Ministerstvá neplnia uznesenia a mimovládky sú v právnej neistote, komora vystríha pred problémami

Komora mimovládnych neziskových organizácií (MNO) vystríha pred právnou neistotou mimovládok i pred tým, že budú musieť vracať dary. Upozornila na to Komora po zasadnutí Rady vlády SR pre mimovládne neziskové organizácie. Dôvodom je neplnenie uznesení ministerstvami, ktoré nepripravili potrebné zmeny.

Na 41. zasadnutí Rady vlády SR pre mimovládne neziskové organizácie sa rokovalo aj o zákone o lobingu, odstraňovaní dopadov a nejasností novely zákona o neziskových organizáciách či podnetoch zástupcov občianskej spoločnosti v orgánoch monitorujúcich čerpanie eurofondov.

Spolupráca so štátom

„Rada vlády SR pre mimovládne neziskové organizácie je od roku 1999 pôdou, na ktorej sa stretáva občiansky sektor a štát. Spolupráca so štátom nie je vždy ideálna, ale rokovania Rady vlády sú z našej skúsenosti dôležité, pretože veci, ktoré sa na nej dohodnú, sa snažia zástupcovia verejnej správy dodržať,“ skonštatoval predseda Komory MNO a podpredseda Rady vlády pre MNO Marcel Zajac.

Výnimkou sú ale dve uznesenia Rady vlády SR pre MNO z tohtoročného septembra, ktoré dosiaľ neboli zrealizované. Ministerstvo spravodlivosti totiž podľa Komory MNO ešte nezvolalo zasadnutie pracovnej skupiny k novelizácii infozákona. Komora pritom začiatkom októbra nominovala do predmetnej skupiny zástupcov MNO.

„Očakávame preto ďalšie kroky na strane MS SR, aby v koordinácii s MNO pripravilo návrh legislatívnej úpravy tak, aby sa odstránili nedostatky a byrokratická nálož, ktorá je na ramenách MNO,” apeloval člen Výkonného výboru Komory MNO Juraj Lizák.

Mnoho otázok

Komora tiež uviedla, že rezort vnútra mal v spolupráci s ministerstvom financií pripraviť metodické usmernenie k výkazu o transparentnosti, ktoré by mimovládky usmernilo, ako pri vykazovaní a zbieraní niektorých informácií vo výkaze postupovať. To sa ale dosiaľ nestalo.

„Priamy dopad tohto právneho stavu bez konkrétneho usmernenia je, že organizácie môžu mať finančné postihy, zároveň musia vracať financie, ktoré aktuálne prijímajú od darcov a nevedia ich identifikovať. Zákon platí od 1. júna 2025 a MNO stále nemajú usmernenie, ako si zákonné povinnosti splniť,” upozornil Lizák. Platforma pre demokraciu poukázala na svoju skúsenosťou z 350 konzultácií pre MNO o plnení nových zákonných povinností, mimovládky mali k výkazu mnoho otázok, na ktoré ale doteraz nemajú odpoveď.

„Mimovládky si musia do konca roka zhodnotiť, či budú peniaze od darcov vracať, čo má obrovský dopad na ich činnosť. Nie je to preto, že by chceli niečo zamlčať, ale preto, že nevedia, ako dary vykázať podľa zákona. Metodické usmernenie potrebujeme čím skôr, aby sa mimovládky vedeli pripraviť, pretože zámerom nie je porušovať zákon,” vraví Katarína Batková z Platformy pre demokraciu.

Hlas zdola

Vníma to ako dôsledok toho, že novela bola pripravovaná bez participácie samotného mimovládneho sektora. O potrebe participácie občianskej spoločnosti hovorila i Martina Paulíková, členka Komisie pre cieľ 2 Programu Slovensko 2021 – 2027, jedna z vyše 20 zástupcov občianskej spoločnosti v orgánoch monitorujúcich čerpanie eurofondov.

„Jedným zo základných princípov čerpania eurofondov, ktoré nám ukladá Európska komisia, je princíp Partnerstva s občianskou spoločnosťou. Zástupcovia MNO v monitorovaní EŠIF prinášajú svoje skúsenosti, skvalitňujú dokumenty aj implementáciu projektov. Reprezentujeme hlas zdola a komunikujeme potreby ľudí v regiónoch. Okrem tohto princípu sa nám veľmi pozdáva napojenie nových EŠIF na výsledky, na reformy a oceňujeme nové horizontálne princípy, ako napr. dodržiavanie zásad právneho štátu v nových eurofondoch, čo by malo byť premietnuté do čerpania všetkých eurofondov,” vraví.

Zákon o lobingu

Rada vlády na rokovaní taktiež vzala na vedomie, že Komora MNO sa pripojila k výzve VIA IURIS, Nadácie Zastavme korupciu a Transparency International Slovensko, ktoré apelujú na participatívny a transparentný proces kreovania zákona o lobingu. Prijala aj informáciu o tom, že Komora MNO podporila návrh verejných politík od spomínaných organizácií, ktoré navrhli odborný rámec pre reguláciu lobingu.

„Komora MNO podporou návrhu deklarovala jasnú jednotnú podporu mimovládneho neziskového sektora. Nebránime sa transparentnosti, chceme ju, naopak, podporiť. Príkladom môže byť transparentnosť, ktorá už dnes funguje v rámci medzirezortného pripomienkového konania. Radi by sme tento prístup k tvorbe právnych predpisov videli aj v zákone o lobingu a v prístupe verejnosti k informáciám – kto, za akým účelom, a cez koho sa snažil pretlačiť verejnú politiku. Týkalo by sa to všetkých subjektov, vrátane odborov, podnikateľských zväzov, súkromných či nadnárodných spoločností. Existovala by nezávislá inštitúcia, ktorá by mala na starosti monitoring a vyvodzovanie zodpovednosti voči verejným funkcionárom alebo lobistom. Toto je najviac fér prístup. Ak budú tieto atribúty zachované, budeme radi pokračovať v konverzácii,” uviedla Batková.

Budúcnosť vidieka

Komora informovala, že Rada vlády SR pre MNO sa na jej podnet venovala aj budúcnosti slovenského vidieka a vzala na vedomie Víziu pre atraktívnejší vidiek do roku 2040. Odporučila tiež ďalšie kroky.

„Rada vlády odporučila, aby sme spolu s Ministerstvom pôdohospodárstva zvolali okrúhly stôl. Vidiek totiž nie je témou len jedného ministerstva. Na ďalšom zasadnutí Rady vlády informujeme, ako si tému osvojili rôzne ministerstvá. Ľudia na vidieku očakávajú pomoc, treba im ukázať víziu lepšieho života a umožniť im dôstojný život. Nech je vízia Slovenska aj pre slovenský vidiek,” priblížila členka Výkonného výboru Komory MNO a zástupkyňa Vidieckeho parlamentu v Rade vlády SR pre MNO Mária Behanovská.

Uznesenie k vízii podľa Komory uvítal aj štátny tajomník MV SR a podpredseda Rady vlády SR pre MNO Michal Kaliňák (Hlas-SD), ktorý tému rozvoja vidieka tiež v vníma ako prierezovú, ktorej by sa mali venovať všetky ministerstvá. Je toho názoru, že do ďalších rokovaní je potrebné zapojiť všetky rezorty.