BRATISLAVA 3. januára (WEBNOVINY) – Štát hospodáril v minulom roku so schodom 4,436 mld. eur. Vyplýva to z údajov zverejnených ministerstvom financií. V medziročnom porovnaní sa tak deficit štátneho rozpočtu na hotovostnej báze prehĺbil o 1,645 mld. eur. Celkové príjmy štátneho rozpočtu medziročne mierne stúpli o 3,4 % na 10,901 mld. eur, kým výdavky boli oproti roku 2009 vyššie až o 15 %, keď dosiahli 15,337 mld. eur.
V samotnom decembri sa schodok štátneho rozpočtu prehĺbil až o 925 mil. eur. Posledný mesiac roka však už tradične býva obdobím, keď najvýraznejšie rastú výdavky štátu. Napriek tomu však schodok neprevýšil úroveň stanovenú upraveným rozpočtom, ktorý len koncom novembra 2010 schválil parlament. Upravený rozpočet totiž stanovoval deficit vo výške 4,54 mld. eur. Za uzákonenými rámcami zaostávali tak príjmy, ktoré boli oproti upravenému rozpočtu nižšie o 966 mil. eur, ako aj výdavky, ktoré boli nižšie o 1,07 mld. eur.
Mierne nižší hotovostný deficit oproti plánu spolu s ďalšími signálmi podľa ministerstva financií naznačujú, že schodok celých verejných financií na tzv. akruálnej báze by mohol byť za rok 2010 mierne pod predpokladanou úrovňou 7,8 % hrubého domáceho produktu. „Na finálne hodnotenie však treba spracovať účtovné výkazy všetkých zložiek verejných financií, kde najmä hospodárenie samospráv je v tejto chvíli pomerne ťažké odhadnúť. Vyčíslenie za celý verejný sektor v metodike ESA 95 by malo byť hotové v priebehu zhruba troch mesiacov,“ uvádza ministerstvo.
Mierne nižší deficit ako sa pôvodne očakávalo predpokladá aj analytik UniCredit Bank Dávid Dereník „Pri pohľade na vývoj štátneho rozpočtu je pravdepodobné, že aj celkový deficit verejných financií za rok 2010 bude o niečo nižší ako očakávaných 7,8 % z HDP,“ uvádza Dereník s tým, že je ťažké posúdiť, či bolo upratovanie novej vlády vo verejných financiách postačujúce s ohľadom na časové obmedzenie a nemožnosť ustúpenia od niektorých neefektívnych zmlúv.
V roku 2010 daňové príjmy, ktoré tvoria podstatnú časť príjmov štátu, dosiahli 7,962 mld. eur a medziročne mierne klesli o 0,8 %. Celoročný rozpočet naplnili na 99,5 %. Výber dane z pridanej hodnoty pritom medziročne stúpol o 15,2 % na 4,432 mld. eur, čo bolo o 0,8 % viac ako počítal rozpočet. Výber spotrebných daní vzrástol o 6 % na 1,945 mld. eur a za rozpočtom zaostal o 0,3 %. Výrazný prepad sa zaznamenal pri dani z príjmov právnických osôb, až o 40,9 % na 1,258 mld. eur, čo bolo o 4,5 % menej, ako počítal rozpočet. Daň z príjmov vyberaná zrážkou klesla o 2,2 % na 152,3 mil. eur a pri dani z príjmov fyzických osôb, ktorej výber v rámci fiškálnej decentralizácie takmer celý smeruje do rozpočtov samospráv, evidoval rezort financií koncom decembra 139 mil. eur.
V porovnaní s rozpočtom sa podľa ministerstva financií lepšie vyvíjali dividendy zo spoločností s majetkovou účasťou štátu a FNM SR, ktoré priniesli do rozpočtu o takmer 184 mil. eur viac ako sa rozpočtovalo. Dôvodom je najmä vyšší odvod od Slovenského plynárenského podniku vo výške 137,2 mil. eur. V rámci výdavkov určených na obsluhu štátneho dlhu sa podľa ministerstva podarilo usporiť 280,2 mil. eur.
Nedaňové príjmy štátu vlani medziročne klesli o 17,7 % na 681,3 mil. eur, napriek tomu však celoročný rozpočet naplnili na 116,8 %. Na druhej strane granty a transfery síce medziročne stúpli až o 33,7 % na 2,257 mld. eur, za rozpočtom zaostali o 31,3 %. Môže za to predovšetkým nedostatočné plnenie príjmov z rozpočtu Európskej únie. S úrovňou 1,427 mld. eur nedosiahli ani polovicu rozpočtovanej výšky, aj keď boli medziročne vyššie o 32 %.
Z celkových výdavkov predstavovali bežné výdavky na chod štátnych inštitúcií až 12,969 mld. eur. Tie boli medziročne vyššie až o 16,1 % a to za rozpočtom zaostali o 7,2 %. Kapitálové výdavky medziročne stúpli o 9,7 %, keď dosiahli 2,368 mld. eur. Za celoročne rozpočtovanou úrovňou tak zaostali o 2,5 %.
Pôvodný rozpočet schválený predchádzajúcim kabinetom Roberta Fica pritom počítal s príjmami 12,531 mld. eur, výdavkami 16,277 mld. eur a schodkom 3,746 mld. eur. Nový kabinet Ivety Radičovej však presadil jeho revíziu. Minister financií Ivan Mikloš totiž už od svojho nástupu na post ministra tvrdil, že rámce nastavené v rozpočte predchádzajúcou vládou sú nereálne a bude treba ich upraviť. „Štátny rozpočet výrazne presiahol úroveň plánovanú ešte bývalou vládou. Potvrdilo sa, že bývalá vláda naplánovala daňové príjmy aj príjmy z eurofondov príliš optimisticky a na nepriaznivý vývoj nereagovala,“ uviedol analytik ING Bank Eduard Hagara.
Zákon roka, ako sa hovorí zákonu o štátnom rozpočte, sa na Slovensku upravoval druhý rok v poradí. K podobnému kroku totiž pristúpilo ministerstvo financií aj v roku 2009 ešte pod vedením Jána Počiatka, kedy navýšilo deficit na rok 2009 na vyše trojnásobok z pôvodných 1,009 mld. eur na 3,127 mld. eur. Vtedy sa zákon upravoval po deviatich mesiacoch jeho účinnosti a podľa vtedajšieho vedenia ministerstva revízia reagovala na výraznejšie spomalenie výkonnosti ekonomiky v dôsledku kulminácie globálnej krízy.
Prvoradou úlohou vlády je tak podľa analytikov v tomto roku rozpočtový plán dodržať a deficit verejných financií stlačiť z vlaňajších očakávaných takmer 8 % pod 5 % hrubého domáceho produktu. „V roku druhého po sebe nasledujúceho oživenia hospodárskeho rastu by sa finančné trhy dívali zvlášť kriticky na prípadné už tretie po sebe nasledujúce nesplnenie rozpočtového plánu,“ uviedol pre agentúru SITA analytik Volksbank Slovensko Vladimír Vaňo. Aj tohtoročný rozpočet má však svoje riziká. Analytička Poštovej banky Eva Sadovská upozorňuje najmä na závislosť Slovenska od zahraničných obchodných partnerov, podľa Hagaru je otázna aj úspešnosť čerpania eurofondov.