BRATISLAVA 25. júla (WEBNOVINY) – Fenomenálny americký plavec Michael Phelps je najúspešnejším olympionikom histórie.
V Pekingu pred štyrmi rokmi si vyplával osem prvenstiev, čím prekonal dovtedajší historický rekord v počte zlatých medailí na jedných olympijských hrách, ktorého držiteľom bol jeho krajan z bazéna Mark Spitz z OH 1972 v Mníchove.
V tabuľke najúspešnejších športovcov podľa zisku vzácnych kovov z letných aj zimných hier je Phelps po Pekingu už tiež najlepší, keďže spolu so šiestimi prvenstvami v Aténach má na svojom konte 14 zlatých medailí.
Pred legendami svetového športu, akými boli ruská gymnastka Larisa Latyninová, fínsky bežec Paavo Nurmi, spomínaný plavec Mark Spitz a jeho ďalší krajan, šprintér a diaľkar Carl Lewis, ktorí majú na konte po 9 zlatých medailí, má Phelps už náskok piatich kovov s najcennejším leskom.
Phelps má vo svojej zbierke aj dve bronzové medaily ešte z OH v Aténach 2004. Svoju zbierku môže rozšíriť aj v Londýne a prekonať celkovo osemnásťnásobnú olympijskú medailistku – športovú gymnastku Larisu Latyninovú, ktorá reprezentovala bývalý ZSSR.
Najúspešnejší jednotlivci na OH a ZOH (zlato – striebro – bronz – spolu):
1. Michael Phelps (USA) plávanie (2004, 2008) 14 – 0 – 2 – 16
2. Larisa Latyninová (ZSSR) šp. gymnastika (1956-1964) 9 – 5 – 4 – 18
3. Paavo Nurmi (Fín.) atletika (1920 – 1928) 9 – 3 – 0 – 12
4. Mark Spitz (USA) plávanie (1968 – 1972) 9 – 1 – 1 – 11
5. Carl Lewis (USA) atletika (1984 – 1996) 9 – 1 – 0 – 10
6. Björn Dählie (Nór.) beh na lyžiach (1992 – 1998) 8 – 4 – 0 – 12
7. Birgit Fischerová (Nem.) rýchlostná kanoistika (1980 – 2004) 8 – 4 – 0 – 12
8. Sawao Kato (Jap.) gymnastika (1968 – 1976) 8 – 3 – 1 – 12
Jenny Thompsonová (USA) plávanie (1992 – 2004) 8 – 3 – 1 – 12
10. Matt Biondi (USA) plávanie (1984 – 1992) 8 – 2 – 1 – 11
11. Ray Ewry (USA) atletika (1900 – 1908) 8 – 0 – 0 – 8
12. Nikolaj Andrianov (ZSSR) gymnastika (1972 – 1980) 7 – 5 – 3 – 15
13. Boris Šachlin (ZSSR) gymnastika (1956 – 1964) 7 – 4 – 2 – 13
14. Věra Čáslavská (Československo) gymnastika (1960 – 1968) 7 – 4 – 0 – 11
15. Viktor Čukarin (ZSSR) gymnastika (1952 – 1956) 7 – 3 – 1 – 11
16. Aladár Gerevich (Maď.) šerm (1932 – 1960) 7 – 1 – 2 – 10
17. Edoardo Mangiarotti (Tal.) šerm (1936 – 1960) 6 – 5 – 2 – 13
18. Ľubov Jegorovová (Rus.) beh na lyžiach (1992 – 1994) 6 – 3 – 0 – 9
19. Hubert Van Innis (Belg.) lukostreľba (1900 – 1920) 6 – 3 – 0 – 9
20. Akinori Nakajama (Jap.) gymnastika (1968 – 1972) 6 – 2 – 2 – 10
21. Gert Fredriksson (Švéd.) rýchlostná kanoistika (1948 – 1960) 6 – 1 – 1 – 8
22. Vitalij Ščerbo (Bielor.) gymnastika (1992 – 1996) 6 – 0 – 4 – 10
23. Reiner Klimke (Nem.) jazdectvo (1964 – 1988) 6 – 0 – 2 – 8
24. Pál Kovács (Maď.) šerm (1936 – 1960) 6 – 0 – 1 – 7
25. Rudolf Kárpáti (Maď.) šerm (1948 – 1960) 6 – 0 – 0 – 6
Nedo Nadi (Tal.) šerm (1912 – 1920) 6 – 0 – 0 – 6
Kristin Ottová (NDR) plávanie (1988) 6 – 0 – 0 – 6
Lidia Skoblikovová (ZSSR) rýchlokorčuľovanie (1960 – 1964) 6 – 0 – 0 – 6
Amy Van Dykenová (USA) plávanie (1996 – 2000) 6 – 0 – 0 – 6
Historické zaujímavosti pred olympijskými hrami v Londýne:
– Jediným športovcom, ktorý vyhral zlato na letných i zimných olympijských hrách je Američan Eddie Eagan, ktorý v roku 1920 triumfoval v boxerskom ringu a o dvanásť rokov v ľadovom tobogane v súťaži bobistov. Na OH 1920 a ZOH 1924, 1928 získala zlaté kovy aj Švédka Gillis Grafströmová, vybojovala ich aj v krasokorčuľovaní, ktoré bolo v Antverpách 1920 súčasťou letnej verzie. Medaily rôznej ceny z leta i zo zimy majú aj Nór Jacob Thams, Nemka Christa Rothenburgerová a Kanaďanka Clare Hughesová.
