BRATISLAVA 30. novembra (WebNoviny.sk) – Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák bude od septembra 2017 do septembra 2018 šéfom 72. Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov (VZ OSN). Túto funkciu bude vykonávať zároveň popri funkcii ministra zahraničných vecí.
Lajčák to uviedol pre médiá v stredu po rokovaní vlády. Táto funkcia je procedurálna a funguje na princípe rotácie. Slovensko o túto funkciu prejavilo záujem už v roku 2003, dnes v noci sa ukončila schvaľovacia procedúra v rámci našej východoeurópskej skupiny. V júni by mala byť potvrdená hlasovaním vo Valnom zhromaždení.
„Šéf VZ OSN je človek, ktorý vedie zasadnutia Valného zhromaždenia, dáva slovo hlavám štátov a zastupuje členské krajiny. Táto funkcia sa vykonáva po dobu jedného roka a je to funkcia, kde sa prísne rešpektuje rotačný princíp. Je päť regionálnych skupín, každý rok sa striedajú a ako pravidlo skupiny nominujú jedného kandidáta,“ vysvetlil Lajčák s tým, že zatiaľ sa iba dvakrát v dejinách VZ OSN hlasovalo.
O funkciu sa nesúťaží
Slovensko prejavilo záujem o túto funkciu v roku 2003 a do stredy sme ostali jedinou krajinou, ktorá má záujem o tento post.
Ako ďalej informoval šéf slovenskej diplomacie, je to funkcia, o ktorú sa nesúťaží, bola iba otázka nominácie mena. „Je to vec, ktorá je v kompetencii ministra zahraničných vecí, ale konzultoval som to s prezidentom Andrejom Kiskom aj premiérom Robertom Ficom. Obaja ma požiadali, aby som túto funkciu vykonával,“ dodal Lajčák. Priznal, že ho čaká veľa práce, keďže bude šéfom VZ OSN a zároveň ministrom zahraničných vecí.
Táto kandidatúra je iný typ kandidatúry ako bola kandidatúra na post generálneho tajomníka OSN, o ktorý mal Lajčák takisto záujem, ale vo voľbe skončil druhý za Portugalčanom Antóniom Guterresom.
Valné zhromaždenie OSN je jediný hlavný orgán OSN, ktorý pozostáva zo všetkých 193 členských štátov a tie sa striedajú na poste predsedu každý rok. V rámci OSN ide o protokolárne najvyššiu funkciu, ktorú tradične zastáva minister zahraničných vecí alebo iná medzinárodne uznávaná osobnosť z krajiny, ktorá je na rade prevziať predsedníctvo VZ OSN.
O podpore tejto kandidatúry hovorí aj Programové vyhlásenie vlády. Predseda VZ OSN organizuje podujatia na najvyššej úrovni k aktuálnym témam, často tiež k otázkam, na ktorých sa Bezpečnostná rada OSN nie je schopná dohodnúť. Aktívne spolupracuje s ďalšími medzinárodnými organizáciami, regionálnymi a záujmovými zoskupeniami, reprezentuje OSN navonok, komunikuje s médiami, občianskou spoločnosťou, súkromným sektorom a širokou verejnosťou.
Slovensko čakalo na túto pozíciu od roku 2003
Samostatná Slovenská republika a predtým ani Československo tento post ešte nezastávali. Niektoré krajiny sa hlásia na túto pozíciu aj viac ako 50 rokov vopred. Slovensko čakalo na túto pozíciu od roku 2003, keď predložilo túto kandidatúru.
Slovensko sa taktiež zaujíma aj o miesto v Rade OSN pre ľudské práva, a to na funkčné obdobie 2018 – 2020, voľby sa budú konať budúci rok, pričom sú dvaja kandidáti na dve uvoľnené miesta. Pokiaľ ide o miesto medzi nestálymi členmi Bezpečnostnej rady OSN, tam máme záujem byť jej členmi v rokoch 2028 – 2029. Tieto kandidatúry sa rozbiehajú s veľkým predstihom.
Slovensko už v Bezpečnostnej rade OSN pôsobilo, a to v rokoch 2006 až 2007. Pôsobili sme aj v Rade OSN pre ľudské práva (2008 – 2011) a v Hospodárskej a sociálnej rade (ECOSOC) v rokoch 2010 – 2012, pričom v poslednom roku sme jej aj predsedali.
