Médiá zverejnili mená troch útočníkov z Paríža

Paríž 15. novembra (WebNoviny.sk) – Médiá vo Francúzsku a Srbsku zverejnili mená troch údajných samovražedných atentátnikov, ktorí v piatok útočili v Paríži, pričom zabili najmenej 129 ľudí a ďalších vyše 350 zranili. Francúzsky premiér Manuel Valls dnes tiež informoval, že doteraz bolo identifikovaných 103 obetí piatkových útokov. Medzi obeťami sú aj najmenej 20 cudzinci z 13 štátov sveta. Pokiaľ ide o pokrok v pátraní a vyšetrovaní, televízia BFMTV, ako aj ďalšie zdroje uviedli, že na parížskom predmestí Montreuil sa našlo auto Seat Leon použité páchateľmi piatkových útokov na uliciach rue de Charonne a rue de la Fontaine-au-roi. V aute boli tri samopaly typu Kalašnikov.

Známe je meno občana Francúzska, ktorého identifikovali na základe odtlačkov prstov. Ide o 29-ročného Omara Ismaila Mostefaia, ktorého otca a brata francúzski vyšetrovatelia v sobotu vzali do väzby a v ich bytoch urobili prehliadku. Mostefaiovo meno na sociálnej sieti Facebook zverejnil aj Pierre Gorges, primátor mesta Chartres, kde podozrivý od roku 2012 žil. Podľa francúzskych médií Mostefai v zime na prelome rokov 2013-14 strávil niekoľko mesiacov v Sýrii, kam sa dostal z Turecka. Rodina o ňom v poslednom čase nemala žiadne správy. Podľa brata bol nejaký čas v Alžírsku, odkiaľ rodina pochádza. Meno ďalšieho predpokladaného útočníka zverejnil srbský denník Blic, ktorý vo svojom dnešnom vydaní prináša fotokópiu sýrskeho cestovného dokladu nájdeného údajne na mieste jedného z parížskych útokov a vydaného na meno Ahmad Almohammad. Muž má podľa pasu 25 rokov.

Útočníci mohli prísť cez Grécko

Denník Blic neodhaľuje svoj zdroj, z ktorého získal snímku pasu, ale píše, že srbské úrady dostali od francúzskych bezpečnostných zložiek žiadosť o pomoc a sprístupnenie databázy do krajiny prichádzajúcich migrantov. Do západnej Európy sa tento muž dostal cez Srbsko. Francúzske médiá však k identickému príbehu o púti „utečenca“ zo Sýrie na západ Európy cez grécky ostrov Leros uvádzajú iné meno – má ísť o Abbdulakbaka B., ktorý sa 3. októbra vylodil na gréckom ostrove Leros, kde ho zaregistrovali podľa smerníc EÚ a odkiaľ sa balkánskou trasou dostal do Francúzska. Grécke úrady v noci nadnes pripustili, že medzi útočníkmi v Paríži mohli byť až dvaja muži, ktorí sa do Francúzska dostali po balkánskej ceste a cez jej vstupnú bránu – Grécko.

Parížsky prokurátor Francois Molins v sobotu potvrdil, že na mieste jedného z výbuchov sa našiel pas Sýrčana narodeného v roku 1990. Prokurátor podotkol, že na rozdiel od Mostefaia, táto osoba francúzskym tajným službám nebola známa. Francúzski vyšetrovatelia zatiaľ nedospeli k záveru, či nájdený pas skutočne patrí útočníkovi. Srbské ministerstvo vnútra dnes informovalo, že držiteľ sýrskeho pasu v októbri prišiel do Srbska, kde požiadal o azyl. Podľa zdrojov zo súdneho lekárstva citovaných rozhlasovou stanicou Europe 1 dvaja z útočníkov mali len 15-18 rokov. Oficiálne túto informáciu nikto nevyvrátil ani nepotvrdil.

Dvaja z útočníkov prišli z Belgicka

Dvaja z celkovo siedmich páchateľov piatkových atentátov v Paríži prišli z Belgicka, informovala dnes belgická prokuratúra s tým, že jeden žil v Bruseli a druhý v neďalekej obci Molenbeek-Saint-Jean.

Prokuratúra súčasne spresnila, že počas sobotňajších policajných razií bolo v oblasti Bruselu zadržaných sedem osôb, ktoré ešte dnes predstúpia pred sudcu. Ten rozhodne o ich prípadnom vzatí do väzby. Podľa prokuratúry vyšetrovatelia pokračujú v preverovaní ich možnej účasti na útokoch v Paríži.

V komuniké belgickej federálnej prokuratúry sa uvádza, že francúzski vyšetrovatelia identifikovali ako možných páchateľov útokov v Paríži dvoch občanov Francúzska žijúcich v Bruseli a Molenbeeku.

Bližšie informácie o páchateľov útokov a zadržaných podozrivých prokuratúra odmietla uviesť. Dodala, že do Bruseli pricestoval aj francúzsky vyšetrovací tím, ktorí bude s belgickými kolegami viesť výsluchy zadržaných a skúmať dôkazový materiál zhabaný počas sobotňajších razií.

