BRATISLAVA 2. augusta (WEBNOVINY) – Vývoj v slovenských verejných financiách je v zásade pozitívny a ministerstvo financií preto podľa slov ministra Ivana Mikloša v súčasnosti nepripravuje dodatočné opatrenia pre dosiahnutie cieľa znížiť deficit verejných financií na stanovených 4,9 % hrubého domáceho produktu (HDP). „Nevidíme dôvod na to, aby sme pripravovali nejaké dodatočné opatrenia,“ vyhlásil na utorňajšej tlačovej besede Mikloš s tým, že ak by bolo nutné prijať nejaké dodatočné opatrenia na splnenie konsolidačného cieľa, tak by ministerstvo konalo. Ich prípadnú štruktúru však nespresnil.
Rezort financií vidí aj určité riziká
Najväčšie riziko pritom podľa ministra financií predstavuje vývoj vonkajšieho prostredia. Negatívne na vývoj rozpočtu podľa jeho slov môže vplývať aj konsolidácia železničných spoločností, oddlžovanie nemocníc či výpadok príjmov z predaja emisných kvót. Niektoré položky v štátnom rozpočte, ako napríklad očakávané dividendy, by sa však mali vyvíjať pozitívnejšie, ako boli pôvodné očakávania. Celkovo by sa tak pozitíva a negatívna mali podľa očakávaní rezortu financií vykompenzovať.
Štátny rozpočet skončil ku koncu júla tohto roka s deficitom 1,675 mld. eur
Príjmy rozpočtu vzrástli medziročne o 8,9 % na 6,569 mld. eur a výdavky, naopak, poklesli o 2,4 % na 8,244 mld. eur. Vďaka rastúcim príjmom i klesajúcim výdavkom sa deficit štátneho rozpočtu znížil o viac ako 30 %. Chod štátu tak občanov podľa rezortu financií stojí menej ako vlani. Kým počas prvých siedmich mesiacov roka 2010 základné výdavky na fungovanie štátnych inštitúcií dosahovali 5,56 miliardy eur, v rovnakom období tohto roka to bolo 5,09 miliardy eur. Chod štátu tak podľa rezortu financií zlacnel o 8,4 percenta.
Pri iných skupinách výdavkov nastal v sledovanom období medziročný nárast
Vyššie ako pred rokom boli napríklad výdavky na obsluhu štátneho dlhu. Ten podľa rezortu výrazne rástol najmä v posledných rokoch pôsobenia bývalej vlády. Stúpli aj výdavky financované zo zdrojov EÚ, čo podľa ministerstva treba hodnotiť pozitívne, pretože to svedčí o efektívnejšom čerpaní.
Štát by mal v tomto roku podľa schváleného zákona o štátnom rozpočte hospodáriť s príjmami 13,148 mld. eur a výdavkami vo výške 16,958 mld. eur. Deficit štátneho rozpočtu je tak pre tento rok rozpočtovaný v objeme 3,81 mld. eur. Schodok verejných financií ako celku, ktorý okrem hospodárenia štátu zahŕňa aj hospodárenie ďalších verejných inštitúcií, sa rozpočtuje na úrovni 4,9 % hrubého domáceho produktu. Plán vlády je postupne schodok verejných financií znížiť až pod 3 % výkonu ekonomiky v roku 2013.
Ministri chcú podľa Mikloša viac, ako môžu z rozpočtu dostať
Rezort financií v súčasnosti rokuje s jednotlivými ministerstvami o podobe budúcoročného štátneho rozpočtu. Jeho návrh by mal byť následne predložený na rokovanie vlády, a to do 15. augusta. Ministerstvo má pri príprave rozpočtu podľa slov ministra Ivana Mikloša stanovené zásadné priority, ku ktorým patrí železničná a najmä cestná infraštruktúra, vzdelávanie a zdravotníctvo. „Kde navrhujeme najvyššiu mieru nárastu spomedzi jednotlivých rezortov,“ spresnil v utorok na tlačovej besede Mikloš. Tieto priority však podľa jeho slov nemusia byť súčasťou návrhu, ktorý bude predložený vláde, keďže sa na ňom stále intenzívne pracuje.
Minister financií potvrdil, že suma požiadaviek jednotlivých rezortov vysoko prevyšuje možnosti rozpočtu. Tie sú podľa jeho slov limitované najmä verejnými príjmami a nevyhnutnosťou znižovať deficit verejných financií. Ministerstvo financií chce v rozpočte využiť aj príjmy z privatizácie. Tie by mohli byť využité pri oddlžovaní nemocníc, ktoré podľa predpokladov rezortu zvýšili svoj dlh v tomto roku o 100 mil. eur. Celkový proces oddlženia by sa mal riešiť financovaním z viacerých zdrojov. Rezort financií plánuje využiť aj prostriedky zo štátnych finančných aktív ako aj z rezerv Fondu národného majetku SR, ktoré by mali byť následné doplnené výnosmi z privatizácie.
Podľa zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy by mal rezort financií vláde predložiť skompletizovaný návrh rozpočtu do 15. augusta, ak vláda neurčí neskorší termín. Kabinet by mal podľa tohto zákona o návrhu rozpočtu rozhodnúť do 30. septembra a do Národnej rady Slovenskej republiky by ho mal predložiť do 15. októbra. Ak by parlament návrh rozpočtu neodsúhlasil do 31. decembra, hospodárenie štátu by bolo od začiatku nasledujúceho roka spravované v rozpočtovom provizóriu, teda podľa pravidiel a limitov schválených v rozpočte na predchádzajúci rok. Rozpočtové provizórium pritom trvá až do nadobudnutia účinnosti zákona o štátnom rozpočte na príslušný rok.
