Pre súťaž Brillance Fashion Talent 2010 si vytvorila kolekciu „Bee’s Knees” inšpirovanú 20-tymi rokmi 20. storočia a tvorbou fenomenálnej dizajnérky Madelaine Vionnet. Názov kolekcie v slangu tohto obdobia označoval neobyčajného človeka, vec či myšlienku. Aká bola tvoja reakcia, keď si sa dozvedela, že si sa s „neobyčajnou kolekciou“ prebojovala do finále?
Samozrejme ma to potešilo. Vždy, keď moje veci zaujmú a páčia sa druhým, mám z toho radosť.
Víťaz súťaže BFT 2010 získa možnosť vytvoriť svoju vlastnú kolekciu – máš už nejakú predstavu, ako by vyzerala tá tvoja?
V podstate áno. Rada by som vyprodukovala ležérnejšiu kolekciu, než je tá, s ktorou sa zúčastňujem súťaže Brillance. Láka ma kombinácia úpletu s ušľachtilou bavlnkou, či vlnou a k tomu autorská farebná potlač – pravdepodobne mojich kresbičiek.
Aké boli tvoje prvé kontakty s módnym návrhárstvom?
S odevným dizajnom ako takým som sa prvýkrát stretla na strednej škole v Trenčíne, kde som absolvovala odbor Navrhovanie a modelovanie odevov. Od malička som však inklinovala k akejkoľvek kreatívnej činnosti. Či už to bola kresba, modelovanie alebo recitácia. Odev mi učaroval tým, že spája tvar, farbu, dezén a častokrát i názor do celku s telom. Je nám naozaj blízky.
Počas štúdia na VŠVU si mala šancu „odskočiť si“ na výmenný semestrálny pobyt do Ľubľany i Helsiniek – aké skúsenosti a zážitky si si odtiaľ priniesla?
Na Ľubľanu si spomínam ako na mesto s nezabudnuteľne príjemnou, uvoľnenou atmosférou, ktoré som si v momente obľúbila. Je to vynikajúce miesto pre mladých ľudí, najmä čo sa týka spoločenského života a študentských výhod. Helsinki boli výbornou a úplne inou skúsenosťou, ktorú je ťažké opísať dvomi-tromi vetami. Vyššia životná úroveň, skutočná organizovanosť, láska k dizajnu a inklinovanie k jednoduchosti a šetreniu prírodných zdrojov, málo slnka, veľa snehu a veľké biele zajace, ktoré mi behali pod oknom. Okrem funkcionalistickej architektúry, ktorá mi pripomínala Bratislavu, bolo všetko značne rozdielne. Ako cudzincovi mi chvíľu trvalo, kým som si zvykla na ich odmeranejšiu povahu a jazyk, ktorý melódiou klesá depresívne nadol. Na škole som sa však stretla s maximálnou profesionalitou. University of Art and Design v Helsinkách sa radí medzi tie najlepšie, čo sa dizajnu týka.
Ako v Slovinsku, tak i vo Fínsku som mala šťastie na skvelých ľudí a s mnohými som v kontakte doteraz. Veľmi rada spomínam na charizmatickú profesorku Marjattu z Helsínk, ktorá sa venuje tvorbe filmových kostýmov. Na Veľkú noc nás dokonca pozvala k sebe na večeru, porozprávala svoj životný príbeh a ukázala dielňu. V nej mala okrem iného svoje čestné miesto i jedna z originálnych hláv mimozemšťana E.T., použitá pri natáčaní v Holywoode :)
Ani jedno z týchto miest nie je typickou „mekkou módy“- ako hodnotíš štúdium a úroveň módnej tvorby v porovnaní so Slovenskom?
Fínsko má svoju tradíciu v textilnom dizajne a značka Marimekko so svojou typickou potlačou v živých farbách významne prispela k móde najmä v 60-tych a 70-tych rokoch. S módou na každodenné nosenie do sveta prerazila i Ivana Helsinki, ktorá sa so svojou tvorbou v roku 2007 ako prvá fínska značka zúčastnila Paris Fashion Week.
Osobne si myslím, že sú Fíni v tomto odbore o nejaký ten krôčik, či pár pred nami. Na University of Art and Design som sa zapojila do projektu v spolupráci s firmou Phillips. V rámci neho som sa oboznámila s novou technológiou, tzv. Lumalive LED textíliou. Ide o mäkký ohybný materiál so zabudovanými miniatúrnymi ploskými obrazovkami, cez ktoré sa dá premietať graficky jednoduchšie video. Firma Phillips ho ešte len zamýšľala uviesť na trh, no a my sme mali za úlohu hľadať nové koncepcie jeho využitia v každodennom živote. V rámci tohto projektu som so svojou tímovou partnerkou získala druhé miesto. Tiež bolo milé o nejaký ten mesiac neskôr vidieť kolekciu Hussein Chalayana (Jeseň/Zima 2007-2008), v ktorej použil práve túto technológiu.
Na Univerzite v Ľubľane si v rámci výučby prešli naozaj rôznymi druhmi tlače na textil a vyskúšali i pletenie. Výučbu viedli ľudia, ktorí pracovali v odevnom priemysle, alebo sa venovali tvorbe odevu pod vlastnou značkou. Takže i samotná výučba bola koncipovaná tak, aby sa nárokmi na študentov, čo najviac priblížila reálnym požiadavkám fungujúceho odevného priemyslu. Toto mne osobne na Slovensku chýbalo. V centre Ľubľany bol tiež menší butik v ktorom mohli mladí dizajnéri predávať svoju tvorbu.
