Primátor Bratislavy Matúš Vallo v rozhovore pre agentúru SITA prezradil, čo čaká obyvateľov hlavného mesta v najbližšom roku. Okrem iného priblížil, ako bude pokračovať regulácia parkovania, aké investície plánujú v rámci rozvoja verejnej dopravy či nájomného bývania, ale aj plány týkajúce sa výstavby cyklotrás a rekonštrukcií komunikácií.
Rok 2024 máme pomaly za sebou a medzi najdôležitejšie témy, ktoré trápia Bratislavčanov, patrí nepochybne doprava a parkovanie. Ako hodnotíte úspešnosť parkovacieho systému PAAS a aké sú v tomto smere plány mesta na najbližšie obdobie?
PAAS preukázateľne zlepšuje dostupnosť parkovania pre rezidentov a prináša väčší poriadok do ulíc. Ukazujú to naše skúsenosti a aj spätná väzba od obyvateľov zo zaregulovaných zón v našom meste. Tam, kde je to možné a vhodné sa aj naďalej usilujeme zvyšovať parkovacie kapacity, napríklad aj výstavbou nových parkovacích domov.
Pre dochádzajúcich a návštevníkov zriaďujeme záchytné parkoviská, ktorých využitie postupne rastie spolu s rozširovaním PAAS do ďalších častí mesta. Môžeme tak robiť aj vďaka výnosom z PAAS, ktorý sa už tento rok preklopil do plusových čísel a výnosy z neho sú transparentne cez fond na trvalo udržateľnú mobilitu reinvestované do parkovacích a dopravných riešení.
Môžete priblížiť, ktoré konkrétne projekty ste podporili z výnosov z parkovacej politiky?
Tento rok sme výnos fondu vo výške 2,2 milióna eur investovali napríklad do výstavby rezidentského parkovacieho domu na Dlhých Dieloch, ktorý robíme v súčinnosti s mestskou časťou Bratislava-Karlova Ves a ktorý by mal byť dokončený – ako prvý parkovací dom v rámci PAASu – v prvom štvrťroku budúceho roka.
Aktuálne nám z financií fondu mobility bežia projektové práce a povoľovacie procesy na parkovacie domy v Petržalke na Wolkrovej ulici a v Dúbravke na Saratovskej, rozpracovaný je aj projekt parkovacieho domu na Topoľčianskej ulici tiež v Petržalke, ale z fondu bola spolufinancovaná aj kompletná úprava časti Trenčianskej ulice – teda vrátane chodníkov, zastávky MHD, debarierizácie, parkovacích miest či jazdných pruhov.
Aktuálne bežia projektové práce a povoľovacie procesy na parkovacie domy v Petržalke na Wolkrovej ulici a v Dúbravke na Saratovskej.
Pre vodičov dochádzajúcich do Bratislavy sme otvorili v auguste pod Prístavným mostom nové parkovisko s kapacitou 106 parkovacích miest. Pokračujeme tiež v projektovaní a povoľovacích procesoch parkovacieho domu pri ZOO s plánovanou budúcou kapacitou 418 miest vrátane prípravy ďalšieho parkoviska neďaleko pri budúcej zadnej bráne ZOO a budúcom zážitkovom centre vedy a planetáriu v Mlynskej doline.
Taktiež projektujeme záchytné parkoviská v blízkosti konečnej budúcej električkovej radiály v Petržalke na Janíkovom Dvore. V smere z diaľnice D1 na Zlatých pieskoch zasa pripravujeme záchytné a obslužné parkovisko v blízkosti lávky ku konečnej električky číslo 4.
Do ktorých ďalších lokalít plánujete rozšírovať parkovací systém PAAS?
Čo sa týka rozširovania regulácie PAAS do ďalších lokalít, v júni sme spustili novú PAAS zónu na sídlisku Trávniky v Ružinove v susedstve už zavedenej zóny na Štrkovci. Začiatkom októbra sme spustili regulované parkovanie PAAS v zóne Líščie údolie v Karlovej Vsi. Začiatkom decembra sme spustili registrácie kariet do pripravenej zóny v Novom Meste – Ľudovej štvrti a Zátiší, kde už mestská časť dokončila vyznačovanie parkovacích miest a ostrá regulácia by sa tu mala začať koncom januára.
