BRATISLAVA 28. novembra (WebNoviny.sk) – Európska únie dnes síce čelí mnohým problémom, nie všetky problémy ale súvisia s členstvom v EÚ, sú to problémy, ktorým čelia aj iné krajiny mimo Únie. Napriek tomu, že Únia má mnoho chýb, podľa mnohých parametrov je to jedna z častí sveta, najmä pokiaľ ide o západoeurópske krajiny, kde sa ľuďom žije najlepšie.
V debate o EÚ netreba zabúdať na fakt, že EÚ je pozitívnou inštitúciou, z ktorej profitujú všetci, ale najmä krajiny ako Slovensko. Vyplýva to zo slov bývalého podpredsedu vlády a ministra financií Ivana Mikloša na dnešnom podujatí HNClubu „Európa na rázcestí – kľúčový moment, keď sa rozhoduje, aká bude budúcnosť Európy“, ktoré organizujú Hospodárske noviny. Mikloš zároveň tvrdí, že dnes je evidentné, že Európska únia ide podľa scenára „kto chce viac, robí viac“.
Tri dôležité veci v Európskej únii
Podľa vedúceho Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Dušana Chreneka sa v Únii za posledné roky stali tri dôležité veci – veľké rozšírenie, keď sa takmer zdvojnásobil počet členských štátov, kríza eurozóny a migračná kríza.
„Tieto dve krízy ukázali, že musíme vychytať určité muchy, aby celá Únia fungovala lepšie. Na tom je zhoda. Otázka nie je, či sa Únia zmení, ale ako sa zmení. Je dobré, že aj Slovensko je aktívne v diskusii,“ povedal Chrenek s tým, že nie je dobré byť bokom a čakať, aké nápady presadia iní.
Slovensko ostáva jednou z najzraniteľnejších krajín EÚ v prípade prerušenia dodávok plynu
Vedúci EK na Slovensku zároveň podotkol, že v Únii sa musia zlepšiť tri oblasti – eurozóna, bezpečnosť a obrana a sociálne aspekty, ale je dôležité, aby sa zlepšili aj veci ako energetická únia, jednotný digitálny trh či lepšie predchádzanie daňovým podvodom. Chrenek takisto tvrdí, že Slovensku doteraz vždy hlbšia integrácia prospela, najväčšmi pritom pred vstupom do EÚ, keď sme museli robiť reformy.
Zároveň vyzval na debatu založenú na faktoch. „Sugestívne otázky ničomu nepomôžu. V zahraničí sa svojich občanov tiež nepýtajú, či chcú prispieť na slovenské cesty,“ dodal Chrenek.
Kríza eurozóny a migračná kríza
Poslanec Európskeho parlamentu a predseda SaS Richard Sulík povedal, že členstvo v EÚ je kľúčovým záujmom Slovenska. Takisto sa zhodol s ostatnými na tom, že práve členstvo v Únii pomohlo výrazne zvýšiť životnú úroveň ľudí na Slovensku.
Zároveň ale dodal, že kríza eurozóny a migračná kríza nepadli z neba, ale zapríčinila si ich Únia sama nedodržiavaním pravidiel. Únia sa podľa Sulíka ani netvári, že by chcela prestať s nedodržiavaním svojich vlastných pravidiel. Nie je podľa neho nič zlé na tom počkať, ako sa vývoj EÚ vyvrbí. „Na tom nie je nič zlé hľadieť na vlastné záujmy,“ dodal Sulík.
Sulík priznal, že v roku 2006 bol horlivým zástancom vstupu do eurozóny. „Vyzeralo to ako klub ctihodných gentlemanov, dnes by som už horlivým zástancom nebol, keď viem, čo sa všetko udialo. Ale to neznamená, že máme vystúpiť,“ povedal.
Trvá tiež na tom, že Grécko sa do eurozóny nemalo nikdy dostať a keď sa dostalo, malo byť už dávno preč. Takisto tvrdí, že ako kandidáta na vystúpenie z eurozóny vidí Taliansko. S tým, že Grécko sa nemalo stať členom eurozóny, súhlasí aj Mikloš. Takisto je za to, aby platili „automatické a striktné pravidlá“. Zároveň ale vyzval, aby sme stále nehovorili o tom, čo sa v minulosti urobilo zle, ale pozerali sa do budúcnosti.
Nemecko je najsilnejšia ekonomika
Pokiaľ ide o vývoj v EÚ, Mikloš si myslí, že dnes už je jasné, že sa ide podľa scenára „kto chce viac, robí viac“. Pripomenul, že váha slovenského hlasu je v Únii rádovo vyššia, ako by bolo mimo EÚ.
„Členstvo v EÚ zvyšuje váhu nášho hlasu a dáva nám benefity, ako je najsilnejší trh. EÚ predsa rokuje o obchodných zmluvách. Predstavte si, že Slovensko samostatne rokuje o obchodnej zmluve s Čínou,“ uviedol príklad výhod Mikloš.
Na druhej strane priznal, že váha nemeckého hlasu je vyššia, keďže Nemecko je najsilnejšia ekonomika, čo sa prejavuje aj politicky. Takisto si nemyslí, že ak by bol Sulík premiér, pozíciu Slovenska by zlepšovalo urážanie nemeckej kancelárky Angely Merkelovej.
Ako ďalej exminister financií pokračoval, nemyslí si, že reformy v EÚ budú extra rýchle, keďže rozhodovať o vážnych zmenách v Únii v konečnom dôsledku musia národné vlády a parlamenty. Snaha o príliš rýchle prehlbovanie by podľa neho ani nebola dobrá. Vie si predstaviť, že by Únia lepšie vysvetľovala svoje výhody a to, čo robí pre ľudí. O problémoch v Únii netreba byť ticho, ale treba si dať pozor, aby „sme s vaničnou nevyliali aj dieťa“.
