Slovenské ubytovacie zariadenia privítali v júli 2025 približne 667‑tisíc hostí, čo predstavuje medziročný pokles o 1,2 percenta. V porovnaní s predpandemickým júlom 2019 však ide o pokles o 6,4 percenta, teda približne o 45‑tisíc hostí menej. Vyplýva to z aktuálnych údajov Štatistického úradu SR (ŠÚSR).
Hostia strávili v hoteloch, penziónoch a iných ubytovacích zariadeniach takmer 2 milióny prenocovaní, čo je medziročne o 1,6 percenta menej. Priemerná dĺžka pobytu predstavovala tri noci. Domáci návštevníci tvorili takmer dve tretiny celkového počtu hostí, ich počet dosiahol približne 399‑tisíc, čo je medziročne pokles o 3 percentá. V porovnaní s júlom 2019 ich počet klesol o takmer 4 percentá.
Regionálne rozdiely
Naopak zahraničných hostí bolo v júli približne 268‑tisíc, čo predstavuje medziročný nárast o necelé 2 percentá. Napriek tomu ich pobyty boli kratšie než pred rokom, pretože celkový počet prenocovaní od zahraničných návštevníkov mierne poklesol.
Horší výsledok v porovnaní s júlom 2024 zaznamenalo päť z ôsmich krajov, pričom rozdiel sa pohyboval od 0,1 percenta v Bratislavskom kraji až po 12,3 percenta v Nitrianskom. Naopak, Prešovský, Banskobystrický a Košický kraj evidovali mierny nárast návštevnosti do 2,3 percenta. Žilinský kraj bol najnavštevovanejší, nasledoval Bratislavský a Prešovský kraj, ktoré spolu zabezpečili viac ako 61 percent všetkých hostí Slovenska. Žiadny región však neprerazil rekordové hodnoty z júla 2019.
Hotely a penzióny zaznamenali historický záujem domácich hostí, priblížili sa k predpandemickým maximám
Od januára do júla sa v slovenských ubytovacích zariadeniach ubytovalo takmer 3,5‑milióna hostí, čo predstavuje medziročný rast o 5,4 percenta. Dynamickejšie stúpol počet zahraničných návštevníkov, zatiaľ čo domáci hostia zostali takmer na úrovni pred pandémiou. V porovnaní s rovnakým obdobím 2019 chýbalo celkovo približne 76‑tisíc hostí (2,1 percenta), pričom zaostávali predovšetkým zahraniční návštevníci.
Domáci a zahraniční turisti
„Začiatok letných prázdnin bol z pohľadu cestovného ruchu opatrnejší, čo potvrdzuje aj júlová štatistika. Ubytovalo sa 667-tisíc hostí, čo je o 1,2 percenta menej ako vlani a stále o 6,4 percenta menej než v rekordnom roku 2019. Chýbalo približne 45-tisíc hostí, aby sa zopakoval predpandemický vrchol. Počet prenocovaní klesol o 1,6 percenta, priemerná dĺžka pobytu zostala na troch nociach,“ uviedol analytik 365.bank Tomáš Boháček.
Letná turistická sezóna globálne rastie, Slovensko však stále zaostáva za predpandemickými číslami
Podľa neho štruktúra návštevníkov naznačuje zmenu trendu. „Domácich turistov medziročne ubudlo o tri percentá, naopak, zahraničných hostí prišlo o takmer dve percentá viac. V porovnaní s rokom 2019 však cudzinci stále zaostávajú približne o desať percent. Zaujímavé je, že aj keď ich počet rástol, ich prenocovania klesli, čo naznačuje skrátenie pobytov. Vidíme tu nárast víkendových city breakov v Bratislave alebo kratších horských dovoleniek namiesto dlhších pobytov,“ dodal.
Horskí záchranári zasahovali počas tohto leta menej než vlani, o život v horách však prišlo 14 ľudí
Ako pripomína, regionálne rozdiely boli značné. „Pokles nastal v piatich krajoch, najviac v Nitrianskom s mínusom 12,3 percenta. Naopak, mierny rast zaznamenali Prešovský, Banskobystrický a Košický kraj, do 2,3 percenta. Najväčšiu návštevnosť mali Žilinský a Bratislavský kraj, ktoré spolu s Prešovským tvorili viac než 61 percent z celkovej návštevnosti Slovenska. Ani jeden kraj sa zatiaľ nevrátil na úroveň spred pandémie,“ priblížil Boháček.
Faktory ovplyvňujúce dopyt
Boháček upozornil, že začiatok leta ovplyvnilo menej priaznivé počasie, obavy z nákaz na kúpaliskách aj zvýšená opatrnosť spojená s výskytom medveďov. Napriek tomu podľa neho trend naznačuje rastúcu dynamiku a prvé výsledky za august pôsobia optimistickejšie.
Štátne bytové agentúry pomôžu rezortu s ubytovaním zamestnancov, podľa Šutaja Eštoka ide o krok správnym smerom – FOTO
Ako dodal, pozitívne môže pôsobiť aj dotačný program v objeme 19 miliónov eur, ktorý by mal podporiť najmä menej rozvinuté regióny. V dlhodobom horizonte očakáva, že zahraniční hostia budú zvyšovať tržby rýchlejšie než domáci, ktorí budú vplyvom ekonomickej situácie úspornejší. Schéma rekreačných poukazov tento rozdiel zmierni, no len čiastočne.