V budúcom roku budeme intenzívne pokračovať na príprave ďalších zón ako je sídlisko Pošeň v Ružinove, ktorého prvý návrh bude verejne participovaný na online stretnutí v januári, ďalej sídlisko v Lamači, pokračovanie regulácie Karlovej Vsi na Dlhých dieloch, regulácia Dúbravky, rozšírenie PAAS v Petržalke na sídliskách Háje 2 a 3 alebo ďalšiu zónu v Starom Meste, Hrad-Slavín. Rezidentov už ako zvyčajne budeme informovať o príprave ako aj o dopravnom značení a následnom spúšťaní zón včas, aby sa vedeli zariadiť.
Ktoré ďalšie dopravné projekty plánujte začať resp. dokončiť v budúcom roku?
Tu musím jednoznačne začať Petržalskou električkou, čo je aktuálne náš najvýznamnejší dopravný projekt. Predĺženie električkovej trate a vybudovanie približne štyroch kilometrov novej radiály od súčasnej konečnej zastávky Jungmannova po zastávku Janíkov dvor je kľúčovým pre zlepšenie verejnej hromadnej dopravy v Petržalke a efektívnejšie prepojí najväčšie slovenské sídlisko s centrom mesta.
Po dokončení projektu a spustení električky predpokladáme výrazné odbremenenie autobusovej a individuálnej dopravy na Moste SNP, prípadne na moste Apollo. Dobudovaním doplnkovej infraštruktúry, ktorou je napríklad segregovaná cyklotrasa pozdĺž celej trate, ktorá spojí Petržalku cez Starý most s centrom, predpokladáme aj zvýšený záujem o cyklistickú dopravu, čo znova zvýši význam Starého mosta ako najdôležitejšieho priameho dopravného prepojenia Petržalky so Starým Mestom a ostatnými časťami Bratislavy.
Pellegrini sa stretol s primátorom Vallom aj predsedom BSK, ocenil prístup k mnohým kľúčovým oblastiam – FOTO, VIDEO
Po dokončení petržalskej električky presunieme všetky plánovacie a obstarávacie kapacity magistrátu na ďalšiu dôležitú dopravnú stavbu v Bratislave – rekonštrukciu Ružinovskej radiály, ktorú chceme začať už v roku 2026.
Zároveň naďalej pokračujeme v projekte električkovej trate Pribinova-Košická. V jej prípade stále prebieha proces EIA. Rokovali sme v tejto veci s vedením SND ako aj s vedením ministerstva kultúry. Boli informovaní o výsledkoch hlukových štúdií. Čakáme na uzatvorenie procesu, ktorý nám povie ako môžeme pokračovať. Rozpracovaný máme naďalej aj projekt predĺženia električkovej trate na Bory.
Okrem električkových projektov je dôležitým aktuálne realizovaným projektom aj komplexná modernizácia vrakunského mosta na Hradskej, ktorý už dlhšie nebol v dobrom stave a jeho komplexná modernizácia si vyžiadala úplné rozobratie celého mosta aj nosných pilierov. Robíme všetko preto, aby bolo toto dôležité dopravné prepojenie Vrakune so zvyškom mesta čo najskôr zrealizované a najmä bezpečné.
Ktoré ďalšie komunikácie sa podarilo zrekonštruovať a ktoré plánujete opraviť v roku 2025?
Jedným z veľkých projektov tohto roka bola oprava Račianskej, ktorá patrí k najfrekventovanejším dopravným ťahom v Bratislave. Ide o mimoriadne vyťaženú cestu, ktorá už bola na viacerých úsekoch v skutočne zlom stave. S jej opravou sme začali koncom marca a práce na jej modernizácii boli ukončené ku koncu leta.
Tento rok prebieha aj oprava Púchovskej, a to aj v spolupráci s BVS, ktorá v rovnakom úseku rekonštruovala vodovod. Oprava by mala byť hotová do konca roka 2024. Takisto od mája prebiehala modernizácia Trnavskej cesty, ktorá sa opravovala po etapách v úseku od Tomášikovej ulice po križovatku so železničným priecestím na Ivánskej ceste.
Počas letných prázdnin prebehla aj veľká oprava vozovky Hodonínskej cesty v úseku od krematória po odbočenie k Markíze v Záhorskej Bystrici. Následne sa na novoopravený povrch vyznačilo nové vodorovné dopravné značenie, pričom v smere do centra vznikol vyhradený pruh pre autobusy.
V budúcom roku nás čaká veľká modernizácia Šancovej, v úseku od Smrečianskej až po Trnavské mýto.
K výraznému skvalitneniu verejného priestoru prispeli aj modernizácia chodníka na Vajnorskej, kde sme upravili a zároveň zväčšili výsadbové štvorce pre stromoradie a komplexná modernizácia Trenčianskej ulice v úseku od Miletičovej po Ružovú dolinu.
