Slovenská vláda dlhodobo prezentuje politiku lákania zahraničných investorov ako kľúčový nástroj na podporu ekonomického rastu. Zahraničné firmy, najmä v automobilovom priemysle či technologickom sektore, dostávajú štedré stimuly – daňové úľavy, dotácie na vytváranie pracovných miest či dokonca infraštruktúrne výhody, ako sú prístupy k dopravným uzlom. Tieto opatrenia prinášajú pracovné miesta a zvyšujú export, no zároveň vyvolávajú otázku: prečo takáto podpora absentuje pre domácich živnostníkov, ktorí tvoria chrbtovú kosť slovenskej ekonomiky?
Zahraniční investori: Výhody a tienisté stránky
Zahraničné investície sú nepochybne dôležité. Firmy ako Volkswagen, Kia či Jaguar Land Rover zamestnávajú tisíce ľudí a prispievajú k HDP.
Vláda argumentuje, že veľké investície prinášajú multiplikačné efekty – podporujú subdodávateľov, zvyšujú dopyt po službách a zlepšujú technologickú úroveň krajiny. Napríklad v roku 2023 vláda schválila stimuly pre nové projekty v elektromobilite, čo malo posilniť konkurencieschopnosť Slovenska v regióne.
Zle už bolo, bude horšie! - KOMENTÁR
Avšak táto politika má svoje limity. Zahraničné firmy často profitujú z daňových prázdnin, no po ich vypršaní neraz presúvajú zisky do zahraničia, čím obchádzajú daňovú povinnosť voči Slovensku.
Okrem toho, ich prítomnosť môže deformovať trh práce – vysoké platy v nadnárodných korporáciách odčerpávajú kvalifikovanú pracovnú silu, čo sťažuje situáciu malým podnikateľom, ktorí nemôžu konkurovať mzdami. Navyše, zahraničné firmy sú menej flexibilné pri riešení lokálnych problémov a ich odchod (ako v prípade niektorých textilných fabrík v minulosti) môže zanechať regióny v ekonomickej kríze.
Živnostníci: Zanedbaný pilier ekonomiky
Na druhej strane, živnostníci a malí podnikatelia na Slovensku čelia mnohým prekážkam. Administratívna záťaž, vysoké odvody a neprehľadná legislatíva sú dlhodobými problémami.
Napriek tomu, že živnostníci tvoria významnú časť pracovnej sily (podľa Štatistického úradu SR bolo v roku 2024 na Slovensku vyše 400 000 živnostníkov), ich podpora zo strany vlády je minimálna. Opatrenia ako paušálne výdavky či zníženie odvodov pre nových podnikateľov sú skôr kozmetické a neriešia systémové problémy.
Počas pandémie COVID-19 sa ukázalo, ako málo vláda rozumie potrebám živnostníkov. Kým veľké firmy dostávali rýchlu pomoc vo forme úverov či dotácií, malí podnikatelia často čakali na kompenzácie mesiace, ak vôbec nejaké dostali. Navyše, živnostníci sú nútení platiť odvody aj v časoch, keď nemajú príjem, čo ich tlačí do šedej ekonomiky alebo k ukončeniu podnikania. V porovnaní s daňovými úľavami pre zahraničné korporácie pôsobia tieto podmienky ako diskriminácia.
Nerovnováha a jej dôsledky
Táto nerovnováha v podpore má hlboké socioekonomické dôsledky. Kým zahraničné firmy prinášajú rýchle výsledky v podobe štatistík zamestnanosti, živnostníci a malé podniky sú kľúčové pre dlhodobú stabilitu. Podporujú lokálnu ekonomiku, reinvestujú zisky na Slovensku a vytvárajú komunitné väzby. Ich oslabovanie vedie k odlivu talentov do zahraničia, znižovaniu podnikateľského ducha a zvyšovaniu závislosti od nadnárodných korporácií.
Vláda by mohla zmeniť prístup zavedením systémových opatrení: znížením odvodového zaťaženia pre živnostníkov, zjednodušením administratívy či poskytovaním grantov na inovácie a digitalizáciu malých podnikov. Rovnako by bolo potrebné prehodnotiť stimuly pre zahraničné firmy – namiesto automatických daňových úľav by mali byť podmienené dlhodobým prínosom pre región, ako je podpora lokálnych subdodávateľov alebo investície do vzdelávania.
Podpora zahraničných investorov nie je sama osebe zlá, no nemala by ísť na úkor domácich živnostníkov. Slovensko potrebuje vyváženú politiku, ktorá uzná hodnotu malých podnikateľov ako piliera ekonomiky. Bez ich podpory hrozí, že krajina sa stane iba montážnou dielňou pre zahraničné korporácie, zatiaľ čo domáci podnikateľský potenciál bude naďalej upadať. Vláda musí nájsť odvahu na reformy, ktoré posilnia živnostníkov a vytvoria spravodlivejšie podmienky pre všetkých podnikateľov na Slovensku.
