ja nepotrebujem byť nikomu zaviazaný, pretože ja som sám sebe pánom a toto je naozaj veľmi elegantná pozícia, pretože mi to umožňuje obrovskú slobodu v rozhodovaní. Ja sa môžem naozaj v politike rozhodovať podľa toho, čo cítim, podľa toho, čo si myslím, že je najlepšie a takýmto spôsobom sa v politike môžem správať.
Myslíte si, že je v politike a spoločnosti vôbec možný návrat k slušnosti a morálnym hodnotám?
Stále verím, že spoločnosť môže byť demokratickejšia, humánnejšia, že spoločnosť môže byť ľudskejšia, záleží len od nás, od každého jednotlivca, akým spôsobom sa rozhodne prispieť k tej zmene v spoločnosti. Ja som za seba urobil ten krok, rozhodol som sa ísť do politiky a rozhodol som sa meniť pomery na Slovensku cez politiku.
