BRUSEL 12. februára (WEBNOVINY) – Premiér Robert Fico víta mierovú dohodu o Ukrajine, no podľa neho treba byť v jej hodnotení opatrný. Je z dohody podľa vlastných slov skeptický. „Som veľmi skeptický, či sa podarí na základe tejto dohody nastoliť mier,“ vyhlásil.
Podľa neho je zvláštne, že prímerie sa dohodlo až na nedeľu. „Vytvára to tri dni na to, aby si obe bojujúce strany posilnili svoje pozície,“ hovoril. „Ak nebude v nedeľu nastolené prímerie, obávam sa, že dôjde k vlne dodávok zbraní pre Ukrajinu, dôjde k tlaku na celoplošné sankcie voči Ruskej federácie a dôjde ku konfliktu, ktorý môžeme označovať bez akýchkoľvek zábran ako normálna vojna so všetkými parametrami, ktoré vojna so sebou prináša,“ vravel šéf slovenského kabinetu.
„Vítajme tento proces, ale buďte takisto opatrní, pretože to, čo sa udialo v Minsku, definitívne nerieši problém vojenského konfliktu, ale môže ho utlmiť a môže viesť v nejakom časovom horizonte k jeho úplnému zastaveniu,“ povedal Fico novinárom v Bruseli, kde sa popoludní začne summit Európskej rady.
Únia Putinovi neverí, rozšíri sankcie napriek dohode o mieri
Grécko narazí ako kosa na kameň, hovorí Fico z Bruselu
Robert Fico odmietol v Bruseli kontroly na hraniciach v Únii
Zrodila sa dohoda, mier na Ukrajine bude platiť od nedele
Fond schválil Ukrajine pomoc, čerpať bude miliardy dolárov
Fico odmieta, aby sa Slovensko skladalo na grécky dlh
Fico si chce referendom o Grécku robiť alibi, myslí si Kaník
Opatrenia, ktoré sú navrhnuté v dohode z Minsku, môžu ešte vyvolávať veľa nervozity, tvrdí Fico. Ako príklad uviedol, že ukrajinský parlament má prijať do 30 dní špeciálny zákon alebo právny predpis, ktorý dá osobitný status oblastiam, v ktorých je teraz vojenský konflikt. „Aký to má byť status? Kto o tom bude rozhodovať?“ pýtal sa Fico.
Povinnosťou Únie je podporiť mierový proces
Poukázal tiež na fakt, že prímerie sa má začať 15. februára, čo podľa neho naznačuje, že najbližšie dni ešte môže ukrajinská armáda aj proruskí separatisti využiť na posilňovanie pozícií. Podľa Fica je teraz povinnosťou Európskej únie mierový proces maximálne podporiť. „Budeme robiť všetko preto, aby bola Ukrajina ako náš sused, kde žiadna vojna nie je,“ poznamenal.
Rokovania o vyriešení konfliktu na východe Ukrajiny prišli podľa slovenského prezidenta Andreja Kisku v období, keď vojenský konflikt a aj rôzne stanoviská k nemu, nadobudli nové a čoraz nebezpečnejšie rozmery. Prezident Kiska to vyhlásil v stanovisku na svojom oficiálnom profile na Facebooku, na ktoré agentúru SITA upozornil hovorca prezidenta Roman Krpelan.
Prezident Kiska hovorí, že cesta k urovnaniu ukrajinského konfliktu je ešte dlhá, no onedlho sa ukáže, či rokovania a dohody z Minska znamenajú skutočne obrat. „Veľmi si želám, aby dnešné ranné posolstvo z Minska bolo skutočným koncom tragédie odohrávajúcej sa u našich susedov,“ uviedol Kiska v stanovisku na sociálnej sieti.
Vojnu si neželá nik
Ako uviedol Kiska, nočné rokovania sledoval s napätím i nádejou, ale aj s určitou úzkosťou, či sa podarí nájsť východisko z najväčšej krízy, ktorej čelíme v Európe. Podľa neho nik v Európskej únii si neželá vojnu, nik si neželá eskaláciu napätia vo vnútri Ukrajiny ani konflikt a sankcie s Ruskom.
„Angažovanosť lídrov Nemecka a Francúzska je jasným svedectvom toho, že využívame všetky možnosti, ktoré v Európskej únii máme, na to, aby sme prispeli k zastaveniu tejto vojny, aby sa skončilo zabíjanie nevinných ľudí v krajine nášho suseda, aby sa Ukrajina mohla sústrediť na tak potrebné vnútorné reformy a aby mohla žiť podľa svojej vlastnej voľby,“ uviedol Kiska.
Ako dodal, jednoznačne dobrou správou pre občanov Ukrajiny je podpísanie dohody o masívnom štvorročnom programe s medzinárodným menovým fondom, ktorý umožní Ukrajine odvrátiť existenčné finančné problémy a rozbehnúť program a reformy, aké Ukrajina potrebuje.
—-> TU.
Novinárom v Minsku po maratóne rokovaní ukrajinský prezident Petro Porošenko povedal, že nové prímerie na východe Ukrajiny začne platiť od tejto nedele 15. februára. Dodal, že okrem prímeria dokument stanovuje, že Ukrajina má do konca roku 2015 prevziať plnú kontrolu svojich hraníc s Ruskom a hovorí tiež o stiahnutí všetkých zahraničných vojakov. Obe strany sa v dohode zaviazali do 19 dní prepustiť všetkých zajatcov.
Uzavretá dohoda zakotvuje, že Ukrajina má do konca tohto roku uskutočniť ústavnú reformu. Dokument stanovuje demarkačnú líniu, ktorá bude oddeľovať ťažké zbrane povstaleckých a vládnych síl, pričom obe strany by sa mali stiahnuť za túto líniu do dvoch dní od začiatku prímeria. Porošenko zdôraznil, že Ukrajina sa v dohode nezaviazala udeliť autonómiu Doneckej a Luhanskej oblasti a reforma ústavy podľa neho neznamená prechod k federalizácii krajiny.
