BRATISLAVA 9. mája (WEBNOVINY) – Viac ako nový ropovod, ktorý chcú firmy Transpetrol a OMV trasovať do Rakúska cez Žitný ostrov, ohrozuje túto zásobáreň pitnej vody už starý, existujúci ropovod Družba. Myslí si to poslanec Národnej rady SR za SMK László Miklós. „Keď kričíme, že môže nastať havária na tom novom, plánovanom úseku, tak s desaťkrát väčšou pravdepodobnosťou môže nastať havária na existujúcom,“ konštatuje Miklós, ktorý nesúhlasí ani s výstavbou nového prepojenia. Ropovod Družba je podľa neho síce dobre monitorovaný, je však budovaný podľa starých technológií.
Existujúci ropovod Družba, ktorý od 60-tych rokov vedie územím Slovenska, prechádza aj v blízkosti niekoľkých vodných zdrojov, cez niekoľko chránených území, území spadajúcich pod NATURU 2000 alebo v blízkosti tzv. ramsarských lokalít. „Ropovod Družba niekoľkokrát pretína takéto významné vodné zásoby. Na Žitnom ostrove je to 18 km, tri alebo štyri kilometre ide popri vodnom zdroji Jelka, čo je jeden z najvýznamnejších zdrojov Západoslovenskej vodárenskej spoločnosti,“ povedal Miklós. Dodal, že tento starý ropovod vedie aj ponad jaskynný systém v Slovenskom krase.
Podľa neho však v súčasnosti zákon neumožňuje stavať nový ropovod na území chránenej vodohospodárskej oblasti. Paradoxne však nemožno urobiť práve z legislatívnych dôvodov ani prekládku starého ropovodu. „Starý ropovod na Žitnom ostrove zostal. Zostal úplný zákaz (stavať nové ropovody – pozn.), ktorý môže spôsobiť problémy nielen na Žitnom ostrove, ale aj v Slovenskom krase, kde ropovod pretína Silickú planinu nad jaskynnými systémami a zákon by bránil napríklad aj prípadnému preloženiu ropovodu do plánovaného tunela pod Soroškou alebo kdekoľvek inde, kde by bol bezpečnejšie kontrolovateľný,“ tvrdí Miklós.
Návrhom ministerstva hospodárstva spojiť ropovodom Slovensko a Rakúsko, resp. prepojiť spoločnosti Transpetrol s OMV sa podľa Miklósa zaoberala vláda už v roku 2005. „Súčasní aktivisti boja proti ropovodu v rokoch 2004 – 2005 projekt ani neregistrovali, vrátane istého bývalého člena vlády vtedy ešte vo farbách SMK (Zsolt Simon zo strany Most-Híd – pozn. SITA), ktorý sa v súčasnosti tiež výrazne zapája do tejto kampane,“ povedal. Podľa Miklósa sa projekt stopol na ministerstve životného prostredia, ktorý vtedy viedol. „Prípad sme štandardne riešili podľa zákona o hodnotení vplyvov na životné prostredie, účastníci sa so záverečným negatívnym stanoviskom ministerstva životného prostredia vyrovnali a nebola z toho žiadna kauza, nebolo vlastne o čom hovoriť, ani písať,“ povedal a dodal, že si nepamätá, či sa prípad vôbec objavil v médiách. „Ja to samozrejme nikomu nezazlievam, bol som rád, že sa prípad doriešil v prospech životného prostredia,“ zhodnotil po rokoch. Ako uviedol, rezort životného prostredia vtedy neodporučil výstavbu ropovodu Bratislava – Schwechat, lebo neboli preukázané také technické opatrenia, ktoré by úplne vylúčili riziko úniku ropy do podzemných vôd v Chránenej vodohospodárskej oblasti Žitného ostrova a vôd Dunaja. „Pre mňa ako ministra životného prostredia rozhodujúcim momentom bolo stanovisko Ministerstva vnútra SR, ktoré znelo nerealizovať stavbu pre nereálnosť zabezpečenia účinnej ochrany vôd v prípade havárie,“ tvrdí poslanec. Hasičský a záchranný zbor SR, ktorý patrí pod rezort vnútra, totiž v čase prehodnocovania projektu nedisponoval technickými zariadeniami, aby mohol v prípade havárie adekvátne zasiahnuť a zachytiť a zlikvidovať ropu v toku rieky Dunaj. „V predloženom materiáli nie je preukázané, že navrhované technické opatrenia zabezpečia účinnú ochranu vôd a vodných pomerov podľa zákona o vodách,“ uviedol Miklós.
SITA