Medzi ekonómami sa o Nemecku začína hovoriť ako o „skrytom chorom mužovi Európy“, hovorí analytik

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Nemecko, ekonomika
Foto: ilustračné, www.gettyimages.com
Tento článok pre vás načítala AI.

Zo Slovenska sa podľa predbežných výsledkov vyviezol v novembri tovar za 9,4 mld. eur a významnejšie sa na ňom podieľal vývoz automobilov.

Najvýraznejší pokles od prvej vlny koronavírusu

Export medziročne klesol druhýkrát v roku 2023, a to o 3,2 %. Hodnota dovozu sa prepadla o 14,3 % na 9,1 mld. eur. Bol to podľa Štatistického úradu SR najvýraznejší medziročný pokles dovozu od prvej vlny pandémie koronavírusu v máji 2020. Saldo zahraničného obchodu bolo aktívne v objeme 288,2 mil. eur, čo bol v porovnaní s rovnakým obdobím predošlého roka lepší výsledok o takmer 1,2 mld. eur.

Z desiatich tried v štruktúre exportu vykázali medziročný nárast štyri z nich. Podstatný vplyv na vývoj celého exportu mala aj v novembri najobchodovanejšia trieda zahraničného obchodu, a to stroje a prepravné zariadenia, kam patrí aj vývoz automobilov. Hodnota vyvezeného tovaru v tejto triede bola podľa úradu medziročne vyššia o 0,6 %. Medziročný nárast v tejto triede sa udržal nepretržite od začiatku roka 2023.

Zníženie hodnoty dovezeného tovaru

V štruktúre dovozu vykázali medziročný nárast len dve z desiatich tried. Pokles celkového dovozu aj v novembri ovplyvnilo najmä zníženie hodnoty dovozu v triede minerálne palivá, kam patrí aj ropa, elektrická energia a zemný plyn. Hodnota dovezeného tovaru v tejto triede bola medziročne nižšia o viac ako 43 %. Dvojcifernému poklesu celkového dovozu dopomohol aj nižší dovoz triedy stroje a prepravné zariadenia, kam patria aj súčiastky motorových vozidiel. Hodnota v tejto triede bola medziročne nižšia o 11,2 %.

„November prekvapil prudkým poklesom obratu zahraničného obchodu v kľúčovej kategórií slovenského zahraničného obchodu – pri strojoch a prepravných zariadeniach, teda autách. Zatiaľ nevieme posúdiť, či ide len o dočasný výkyv alebo štrukturálny problém kľúčového odvetvia slovenského priemyslu,“ komentoval štatistiku analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák.

Téma zahraničného obchodu

Dôvera v priemysle vykazovala podľa neho v posledných dvoch mesiacoch jemné zotavenie, najmä vďaka pozitívnejším očakávaniam priemyselníkov v rámci produkcie v nasledujúcich mesiacoch. To by mohlo podľa analytika naznačovať, že novembrový kolaps exportov by mohol mať len dočasný charakter. „Na druhej strane, dôvera v priemysle nenaznačovala ani až tak výrazný novembrový prepad v zahraničnom obchode,“ doplnil Koršňák.

Akokoľvek, v poslednom mesiaci roka očakáva, že bilancia zahraničného obchodu by mohla zaznamenať tradičný koncoročný deficit. V dôsledku štatistického efektu by sa však 12-mesačný prebytok zahraničného obchodu mal opäť citeľnejšie rozšíriť. V tomto roku by sa prebytky zahraničného obchodu mohli stabilizovať, resp. mierne korigovať aj pod vplyvom vyššieho dovozu zbraní.

„Ďalšie výraznejšie rozšírenie prebytkov zahraničného obchodu očakávame najmä v roku 2026, spolu s nábehom produkcie u viacerých ohlásených investícií v automobilovom priemysle,“ dodal Koršňák.

Prepad exportu

Ako pokračoval analytik 365.bank Tomáš Boháček, najväčším rizikom pre zahraničný obchod je prepad exportu, a to najmä do Nemecka.

Kým najnovšie problémy vrátane slabšej čínskej ekonomiky a vojny na Ukrajine môžu postupne odznieť, štrukturálne faktory ako starnúca populácia, nedostatok investícií do infraštruktúry, alebo vysoké dane spolu s vládnou opatrnosťou k navyšovaniu výdavkov, sa budú podľa analytika prejavovať na stave nemeckej ekonomiky dlhšie.

„Medzi ekonómami sa o Nemecku začína hovoriť ako o „skrytom chorom mužovi Európy“, čo v praxi pre domácu ekonomiku vrhá negatívne svetlo, nie len pre zahraničný obchod, ale samozrejme aj ekonomický rast,“ hovorí Boháček.

Súčasné výzvy pre Nemecko

Hoci domáca spotreba by v našej ekonomike mala byť v tomto roku podľa neho silná, bude potrebné sledovať aj vývoj v zahraničí.

Nemecká vláda stojí pred ťažkou úlohou nájdenia kompromisu medzi jednotlivými záujmovými skupinami a bude sa musieť rozhodnúť, či chce pokračovať v súčasnom ekonomickom modely, alebo či chce uskutočniť reformy, ktoré by mu pomohli stať sa opätovným lídrom konkurencieschopnosti na globálnom trhu.

„Faktom ostáva, že súčasné výzvy pre Nemecko sa dotknú aj našej ekonomiky, otázkou je iba miera dopadu,“ dodal Boháček.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Ľubomír Koršňák
Firmy a inštitúcie 365 bankŠtatistický úrad SRUniCredit Bank