– Najúspešnejšou zberateľkou olympijských medailí je gymnastka z bývalého ZSSR Larisa Latyninová, ktorá si v rokoch 1956 až 1964 vybojovala osemnásť cenných kovov. Medzi mužmi tento primát patrí Michaelovi Phelpsovi, ktorý na OH 2004 a 2008 získal šestnásť medailí. Latyninovej krajan Nikolaj Andrianov sa v rokoch 1972 až 1980 tešil z pätnástich kovov.
– Najdlhšie obdobie medzi prvou a poslednou olympijskou medailou zaznamenali švédsky jachtár Tore Holm a maďarský šermiar Aladar Gerevich. V oboch prípadoch sa medailových úspechov dočkali v rozpätí 28 rokov. Holm sa tešil v Antverpách 1920 i v Londýne 1948, Gerevich v Los Angeles 1932 aj v Ríme 1960. Medzi ženami patrí prvenstvo Nemke Birgit Fischerovej (1980 – 2000).
– Gerevich ako jediný športovec získal v jednej disciplíne šesť zlatých medailí v rade, v rokoch 1932 až 1960 sa s kolegami z družstva tešil z prvenstva v šabli. Päťkrát v šabli družstiev v rokoch 1936 až 1960 sa tešil Maďar Pál Adam Kovács, štyrikrát v ženskom basketbale v období 1996 až 2008 Američanka Lisa Leslieová. V individuálnych súťažiach sa zo štyroch prvenstiev v rade tešili dánsky jachtár Paul Elvström (1948 – 1960), americký diskár Al Oerter (1956 – 1968) a fenomenálny Carl Lewis, ktorému sa to podarilo v skoku do diaľky v rokoch 1984 až 1996. Štyrikrát sa zatiaľ nepodarilo obhájiť olympijské prvenstvo v jednej disciplíne ani jednej žene, trikrát to dokázali Lytyninová v prostných (1956 – 1964), austrálska plavkyňa Dawn Fraserová na 100 m v. sp. (1956 – 1964), Maďarke Krisztine Egerszegiovej na 200 m znak (1988 – 1996), Holanďanke Amy van Grunsvenovej v drezúre (2000 – 2008) a Talianke Valentine Vezzaliovej v korde (2000 – 2008).
– Najmladšou olympijskou medailistkou je Dánka Inge Sorensenová, ktorá v roku 1936 získala bronz na 200 m prsia vo veku 12 rokov a 24 dní. Medzi mužmi je najmladším jej krajan Nils Skoglund, v roku 1920 sa tešil zo striebra vo veku 14 rokov a 11 dní. Najmladšími olympijskými víťazmi sú americká skokanka do vody Marjorie Gestringová (1936, 13 rokov a 268 dní) a nemecký veslár Klaus Zerta (1960, 13 rokov a 283 dní). Japonec Kusuo Kitamura vyhral na OH 1932 preteky na 1500 m voľným spôsobom vo veku 14 rokov a 309 dní.
– Najstarším medailistom z OH je švédsky strelec Oscar Swahn, ktorý v roku 1920 získal striebro vo veku 72 rokov a 279 dní. Najstaršou olympijskou víťazkou je britská lukostrelkyňa Queenie Newellová (1908, 53 rokov a 277 dní), najstarším olympijským víťazom je Swahn, ktorý v roku 1912 získal zlato vo veku 64 rokov a 257 dní.
– Najviac účastí na olympijských hrách majú Rakúšan Hubert Raudaschl, ktorý sa v plaveckom bazéne predstavil na olympijských hrách deväťkrát v období 1964 až 1996, a Kanaďan Ian Millar, ktorý v jazdectve bude štartovať v Londýne už desiatykrát a stane sa novým rekordérom. Ak by Kanada nebojkotovala hry v Moskve 1980, Millar by sa dnes chystal už na jedenásty štart pod piatimi kruhmi.
– Najviac zlatých medailí na jedných OH získal Michael Phelps, ktorý si v Pekingu 2008 vyplával osem prvenstiev. Sedem zlatých získal na OH 1972 ďalší plavec Mark Spitz z USA, šesť Phelps v Aténach 2004, gymnasta SNŠ Vitalij Ščerbo v Barcelone 1992 a nemecká plavkyňa Kristin Ottová v Soule 1988.
– Najviac medailí z individuálnych súťaží si na OH vybojovala Ruska Larisa Latyninová, ktorá v rokoch 1956 až 1964 bola štrnásťnásobnou medailistkou. Dvanásť individuálnych kovov má Nikolaj Andrianov a desať Michael Phelps.
– Najviac zlatých kovov z pretekov jednotlivcov – 9 – vybojoval Michael Phelps, americký atlét Ray Ewry ich má osem a československá športová gymnastka Věra Čáslavská sedem.