Pred dvoma rokmi si sa zúčastnila 4-mesačnej stáže v Sophia Kokosalaki Studio v Londýne, kde si asistovala s produkciou dámskej kolekcie jar/leto 2009 a zároveň si sa zúčastnila zákulisných príprav Paris Fashion Week – prezraď nám niečo zo zákulisia prehliadky…
Bol to príjemný a zároveň zvláštny pocit vstúpiť do stanu postavenom na jednom z parížskych námestí, ako súčasť kreatívneho tímu ateliéru Sophie Kokosalaki. Všetko prebiehalo veľmi rýchlo a s maximálnou profesionalitou. Okrem iných som mala možnosť stretnúť pána Renza Rossa, zakladateľa kultovej značky DIESEL, tiež vychytané modelky ako je Lily Donaldson, Natasha Poly, či Vlaďa Roslyakova.
Módny priemysel je rýchly, biznis nečaká a kreatívnu tvorbu je častokrát náročné ustriehnuť po časovej stránke. Tak vznikajú i situácie, keď sa šaty stále dokončujú na figuríne a pritom pred showroomom už stojí taxi pripravený odviesť kolekciu odevov na miesto. Nehovoriac o tom, že už o necelú pol hodinu majú byť šaty na móle. Niektoré veci sa fixujú ešte v zákulisí prehliadky. Napríklad sama Sophia ma poprosila ešte ručným šitím pre istotu lepšie poprichytávať kovové segmenty, ktorými boli pošité celé šaty.
Aká je tvoja najlepšia a najhoršia skúsenosť v oblasti módneho biznisu?
Každá skúsenosť je v istom zmysle dobrá. Z oboch sa dá poučiť a ťažiť do budúcna.
V módnom priemysle je snáď oveľa viac pretvárky ako v iných odvetviach s tým mám niekedy problém.
Má osobný život vplyv na tvoju tvorbu?
Bez pochýb. Čokoľvek robím, riešim, tvorím, vychádza to zvnútra. Myslím, že tak ako u každého iného. Nie sme predsa stroje.
Nosíš vlastné modely?
Málokedy. Nosím len tie, ktoré je možné neskôr prispôsobiť na moju postavu. Obvody síce mám na konfekčnú veľkosť 36, no čo sa týka výšky, je tam rozdiel približne 10-15cm a tak mi jednoducho nesedia. Taktiež mnohé odevy, ktoré som vytvorila počas štúdia sú príliš experimentálne na každodenné nosenie.
Keď niečo navrhuješ, máš pred očami víziu človeka, ktorý by mal tvoj model nosiť?
Áno, mám pri navrhovaní predstavu o osobe, ku ktorej by daný model pasoval. Je to však rôzne a nejdem zovšeobecňovať. Najideálnejšie je navrhovať na konkrétneho zákazníka.
Termín na odovzdanie hotovej kolekcie, ktorú predvedieš na BFT 2010 sa už blíži. Ako to vyzerá „v dielni“ Miloty Krajinčákovej?
Pestro.
Čo ťa najviac inšpiruje, kde hľadáš nové nápady?
Inšpirácia je úplne všade. Dôležité je však veci prepájať s tým, čo sa v súčasnosti deje a nosí navôkol, ako aj s víziou budúcnosti.
Kto je tvojím módnym guru?
Žiadneho guru nemám. Čo sa týka súčasnej návrhárskej scény medzi mojich obľúbených patrí napríklad Hussein Chalayan, dvojica Marithe+Francois Girbaud, Marc Jacobs, či Rick Owens.
Máš nejaký ideál krásy? Niekoho, koho štýl, charizmu a krásu obdivuješ?
Nemám ideál. Mám rada ľudí s charizmou, čo je vlastne krása vyžarujúca z vnútra. Čo sa týka vonkajšieho zovňajšku, páči sa mi nezvyčajnosť, osobitosť, zvláštnosť.
Čo robíš, keď ti veci nevychádzajú podľa tvojich predstáv?
Skúšam veci odznova, snažím sa na ne pozrieť s odstupom ak sa dá a prehodnocujem.
V mnohých prípadoch to nechám na improvizáciu.
Aký je tvoj doterajší najväčší úspech?
Najviac si cením spomínanú pracovnú stáž u módnej návrhárky Sophie Kokosalaki v Londýne. Bol to menší ateliér a ja som tam bola jedinou stážistkou takmer počas celých 4 mesiacov. Umožnilo mi to nazrieť do celkového fungovania ateliéru.
Ako vyzerá tvoj bežný deň?
Na túto otázku neviem odpovedať. Posledné dva roky som mala naozaj pestré. Momentálne je to hlavne práca na kolekcii Bee’s Knees s ktorou sa zúčastňujem súťaže Brillance Fashion Talent‘10.
Ak by si nenavrhovala módu, tak by si bola … ?
Určite by to bolo kreatívne povolanie, alebo povolanie v ktorom by som využívala znalosť cudzích jazykov.
Aké sú tvoje plány do budúcnosti?
Nájsť si prácu, ktorá ma bude napĺňať. Napríklad miesto asistentky v menšom ateliéri. Viac však neprezradím.
Tvojich 5 vychytávok, ktoré by si nevymenila za nič na svete?
Napríklad mám rada svoje slnečné okuliare Jean Paul Gaultier, sviežo zelený rolák Kenzo, či milé bodkované úpletové šaty z Helsiniek. Taktiež čiernu hodvábnu búzku s veselou flitrovanou aplikáciou 3 ružových myší, ktorú som si doniesla z Portobello Road v Londýne. Ale sú to stále len veci, kľudne vymením:) Skutočné hodnoty vidím inde.
Tvorbu Miloty Krajinčákovej uvidíte aj na slávnostnom finále Brillance Fashion Talent 2010 21.októbra v Auparku. Za svoje favoritky môžete hlasovať tu.
Zhovárala sa Zuzana Zimmermannová