BRATISLAVA 4. februára (WEBNOVINY) – Cena bankových úverov a výška poplatkov bánk je na Slovensku podľa ministerstva financií neprimerane vysoká. Rezort financií chce preto túto oblasť podľa slov Ivana Mikloša systémovo riešiť. Minister financií na piatkovej tlačovej besede vyslovil v súvislosti so zvyšovaním bankových poplatkov aj podozrenie z možnej kartelovej dohody bánk. Túto oblasť chce preto preskúmať aj v spolupráci s Národnou bankou Slovenska (NBS) či Protimonopolným úradom SR. „Chceme sa tejto problematike venovať komplexnejšie a samozrejme aj v spolupráci s národnou bankou aj s protimonopolným úradom, pretože je treba naozaj preskúmať, či terajšie zvyšovanie poplatkov nie je aj možným kartelovým konaním alebo kartelovou dohodou,“ upozornil Mikloš.
Banky sa však voči vyjadreniam ministra financií ohradili a tvrdia, že žiadna dohoda na bankovom trhu neexistuje. „Dohoda o cenách ani sadzbách bankových produktov naprieč sektorom neexistuje, čo potvrdí aj prípadne šetrenie PMÚ, preto sa nebránime tejto aktivite,“ uviedol v stanovisku asociácie pre agentúru SITA analytik SBA Marcel Laznia.
V súčasnom nastavení trhu s hypotekárnymi úvermi vidí problém rezort financií predovšetkým v štátnej bonifikácii tzv. starých hypotekárnych úveroch, ktoré boli pridelené do 1. júla 2003. Ich zvýhodnenie je podľa ministerstva príliš vysoké. Rovnako rezort kritizuje cenu klasických hypotekárnych úverov na Slovensku, ktoré patria medzi najdrahšie v eurozóne. „Aj keď to očistíme o rizikovú prirážku voči niektorým iným krajinám, ktoré ju majú napríklad trošku nižšiu, aj o iné faktory, tak stále je cena hypotekárnych úverov na Slovensku podľa nášho názoru príliš vysoká,“ uviedol Mikloš.
Inštitút finančnej politiky (IFP) pri ministerstve financií upozorňuje, že existujú signály, že zle stanovené pravidlá štátnej dotácie na hypotekárne úroky umožnili bankám si neoprávnene prilepšiť o desiatky miliónov eur na úkor klientov. „Zdá sa, že úvery na bývanie môžu mať vyššie marže ako by bolo odôvodnené nami dostupnými dátami. Možným dôvodom môže byť vysoká koncentrácia najväčších hráčov a informačná výhoda pri znovu stanovovaní sadzieb na strane poskytovateľov,“ uvádza IFP. Vo svojej analýze taktiež naznačuje, že úvery sú extra predražované najmä vo fáze refixácie. Problémom na trhu je podľa ministerstva zjavná informačná asymetria, pre ktorú je vyjednávacia pozícia klienta pri stanovovaní novej sadzby príliš slabá. Rezort preto navrhuje „zvýšenie transparentnosti formou spresnenia pravidiel, podľa ktorých, by banky mali povinnosť stanoviť v zmluve o hypotekárnom úvere presné pravidlá, napríklad presným vzorcom“. Posilniť kontrolné mechanizmy chce rezort financií aj pri uplatňovaní štátnej bonifikácie pri zvýhodnených úveroch pre mladých.
„Sledujeme, že klasické hypotekárne úvery sú vytláčané inými úvermi na nehnuteľnosti, čo môže byť spojené aj s tým, že povinná emisia hypotekárnych záložných listov môže zvyšovať úrokové a iné súvisiace náklady,“ priblížil ďalší problém Mikloš. Rezort preto chce znížiť povinné krytie hypotekárnych úverov prostredníctvom emisie HZL zo súčasných 70 % na menej percent, napríklad 50 %. Tento krok však podpredseda strany Smer-SD Peter Kažimír považuje za rizikový. “Najmä pri menších bankách to môže ohroziť ich finančnú stabilitu a práve zníženie krytia úverov bolo jedným z dôvodov začatia finančnej krízy. To je naozaj riskantný krok,“ uviedol pre agentúru SITA Kažimír.
Hlavnou snahou ministerstva financií je podľa Mikloša zvýšiť na trhu s bankovými produktmi mieru informovanosti klientov. Zároveň chce rezort podporiť súťaž medzi jednotlivými bankami, čo by malo priniesť zníženie cien pre klientov. Prípadné zmeny, ktoré by mali viesť k zvýšeniu konkurencie na trhu, podporuje aj SBA. „V oblasti úverov podporujúcich bývanie diskutujeme s Ministerstvom financií SR nad rôznymi možnosťami zefektívnenia štátom dotovaných produktov tak, aby to negatívne nezasiahlo klientov bánk. Sme pripravení naďalej podporovať každé zmysluplné nebyrokratické riešenie, ktoré povedie ku skutočnému zvýšeniu konkurencie,“ uviedol zástupca riaditeľa asociácie Vladimír Hrtko.
Problémy vidí ministerstvo financií aj v nastavení systému stavebného sporenia. Ten podľa Mikloša motivuje ľudí v súčasnosti skôr k zadlžovaniu ako k šetreniu. Podľa ministra financií je problémom hlavne výška poplatkov pri stavebnom sporení. Jedným z opatrení by preto malo byť stanovenie limitu na celkový objem poplatkov. Ako ďalšie opatrenie Mikloš avizuje limit pre celkový objem medziúverov.
Podľa podpredsedu strany Smer-SD Petra Kažimíra ostatné kroky rezortu financií voči bankám predstavujú „nečakanú názorovú piruetu“, predovšetkým zo strany Ivana Mikloša, ktorý je podľa neho inak „bank friendly“. Oznámenie podozrenia voči kartelovej dohode bánk pri výške poplatkov je z Kažimírovho pohľadu potrebné dotiahnuť do konca, ale v tomto procese bude záležať najmä od súčinnosti PMÚ a centrálnej banky. “Je vyslovene dôležité, aby MF SR malo voči bankám tvrdý postoj, aby mali banky niekoho za súpera a aby sa niekto zastal klienta,“ povedal pre SITA Kažimír. V tejto súvislosti pripomenul, že ministerstvo financií stiahlo zákon na ochranu spotrebiteľa a robí viaceré kroky, ktoré oslabujú pôsobenie rezortu v tejto oblasti.
Výnosy slovenských bánk z poplatkov a provízii dosiahli podľa predbežných údajov Národnej banky Slovenska (NBS) v minulom roku 591,2 mil. eur a v medziročnom porovnaní vzrástli o 12 %. Prijaté poplatky a provízie z vkladových produktov a bankových transakcií pritom za minulý rok predstavovali 416,4 mil. eur. Hrubý zisk bánk vzrástol z 340,6 mil. eur za rok 2009 na minuloročných 663,5 mil. eur.