V budúcom roku nás čaká veľká modernizácia Šancovej cesty v úseku od Smrečianskej až po Trnavské mýto, kde v koordinácii s SPP distribúciou a BVS dôjde okrem pokládky tzv. tichého asfaltu aj k výmene podzemných inžinierskych sietí, aby sa do budúcna predišlo poruchám a rozkopávkam vozovky. Oprava by sa mala začať koncom februára a kompletné ukončenie prác by malo byť do konca letných prázdnin 2025.
Chceme naďalej pokračovať v skvalitňovaní verejného priestoru a modernizáciou by mali prejsť napríklad chodníky na Námestí SNP, Mýtnej ulici či Biskupickej ulici. Plánujeme tiež začať s realizáciou projektu Prestupných uzlov, kde modernizáciou prejdú najviac frekventované zastávky MHD. Modernizovať by sa napríklad mala zastávka MHD Pod stanicou na Šancovej ulici alebo zastávka MHD Nemocnica Kramáre na Limbovej ulici.
Aké projekty cyklistickej infraštruktúry plánujete realizovať počas budúceho roka?
Najväčšou a najdôležitejšou vznikajúcou cyklistickou infraštruktúrou je šesť kilometrov novej oddelenej cyklotrasy v Petržalke, ktorá vzniká priamo popri trati petržalskej električky. Tento projekt dáva cyklodoprave veľkú dôležitosť.
V roku 2025 by podľa kapacít magistrátu mohlo byť realizovaných aj niekoľko úprav dopravného značenia pre zlepšenie bezpečnosti cyklistov v niektorých úsekoch hlavných komunikácií v centre mesta. Ich realizácia závisí od schvaľovacích procesov a možností povrchu vozovky v konkrétnych miestach, týkať by sa mala napríklad Záhradníckej, Prievozskej, ulice K železnej studničke a Trnavskej cesty.
Zo stavebných projektov je na rok 2025 na realizáciu pripravených viacero, ktoré boli schválené v druhej výzve Plánu Obnovy a ich realizácia bude závisieť od ceny, ktorú dokážeme vysúťažiť. Ide napríklad o rekonštrukcie povrchov na Ostružinovom chodníku, na Dolnozemskej, na Horskej a budovanie nových chodníkov na Hradskej a v Jarovciach.
Z hľadiska rozvoja alternatívnych foriem dopravy sú dôležité aj investície do verejnej dopravy. Aké investície zrealizoval Dopravný podnik Bratislavy a aké ďalšie plánuje?
Teším sa, že sa nám darí masívna obmena vozového parku, aká ešte nikdy doposiaľ neprebehla. Do ulíc sme dostali, alebo postupne dostávame 150 nových autobusov, 50 hybridných trolejbusov vrátane nových 24-metrových megatrolejbusov, 30 električiek a 4 vodíkové autobusy. Počas roka náš dopravný podnik postupne objednal alebo vyhodnotil súťaž na 50 ďalších električiek.
Vyhodnotené boli nedávno aj súťaže na 110 nových dieselových autobusov a 130 autobusov na CNG pohon. Plnenie týchto súťaží bude závisieť od možnosti financovania nových vozidiel, zámerom DPB je financovanie nákupu nových autobusov najmä z fondov EÚ.
Darí sa nám masívna obmena vozového parku, aká ešte nikdy doposiaľ neprebehla.
Beží tiež vyhodnocovanie obstarávania na autobusy s elektrickým pohonom vrátane nabíjacej infraštruktúry – 6 rýchlonabíjačiek, mobilné stanice a stanice pre nočné nabíjanie. Rámcová dohoda je v tomto prípade na 40 kusov elektrobusov. Opäť platí, že skutočné plnenie bude závisieť od možnosti financovania nových vozidiel, pričom zámerom DPB je financovanie nákupu nových autobusov najmä z fondov EÚ.
Momentálne ešte prebieha obstarávanie na MEGAelektričky s dĺžkou do 49 metrov, výsledkom bude rámcová dohoda na 60 kusov.
Ako je na tom Bratislava s revitalizáciou verejných priestorov? Ktoré projekty pribudli a ktoré ďalšie máte v pláne?
Som rád, že sa nám aj napriek zložitej situácii naďalej darí investovať do skvalitňovania verejného priestoru. V tejto súvislosti by som za tento rok určite vypichol nový skatepark v Sade Janka Kráľa, ktorý sa stal veľmi rýchlo obľúbeným a využívaným priestorom na zmysluplné, aktívne trávenie voľného času a stretávanie sa rôznych komunít z rôznych častí Bratislavy a dokonca aj mimo nej, z čoho sa úprimne teším.
