Od 8. júla budú môcť slovenskí diváci vidieť vo svojich kinách nový dokumentárny film režisérskej dvojice Vít Klusák a Filip Remunda, Jak Bůh hledal Karla. Film odkrýva temný vplyv katolíckej cirkvi na spoločnosť, politiku a myslenie ľudí v súčasnom Poľsku. Prostredníctvom hlavného hrdinu upozorňuje na témy tolerované a obchádzané. Na pedofíliu kňazov, ich beztrestnosť a krytie, pokrytectvo, na antisemitizmus, jeho podporu, schvaľovanie a spájanie s vlastenectvom, na exorcizmus, či fanatickú výchovu detí militantnými katolíkmi.
Celovečerný dokument prináša do kín filmová distribučná spoločnosť Filmtopia. Jeho premiéra sa uskutoční 8. júla o 21.00, v Parku pod Palmou v Novej Cvernovke za účasti tvorcov. Pred projekciou budú môcť diváci od 20.00 o filme diskutovať s režisérom Filipom Remundom a slovenským koproducentom Petrom Kerekesom. Diskusiu bude moderovať diplomat a prekladateľ zo slovenského a českého jazyka Andrzej Jagodziński. Podujatie je určené aj pre verejnosť.
Jak Bůh hledal Karla je provokatívna, tragikomická, dokumentárna road movie o pátraní po prítomnosti Boha v súčasnom svete a v Poľsku. Sprievodcom tejto tragikomédie je český dokumentarista Karel Žalud, tápajúci hrdina, ktorý si počas nakrúcania prechádzal po rozpade manželstva vlastnou osobnou krízou. Karel sa zároveň nápadne podobá stereotypnej predstave Poliakov o tom, ako vyzerá typický Čech, a z toho prirodzene vyplýva niekoľko mrazivo komických situácií. Karlov prevažne ateistický štáb navštívil masové stretnutia poľských veriacich, prenikol do antisemitského Rádia Maryja. Konfrontoval poľských kňazov s vymetaním diabla alebo so sexuálnym zneužívaním v rámci cirkvi. Spovedi neunikol ani sám hrdina a sprievodca filmu, ktorého hľadanie Boha vo filme vyústilo skôr do hľadania samého seba.
Na začiatku bola fascinácia poľským záujmom o Čechy a českú kultúru. V Čechách sú známe knihy Mariusza Szczygiela Gottland a Udělej si ráj. Ako by ale vyzeral český pohľad na Poľsko? Producent Zdeněk Holý prišiel s nápadom osloviť Víta Klusáka a Filipa Remundu a spoločne vytvoriť film založený na kombinácii dokumentárneho pátrania a situačného humoru, ktoré sú im vlastné. Filip a Vít s námetom súhlasili a začala sa niekoľkoročná strastiplná cesta za dokumentárnym filmom o zásadnom rozdiele medzi Čechmi a Poliakmi: totiž o náboženstve. Film mal pôvodne vznikať dva roky, ale situácia v Poľsku, predovšetkým ta politická, sa neustále menila, a preto bolo nutné nakrúcanie predĺžiť. V jeho priebehu začali tvorcom dochádzať financie a situácia pre producentov a členov štábu sa stávala zložitejšou a zložitejšou. A to popri utopenej kamere, jednej autonehode a zranenej prekladateľke.
Dokumentárny film Jak Bůh hledal Karla sa nakoniec nakrúcal 6 rokov a to v 10 poľských vojvodstvách. V čase, keď mal ísť film do kín, prišla do Európy pandémia Covid-19. Mohlo by sa zdať, že film je prekliaty, ale nie je. Pri stretnutí s poľský kňazom bol film požehnaný. Film je teda na správnej ceste a prichádza do kín.
„Šokovala ma samozrejmá previazanosť poľskej cirkvi s politikou. A to, že sa ľudia v Poľsku príliš nečudujú Rádiu Maryja, ktoré je totálne antisemitské a nenávistne homofóbne. Nikdy som o ňom nepočul, dozvedel som sa o ňom až od našich rešeršérov. Ale myslel som si, že je to iba dáke okrajové médium, a že má oveľa menší vplyv, než ako sa ukázalo počas nakrúcania. A v živote by som si nedokázal predstaviť, že na stretnutí poslucháčov Rádia Maryja bude prítomný premiér a polovica poľskej vlády – to bol šok. Ukázalo sa, že antisemitské a xenofóbne je nie len Rádio Maryja, ale že sú takí aj jeho poslucháči, ktorým to moderátori ponúkajú. Tá stanice totiž funguje ako istý spúšťač, katalyzátor, ktorý ľudí k takému správaniu provokuje. Neexistuje totiž lepší spôsob, ako ovládať ľudí, než pomocou strachu a nenávisti.“ Vít Klusák, režisér
„Prišli sme do Poľska nakrútiť film a spočiatku sme vôbec nevedeli, čo z toho vznikne. Mal to byť dokument o súčasnej situácii v Poľsku, ale zároveň o stretnutí Čechov s Poliakmi. A ak z toho vzniklo aj niečo vtipné, je to len dobre, nech sa tomu ľudia pokojne zasmejú. Pre mňa a Víta smiech znamená, že diváci začínajú premýšľať nad tým, čomu sa vlastne smejú.“ Filip Remunda, režisér
„S Filipom a s Vítom sa poznáme už dvadsať rokov, urobili sme spolu niekoľko filmov. Keď mi ponúkli spoluprácu na filme „Jak Bůh hledal Karla“, chcel som sa vyhovoriť na výhradu svedomia, ale priateľstvo je viac ako náboženské a národnostné postoje. A tak, ako maďarský katolík som robil film s českými ateistami. A mám z toho radosť.“ Peter Kerekes, slovenský koproducent filmu.
Informačný servis