Vo Francúzsku od dnes platí trojdňový štátny smútok

Francúzsko si od dnešného dňa až do utorka uctieva pamiatku obetí piatkových teroristických útokov v Paríži. Štátny smútok bude trvať od dnes až do utorka, vyplýva z dekrétu, ktorý v sobotu vydal prezident Francois Hollande. Ako uviedli francúzske médiá, vyhlásenie štátneho smútku je vo Francúzsku výnimočnou udalosťou: počas trvania V. republiky k tomu doteraz došlo len päťkrát: po úmrtiach prezidentov: generála Charlesa de Gaulla, Georgea Pompidoua a Francoisa Mitterranda, po útokoch na USA z 11. septembra 2001 a po januárových atentátoch v Paríži, kde islamistické komandá zabili spolu 17 ľudí. Dnes vyhlásený štátny smútok je zároveň prvým, ktorý bude trvať až tri dni.

Dnešok bude dňom stíšenia, konštatujú francúzske médiá, podľa ktorých dnes v Parížskej oblasti zostanú zavreté všetky kultúrne ustanovizne. Podvečer sa v parížskej katedrále Notre-Dame uskutoční zádušná omša za obete útokov, ktorú odslúži kardinál André Vingt-Trois, parížsky arcibiskup. V pondelok na poludnie si občania v celom Francúzsku minútou ticha uctia pamiatku obetí najtragickejších atentátov v krajine od konca druhej svetovej vojny. Počas dňa Hollande vystúpi vo Versailles pred Kongresom – poslancami oboch komôr parlamentu. Stane sa tak prvýkrát od odvtedy, ako sa ujal funkcie hlavy štátu.

Francúzi demonštrovali aj napriek výnimočnému stavu

Napriek výnimočnému stavu, ktorý po piatkových útokoch v Paríži vyhlásil prezident Hollande na celom území Francúzska, sa v sobotu v mnohých mestách konali zhromaždenia na uctenie si pamiatky obetí, na podporu zranených a pozostalých, ako aj proti terorizmu. V samotnom Paríži sú demonštrácie na verejných miestach zakázané až do 19. novembra, oznámila parížska prefektúra podľa spravodajskej stanice RTL. Rovnaké odporúčanie vydali napríklad aj radnice v Bordeaux, Toulouse či Besansone. Parížania v sobotu namiesto účasti na masovej demonštrácii prichádzali k miestam útokov, zapaľovali tam sviečky, kládli kvety, modlili sa či diskutovali.

Manifestácie proti terorizmu sa však v sobotu uskutočnili v mestách Grenoble, Arras, Bourges, Lavale, Metz, Tours, Orleáns či Lille a ďalších. Zhromaždenia mali podľa RTL pokojný priebeh, len v niektorých mestách – ako v Lille – sa ozývali hlasy volajúce po vyhostení islamistov z krajiny. Veľká časť demonštrácií bola iniciovaná prostredníctvom sociálnych sietí. Ako informovali francúzske médií, parížsky arcibiskup, kardinál André Vingt-Trois, dnes o 18.30 h v katedrále Notre-Dame odslúži zádušnú omšu za obete útokov. Zhromaždenia na podporu Francúzska sa v sobotu konalo aj v mnohých mestách Európy i v zámorí.

Sarkozy vyzval Rusko a Západ na vytvorenie spoločnej koalície proti IS

Bývalý francúzsky prezident Nicolas Sarkozy dnes vyzval na vytvorenie jednotnej medzinárodnej koalície na boj proti extrémistickej organizácii Islamský štát (IS) v Sýrii. Sarkozyho výzva je reakciou na piatkové atentáty v Paríži, ktoré si vyžiadali najmenej 129 obetí na životoch. K zodpovednosti za útoky sa prihlásil práve IS, aby tak potrestal Francúzsko za jeho politiku na Blízkom východe. „Musíme vyvodiť dôsledky zo situácie v Sýrii. V snahe zničiť Dáiš potrebujeme každého, aj Rusov,“ zdôraznil Sarkozy, ktorý dnes po stretnutí s francúzskym prezidentom Francoisom Hollandom vyhlásil, že v Sýrii by nemali byť dve koalície – jedna pod vedením USA a druhá ruská. Obe tieto koalície deklarujú, že ich cieľom je zničenie IS, ale na jeho splnenie používajú rozdielne metódy a rozdielny je aj nich názor na spôsob, ako ozbrojený konflikt v Sýrii ukončiť, konštatovala agentúra Reuters.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov dnes počas summitu skupiny G20 v Turecku uviedol, že ešte je priskoro hovoriť o zblížení pozícií medzi Ruskom a Západom, ktoré sa po útokoch v Paríži očakávalo.

Rusko od konca septembra podniká v Sýrii nálety na pozície povstalcov ktoré majú za cieľ pomôcť armáde prezidenta Bašára Asada pokračovať v jej ofenzíve. Západ však tvrdí, že ruské lietadlá útočia aj na pozície povstalcov bojujúcich na strane umiernenej opozície podporovanej západnými štátmi. Sarkozy vyhlásil, že v rozhovore s Hollandom apeloval aj na prijatie novej imigračnej a bezpečnostnej politiky v rámci EÚ, sprísnenie trestov pre tých, ktorí navštevujú webové stránky radikálnych islamistov, ako aj pre tých, ktorí sú podozriví z pridania sa k boju džihádistických skupín v zahraničí.