Okrem nového skateparku sa nám v rámci tohtoročného „otváraniobrania“ (ako sme si to pracovne nazvali) podarilo dať Bratislavčanom a Bratislavčankám aj ďalšie tri vynovené alebo nové parky na Dunajskej, Legionárskej a Kazanskej na posedenie, šport, či trávenie voľného času s deťmi.
V rámci projektu Mesto pre deti sme sa pustli do zásadnej premeny priestoru pred základnými školami na Vazovovej a Mudroňovej, ktoré sme začiatkom školského roka odovzdali obyvateľom a vďaka čomu sa zásadne zlepšila bezpečnosť detí v okolí týchto škôl. V tomto projekte pokračujeme, pretože zvyšovanie bezpečnosti detí v uliciach je pre nás jednou z hlavných priorít, ku ktorej sme sa zaviazali a ktorú budeme plniť aj naďalej.
Ale v rámci tejto témy by som určite rád spomenul aj obnovu historických, ikonických a dôležitých stavieb nášho mesta. Tento rok sa nám podarilo do života vrátiť ikonickú lekáreň u Salvatora. Legendárne priestory, ktoré roky chradli, sme obnovili, vrátili sme do nich jedinečný barokový mobiliár a v lekárni je späť aj pravá lekárenská vôňa, pretože tu Slovenská lekárnická komora otvorila kvalitnú lekáreň pre všetkých.
Tento rok sa nám podarilo do života vrátiť ikonickú lekáreň u Salvatora.
A rovnako tento rok ožila v Bratislave aj ďalšia historická pamiatka, a síce Georgievitsov palác, ktorý je sídlom najstaršej bratislavskej Základnej umeleckej školy Miloša Ruppeldta a po novom v ňom vznikol aj úplne nový kultúrny priestor, Dom hudby.
Z projektov, ktoré by sme radi realizovali v nasledujúcom prípadne ďalšom roku možno spomenúť verejný priestor v okolí Domu služieb v Dúbravke, alebo verejný priestor pri Vozovni v Krasňanoch. Ale tiež obnova Kochovej záhrady, obnova skleníkov v Prűgerke, revitalizácia okolia jazera Rohlík, či obnova ďalšieho priestranstva v rámci projektu Živé miesta, tentokrát umiestneného v okrajovej mestskej časti Vajnory, konkrétne priestoru pri križovatke ulíc Za farou a Kataríny Brúderovej.
Prejdime na tému nájomného bývania. Ktoré konkrétne projekty mestských nájomných bytov plánujete uviesť do prevádzky v najbližšom období?
Strecha nad hlavou je jeden z najdôležitejších problémov, ktoré ľudia v živote riešia. Zvyšovanie dostupnosti bývania je pre nás dôležitá téma a som rád, že tu máme konkrétne výsledky. Pustili sme sa do viacerých opatrení na podporu bývania.
Či už je to rekonštrukcia zanedbaných mestských bytov, vlastná výstavba nájomných bytov, ale tiež zmeny územného plánu a nastavenie nových pravidiel spolupráce s developermi, čím sa vytvoril predpoklad na nadobudnutie až 3 000 nových bytov, vrátane nájomných. Pokiaľ ide o výstavbu vlastných nájomných bytov, pracujeme na viacerých projektoch.
Najbližšie k dokončeniu má polyfunkčný komplex na Muchovom námestí, ktorý bude pozostávať celkovo zo 103 nájomných alebo náhradných nájomných bytov. V druhej etape projektu s druhou bytovkou pribudne ďalších približne 50 nájomných bytov a tiež dvojpodlažné parkovisko pod bytovým domom. Očakávame, že prví nájomníci sa budú môcť nasťahovať už najbližšiu jar.
Ale rozpracovaných máme aj ďalších sedem projektov, realizáciou ktorých by do bytového fondu mohlo v nasledujúcich rokoch pribudnúť cez 400 bytov.
Posledná otázka na záver: Čo by ste odkázal a poprial obyvateľom Bratislavy do budúceho roka?
Aby sa nenechali znechutiť súčasnou politickou a spoločenskou situáciou, aby sa zomkli a podporovali sa navzájom, lebo to je to najcennejšie, čo dnes máme – silu komunity, ktorá chce žiť kvalitný život vo funkčnom a fungujúcom meste. A to by mal byť náš spoločný cieľ.