Podpora zamestnatnosti, rodín či dôchodkový systém sú oblasti, na ktoré sa doteraz najviac zameriavalo ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny pod vedením Milana Krajniaka (Sme rodina).
Podľa údajov ministerstva v rámci opatrení na udržanie pracovných miest zamestnancov ako aj živnostníkov, tzv. Prvej pomoci, boli vyplatené takmer dve miliardy eur. Zvýšila sa aj minimálna mzda z 580 eur na 613 eur.
V auguste by si mali polepšiť aj rodiny v hmotnej núdzi, ktorým bol schválený príspevok 333 eur na dieťa. Týka sa to 7,2-tisíc domácností, ktoré sa do núdze dostali najskôr v marci 2020 a najneskôr v apríli 2021.
Od septembra 2021 budú mať zase dotované školské obedy deti, ktorých rodičia nemajú nárok na daňový bonus. O stravovanie sa tak nemusia báť deti dôchodcov, opatrovateľov či nezamestnaných.
Zmeny v dôchodkoch aj v Zákonníku práce
Krajniak sa snaží aj o dôchodkovú reformu, ktorá by mala dovoliť odísť ľudom do dôchodku po odpracovaní 40 rokov. Minulý týždeň vo štvrtok zase ministerstvo predložilo do medzirezortného pripomienkového konania návrh, na základe ktorého by štát dôchodcom za každé pracujúce dieťa prispel k penzii mesačne 30 eurami.
Zmeny vidieť aj v oblasti pracovného práva, kde sa upravilo napríklad vyplácanie príplatkov za prácu v noci alebo cez víkend. Namiesto percentuálnej sadzby sa totiž určujú pevnou sumou, ktorá sa odvíja od výšky minimálnej mzdy.
Rozšírili sa aj možnosti výpovede, čo v praxi znamená, že zamestnávateľ môže od januára 2022 ukončiť pracovný pomer so zamestnancom, ktorý dosiahol vek 65 rokov.
Zvládnutá alebo nezvládnutá pandémia?
Odborníci poukazujú, že aktivita ministerstva práce bola realizovaná s ohľadom na pandémiu. Týka sa to najmä spomínaného balíka Prvej pomoci, ktorý podľa Jozefa Mihála pomohli udržať zamestnanosť, živnosti a slobodné povolania.
„Môžeme polemizovať o výške tých príspevkov, o určitých komunikačných nedostatkoch, ale v zásade tie opatrenia boli dobré a slovenskej ekonomike ministerstvo práce v porovnaní s inými ministerstvami pomohlo zrejme najvýraznejšie,“ povedal pre SITA.sk bývalý minister práce z vlády Ivety Radičovej.
Slovensku hrozí ďalší odliv mozgov, zrušenie odvodových stropov bude trestom za úspech
Práve nesystematickosť pandemických opatrení však výraznejšie vadí ostatným analytikom. Martin Reguli z Nadácie F.A. Hayeka totiž upozornil na potrebu ich lepšieho systematického nastavenia. V opačnom prípade môžu podľa neho ohrozovať dlhodobú stabilitu verejných financií.
Michal Páleník použil pri hodnotení ostrejšie slová. „Časť problémov, samozrejme, vznikla v dôsledku pandémie, tá však bola zo strany ministra Krajniaka nezvládnutá,“ myslí si expert Inštitútu zamestnanosti (IZ).
Ministerstvo práce vyplatí odmeny zamestnancom sociálnych služieb, môžu si prilepšiť až o 500 eur
Pandemické opatrenia považuje Páleník za nedostatočné a zmätočné, ako aj blokovanie financií. Zároveň upozornil na výrazný pokles aktivačných príspevkov, ku ktorému dochádzalo.
Niektoré opatrenia sa zase podľa odborníka minuli účinku, neboli dostatočné alebo boli len prezentované ako zlepšenie, čo malo pokryť slabé zhodnotenie bežných príspevkov, ako napríklad príspevky na sociálne služby.
„Celkovo pôsobenie ministra Krajniaka sa dá zhrnúť ako viacero marketingových opatrení, oslabovanie pozícií zraniteľných účastníkov a ignorovanie dlhodobých problémov,“ skonštatoval Páleník
Spory o minimálnej mzde na úkor dôchodkovej reformy
Reguli považuje za najviac nešťastné v časoch hospodárskej krízy „zvyšovanie minimálnej mzdy, ktoré v posledných rokoch výrazne sťažilo situáciu zamestnávateľov v niektorých sektoroch“.
Podľa Mihála však diskusii na túto tému netreba venovať viac pozornosti ako si zaslúži, pretože rastie primerane. Oveľa viac sa podľa neho treba sústrediť na spomínanú dôchodkovú reformu a tzv. rodičovský bonus.
Ministerstvo práce dá peniaze na vytvorenie pracovných miet, najväčší problém je v poľnohospodástve a doprave
„Je to kontroverzné opatrenie, ktoré, ak by sa presadilo ako si predstavuje pán minister a strana Sme rodina, bude znamenať veľkú dieru v štátnom rozpočte a jeho prínosy sú pritom otázne,“ upozornil exminister práce.
Súčasnému vedeniu ministerstva takisto vytkol, že s niektorými časťami dôchodkovej reformy mešká. Nejedná sa pritom o oblasti, kde je potrebná dôkladná analýza, ale o oblasti, ktoré sa dali realizovať v priebehu niekoľkých mesiacov od nástupe novej vlády.
Ako príklad možno uviesť druhý pilier, v ktorom je väčšina úspor ešte stále v garantovanom fonde a nerieši sa ani otázka vstupu mladých ľudí do tohto systému sporenia.
„To všetko sa mohlo dávno pred rokom riešiť, politická zhoda na tom bola, takže je to dosť nepochopiteľné, prečo ministerstvo práce tieto kroky odkladá,“ povedal Mihál, podľa ktorého táto nečinnosť pripravuje ľudí zbytočne o peniaze.
Ako ďalej?
Reguli by zase ministerstvu odporučil, aby svoju pozornosť zameralo na zabezpečenie flexibility na trhu práce a nových foriem zamestnávania.
„Zároveň sa Slovensko musí zamerať na stabilizovanie dôchodkového systému, ktorého stabilitu ohrozuje demografia aj nedávne politické zásahy,“ doplnil analytik.
Nezamestnanosť dosiahla najnižšiu úroveň v tomto roku, Heger vyzdvihol vládnu pomoc
Priestor na zlepšovanie vidí aj Páleník. Dlhodobo neriešená je napríklad oblasť dlhodobej starostlivosti a absentuje aj podpora sociálnej ekonomiky, jasieľ či rodín s jedným rodičom.
Mihála rovnako zaujíma, ako bude Krajniakov rezort riešiť oblasť sociálnych služieb, kde by malo by dôjsť k reforme pod taktovkou štátnej tajomníčky ministerstva práce Sone Gáborčákovej.